Foto: Pravda - Ivan Majerský
To však len vtedy, keď ich kvetenstvo neuhynie v jarných mrazoch. Nedozreté marhuľové plody mi nechutia. Sú bez vône, bez šťavy, nejdú od kôstky a chrumkajú! Pravý plod musí byť akurátne mäsitý a šťavnatý. Potom je to paráda!
Pozor však, marhule nie sú ľahkostraviteľné plody. Mám ich rád v konzervovanej či pečenej podobe. Ani sušené turecké marhule mi akosi „nesedia“… S talianskym štýlom biskvitového pečiva, ktoré obsahuje 20 percent mletých marhuľových jadierok je to však inak.
Tieto marhuľové „amaretti“ milujem nadovšetko. Sú pripravované, vraj výlučne, z malých (!) vajec z podstielkového chovu. Nuž teda… Tí Taliani, sú to machri…
Podobných druhov pečiva majú stovky. Môžu byť z cesta krehkého, piškótového, lineckého, lístkového či žĺtkového. A do každého z nich ide iná náplň. Kakaová, kávová, kokosová, punčová, ovocná. Z ovocných je najchutnejšia a najprirodzenejšia marhuľová. Zhomogenizujete cestové omrvinky s marhuľovým džemom a je hotovo!
Potom si už len posedieť s priateľmi vo vašej záhrade a naliať im skvelý cejlónsky čierny čaj. U nás zameníme čaj za víno. Musí to však byť odroda voňajúca po prezretých marhuliach. Znalci už tušia, čo vám teraz ponúknem. Poznáte ma, bude to Pinot blanc, najlepšie akurátne vyzretý a na vrchole svojej fľašovej zrelosti. Suchý, výnimočne polosuchý malokarpatský mok...
Diskusia k článku