S michelinským šéfkuchárom Pavlom Pospíšilom ich spájala vášeň k jedlu aj rovnaký humor.
Foto: Milan Krupčík
Ako multifunkčná dáma ste museli skĺbiť hneď niekoľko povolaní.
Kým sme sa s Pavlom striedali, raz som sa chytila slova ja, inokedy on, bolo to omnoho jednoduchšie. Nakrúcali sme dva dni v mesiaci 12 hodín denne, bolo to dosť náročné, aj keď, samozrejme, spomínam na to s obrovskou láskou a relácia mi veľmi chýba. Ale všetko má svoj začiatok a koniec.
Diváci si vás stále pýtajú?
Áno, myslím si, že sa im páčilo, ako sme vystupovali prirodzene a aj keď som urobila chybu, priznala som si ju. Sympatický bol aj humor, ktorý sme mali s Pavlom spoločný, bolo vidieť, že to medzi nami funguje a mala som pocit, že vôňu nášho jedla bolo cítiť aj cez televíznu obrazovku.
„Mám rada recepty, ktoré sú rýchle, dobré aj vkusné.“
Pečiete odjakživa?
Áno, mám to po starej mame. Mala v sebe veľkú gráciu, eleganciu, slušnosť, milotu a lásku. Bola nesmierne obetavý človek, domáca pani, ktorá nikdy nepracovala, ale starala sa o domácnosť a nás s bratom vlastne vychovala, lebo maminka nám veľmi skoro zomrela. Ona bola pre mňa vzácna dáma, od ktorej som sa učila. Vždy som jej v kuchyni pozerala na prsty. Varila s obrovskou láskou, zanietením a hovorievala, že nestačí, aby jedlo dobre chutilo, ale podľa nej muselo vždy aj pekne vyzerať. Kulinárstvo je skutočne umenie a aj vďaka starej mame mám k nemu tak blízko.
Vyrastali ste v Bratislave, stará mama varila staré prešporské jedlá?
Áno, bola to rakúsko-uhorská kuchyňa. Omama po slovensky nevedela, len po maďarsky a nemecky a varila skutočnú klasiku, ktorá je báječná, staviam na nej stále, pretože je všestranná a rôznorodá. Piekla fantastickú ťahanú štrúdľu, ja som ju možno pripravovala dvakrát, pretože je to podľa mňa veľmi náročné. Aj jej sa raz, keď ju už mala natiahnutú, urobila na ceste malá bodka, dieročka a ona celé cesto vyhodila a natiahla nové. Taká bola pedantná.
Diskusia k článku