Foto: Milan Krupčík
Roky ste mali hotel, aj tam ste sa cibrili vo varení?
Tam som musela niektorých kuchárov aj učiť. Stalo sa, že jeden z nich uvaril rizoto a každé zrniečko bolo oddelené. Tak som mu povedala, že to nie je správne, pretože rizoto má byť mazľavé, presviedčal ma vtedy chvíľu o opaku a veru ani u nás dlho nevydržal. Bola som tvárou toho hotela, tak som si nemohla dovoliť niečo, čo nebolo v poriadku. Vždy som kuchyňu kontrolovala a mala som šťastie aj na výborných kuchárov. Keď som videla, že sa svojmu remeslu rozumejú, tak som im do varenia nezasahovala.
Vypekáte aj vyvárate svojim vnúčatám?
Veľa času na vnúčence nemám, pretože stále pracujem, ale vždy mám napečené. Aj minulý týždeň som pripravovala pre vnúčatá tvarohový koláč s ovocím a keď nakoniec neprišli, odložila som ho pre ne do mrazničky. Aj keď sa trošku nudím, čo je pre mňa silný výraz, vojdem do kuchyne a niečo napečiem. Je to pre mňa obrovský relax a láska. Pre mňa je najväčší úspech to, keď mi blízki povedia, že moje koláčiky majú len jednu chybu, že nevedia rozprávať.
Varíte aj pre seba?
Áno, no neviem variť v malom, preto potom často zasa ide jedlo do škatuliek a do mrazničky. A našťastie nemám problém dať si aj dva dni po sebe to isté jedlo a keď máme v divadle skúšky, nosím si ho pekne v škatuľkách a počas prestávky si zjem svoj obed. Hoci žijem sama, mám doma tri chladničky a všetky sú plné, niekedy si hovorím, že to asi nie je normálne, no znamená to aj, že ma nič nezaskočí. Keď ráno vstanem a viem, že mám voľno, pozriem do mrazničky a vždy z nej niečo dobré uvarím. Samozrejme, servírujem si aj šalát a zeleninu, pretože od istého veku je spaľovanie katastrofa. A ja som taký gurmán, tak rada jem, že keby som si mohla dať všetko, čo by som chcela, tak už mám určite aj sto kíl.
V jednom rozhovore ste spomínali, že máte rada divinu. Prečo?
Môj pradedo bol poľovník, mám jeho fotku, na ktorej je aj s mojou maminkou hneď potom, ako prišiel z poľovačky a na krku mu visia bažanty. Omama od neho mala recept na divého zajaca aj na výbornú bažantiu polievku. Divinu som sa naučila pripravovať od nej, je to najzdravšie a najčistejšie mäso.
Ste veľmi aktívna, milujete šport, stále máte veľa energie?
Energie mám zatiaľ síce dosť, doma mám sedemnásť schodov, doteraz som na poschodie vždy vybehla, no v poslednom ča se som sa už zopárkrát aj potkla. Asi už dlho tak behať nebudem, no tá moja energia je určite spojená aj s tým, že si bežne svoj vek neuvedomujem. Minule sa ma vnučka pýtala, babička, koľko máš vlastne rokov? Odpovedala som jej a ona bola z toho úplne hotová. Ja jej hovorím, nevšímaj si to, podľa teba vyzerám mladšie? No omnoho mladšie, babička, odpovedala mi. Myslím si, že je to aj vďaka mojej energii a pozitívnemu mysleniu.
Je jednou z esencií mladistvej duše aj humor?
Milujem ľudí, ktorí rozumejú humoru, veľmi rada sa s nimi stretávam. Rada sa aj usmievam a keď som smutná a mám pocit, že nič nefunguje, snažím sa to preklenúť a urobiť niečo, aby sa mi zlepšila nálada. Napríklad idem do kuchyne a upečiem koláč alebo do rúk chytím nejakú dobrú knižku. Aj ľudí na ulici zdravím s úsmevom. Možno aj ten druhý zrazu zistí, aha, mohol by som sa usmiať aj ja. Viete, hovoriť o tom, aký máme ťažký osud, to je to najľahšie, čo môžeme urobiť. Ale urobiť niečo preto, aby sme sa cítili lepšie, to si vyžaduje istú námahu a sebazaprenie.
Diskusia k článku