Foto: Shutterstock
Dôvod, ktorý návštevníkov takto rozdeľuje, je jednoduchý – tí prví strávili v meste niekoľko hodín a tí druhí niekoľko dní... Nikdy som nebola v meste na kanáloch ako jednodenný turista, vždy si nájdem čas a prespím tam aj dve–tri noci. Návšteva Benátok totiž potrebuje čas.
Prechádzať sa po nich, než prídu alebo odídu hordy turistov z Námestia sv. Marka a okolia, totiž môžete len vtedy, ak tu aj spíte. Navyše, ak sem prídete na pár hodín, naozaj si stihnete pozrieť len to, čo chcú vidieť všetci a v rovnakom čase ako tisíce iných turistov z celého sveta. Aj keď sa v Benátkach stále hovorí o nadmernom turizme, štatistiky svedčia o tom, že návštevníkov ešte nie je toľko, ako bolo v časoch pred covidom.
Pravda je aj to, že aj cez deň, keď Námestie sv. marka, most Rialto a okolité ulice sú preľudnené, stačí odbočiť z hlavných trás a o dve–tri minúty sa ocitnete v uličkách popretkávaných kanálmi, kde niet ani nohy. V tom je čaro Benátok v každej dennej a nočnej hodine. Stačí ho objaviť.
História či moderna?
V Benátkach treba navštíviť aj hlavné atrakcie, ako je Dóžov palác a Bazilika svätého Marka, najhonosnejší kostol v meste. Ak si chcete jedno alebo druhé ísť pozrieť, rozhodne sa odporúča kúpiť si lístky vopred cez internet. Človek predsa nepríde niekde na výlet, aby stál dve hodiny v rade na lístky.Dóžov palác preslávila najmä Sála Veľkej rady, ktorá bola miestom zhromaždení, kam mali prístup všetci Benátčania šľachtického pôvodu starší ako pätnásť rokov. Tomu zodpovedajú aj jej rozmery – je 54 metrov dlhá, 25 metrov široká a 12 metrov vysoká, jednoducho ohromujúca, nehovoriac o jej výzdobe. Súčasťou prehliadky je aj slávne väzenie, v ktorom boli aj slávni väzni ako Giordano Bruno a Giacomo Casanova, ktorému sa dokonca podarilo spoza jeho mreží ujsť.
A do tretice – určite sa oplatí ísť si pozrieť aj slávne benátske divadlo Teatro La Fenice, jedno z najväčších v Taliansku. Dvakrát úplne vyhorelo a povstalo z popola ako mytologický vták, ktorého meno nesie. Ak máte trochu šťastia, ako sme mali my, môžete zažiť divadlo v akcii, teda počas skúšok, a posedieť si aj v kráľovskej lóži.
Benátky sú síce plné histórie, ale na svoje si tu prídu aj milovníci moderného umenia – v múzeu Peggy Guggenheim Colection v Palazzo Venier dei Leoni pri Canal Grande na vás čakajú diela od Picassa či Kandinského a v parku Giardini, kde sa koná slávne Bienále, sú celoročne expozície moderného umenia a architektúry.
Čo nikde na svete neuvidíte
Pre mnohých patrí k návšteve Benátok aj plavba na gondole. Ak sa vám nechce dať minimálne 100 eur za polhodinovú plavbu (to keď si ju objednáte on–line vopred, inak je drahšia), riešením je vaporetto. Vaporetto je benátska mestská doprava, sú to loďky, ktoré vás dopravia kdekoľvek a najpôsobivejšia je plavba po Veľkom kanáli – Canal Grande.
Foto: Shutterstock
Pohľad na paláce a meštianske domy, ktoré vyrastajú z vody, je naozaj fascinujúci a nikde inde na svete niečo také neuvidíte. Loďky bývajú niekedy dosť plné, ale ak človek nastúpi na nástupnej „zastávke“, má šancu, keď je pekné počasie, si plavbu naozaj užiť. Na prednej alebo zadnej časti lodí býva vždy niekoľko sedadiel vonku. Takže sa môžete cítiť ako na privátnej tour a benátske klenoty zažijete naozaj zblízka.
Jedna cesta vaporettom v čase mojej poslednej návštevy stála 9,50 eur a ak chcete Benátky spoznávať aj z lode, určite sa oplatí kúpiť si denný alebo viacdenný lístok. Pretože keď tu ste, rozhodne by ste si nemali nechať ujsť aj návštevu priľahlých ostrovčekov, najmä Murana, Burana a Lida di Venezia.
Tri ostrovy, každý iný
O muránskom skle z Benátok ste určite počuli, mesto je naozaj kolískou výroby skla v Európe, pretože prvé písomné zmienky o ňom sú z roku 983. Najprv sa produkovalo v Benátkach, potom výrobu kvôli riziku požiarov preniesli na ostrovček Murano. Toto opatrenie však slúžilo predovšetkým na zachovanie prísne stráženého tajomstva výroby skla. Dobre platení sklári mali zakázané odovzdávať svoje vedomosti pod trestom smrti.Dnes si výrobu môžete pozrieť na vlastné oči a, samozrejme, odporúčame neodísť bez originálneho skleneného suveníru. Treba však rozlišovať medzi galériami skla, kde sú vystavené naozaj krásne veci (samozrejme, primerane drahé), a turistickými obchodmi so suvenírmi, ktoré predávajú hromadne vyrábané sklenené predmety. Ak vám stačí drobnosť vo forme prívesku, tak do peňaženky netreba siahať hlboko, zmestíte sa do 10 eur.
Z Murana je to len kúsok na pôvabný ostrovček Burano, ktorý preslávili krikľavé farebné domčeky a krásne čipky. Rovnako ako Benátky ho pretínajú početné kanály, ale nezabudnuteľným ho robia najmä spomínané domčeky. Vraj sú také preto, lebo na ostrove bývali často hmly a aby rybári lepšie trafili domov, tak svoje domy pomaľovali krikľavými farbami.
Foto: Shutterstock
Tretím ostrovom, ktorý sa pri návšteve Benátok určite oplatí navštíviť, je Lido di Venezia. Aj sem sa dá dostať vaporettom a keď pristanete a vyjdete z terminálu, akoby ste sa ocitli v inom svete. Na Lido panuje pravá plážová atmosféra, hneď od prístavu vedie široká promenáda s reštauráciami a obchodíkmi. Je tu niekoľko pláží a zaujímavé je, že aj keď sú v blízkosti mesta, majú modrú vlajku za čistotu mora.
Na verejnú pláž je vstup zadarmo a možno si tam len tak rozložiť deku a užívať si more a slnko. Na väčšinu pláží sa platí vstupné, resp. možno sem ísť len tak, že si prenajmete ležadlo alebo plážový domček. Zaujímavé je, že ceny sú tým vyššie, čím ste bližšie k slávnemu Grand Hotel Excelencior, ktorý je centrom filmového festivalu v Benátkach. Celý ostrov je dlhý 11 km a má aj „neorganizované“ pláže, na to aby ste ich našli, si stačí požičať bicykel a mať dobrú mapu.
Jesť „na stojáka“ aj ako George Clooney
K pobytu v Benátkach, samozrejme, patrí veľa jedla a nápojov. Má to však svoje zákonitosti. Ak si napríklad sadnete na kávu a pohárik prosseca alebo aperol spritzu na Námestí svätého Marka, z účtu vás môžu chytiť mdloby. Ak si však v tej istej kaviarni či v bare na tom istom námestí dáte espresso alebo aperol spritz „na stojáka“, zaplatíte za kávu euro alebo o niečo viac a za aperol spritz 4,50 eur.V Benátkach všade ako v iných talianskych turistických baštách platí, že v reštauráciách platíte za polohu. To isté jedlo je podstatne drahšie na atraktívnych miestach ako o pár ulíc ďalej, kam davy turistov nechodia. Takisto ako všade v turistických destináciách platí, že sú tu aj „lepky“ na turistov, takže hľadať podniky mimo hlavných turistických trás sa oplatí nielen kvôli cene, ale aj chuti.
Inak ceny jedál mimo turistických trás nie sú oveľa vyššie ako tie bratislavské. Treba však rátať s tým, že k cene, ktorá je uvedená v jedálnom lístku, prirátavajú ešte kuvert, alebo servis charge.
Rozmanitosť je obrovská – napríklad si môžete na obed kúpiť foccaciu do ruky a večerať v paláci, v ktorom hodovali na svojej svadbe herec George Clooney a právnička Amal Alamuddin. Základná cena za noc v Aman Hotel, lebo o ňom je reč, je síce od 2 000 do 4 000 eur, ale jedna večera v hotelovej reštaurácii nás nezruinovala. Večerať benátske delikatesy v krásnych barokových priestoroch zo 16. storočia s výhľadom na Canal Grande je zážitok na celý život a za tých pár desiatok eur určite stál.
Risi e bisi
Diskusia k článku