Foto: Shutterstock
Rumunsko už dávno nie je krajinou, v ktorej sa ľudia báli nahlas prehovoriť, aby ich Ceaucescuov režim neuvrhol do väzenia. Nie je ani miestom, kde sa ešte v 80. rokoch minulého storočia nakupovalo na prídelové lístky a v krajine bola chudoba, hlad a frustrované obyvateľstvo.
Dnes je najmä rýchlo sa rozvíjajúcou republikou, ktorá dobieha vyspelú Európu. A aj keď sa nám v spojení s Rumunskom ako prvé vybaví krvilačný gróf Drakula, zaujme v ňom najmä nádherná príroda aj zachované a starostlivo udržiavané pamiatky. Tie sú na tom lepšie ako mnohé naše. Jedinou zvláštnosťou boli čudne posplietané káble na elektrických stĺpoch, pri pohľade na ktoré sme sa divili, že tam vôbec funguje elektrina.
Rumunsko je však známe aj vďaka súčasnému britskému panovníkovi Karolovi III., ktorý si tento kraj zamiloval. A tak nečudo, že aj jeho prvá zahraničná návšteva od korunovácie viedla práve sem. Ako sám uviedol, má tento región v „krvi“ ako jeden z potomkov Vlada Napichovača. Vlastní tu niekoľko domov a založil nadáciu na záchranu historického dedičstva. Tento kraj nazval „poslednou nedotknutou oblasťou“. A takou naozaj je.
Naše cesty viedli do tajuplnej Transylvánie, kde rýchlo pochopili, že príbeh upíra je skvelým obchodným artiklom, ktorý láka do tohto kraja milióny turistov ročne. Hrady Bran, Hudedoara, Peleš, úžasné mestá Brašov a Sighisoara, ale aj podzemný raj Salina Turda rozhodne stoja za návštevu.
Za všetko môže Bram Stoker
Celý ošiaľ okolo Drakulu a záujem o tento región má na svedomí írsky spisovateľ Bram Stoker, ktorý do tohto prostredia „zasadil“ svoj román, kde hlavnú postavu zohral neslávne slávny gróf Drakula.Ten sa síce v Transylvánii narodil a bol tu chvíľu väznený, inak má však s týmto krajom pramálo spoločné. Teda historicky. Ešte aj meno Drakula zdedil po svojom otcovi Vladovi II., ktorý bol členom dračieho rádu. A keď že v starorumunčine „dracul“ znamená drak alebo diabol, Vladovi II. v rodnej zemi prezývka veľmi rýchlo prischla. Jeho syn Vlad III., zdedil meno v podobe Drakula, teda Drakov alebo Diablov syn.
Predlohou k Stokerovmu románu tak bola iná skutočná postava, valašské knieža Vlad Tepeš „Drakula“, ktorý sa zapísal do histórie Rumunska krvavým písmom. Za všetko hovorí už jeho priezvisko Tepeš – v preklade Napichovač. Vyžíval sa v mučení a popravách. Práve pre jeho krutosť si ho spisovateľ vybral ako predlohu postavy upírieho grófa. Aj keď v skutočnosti nebol vraj o nič horší ako ostatní vládcovia vo vtedajšej dobe.
Foto: Shutterstock
Pravdepodobne najznámejšou pamätihodnosťou spojenou s Drakulom je legendárny hrad Bran, ktorý je známy ako Drakulov hrad. Nápadne totiž pripomína opis hrôzostrašného hradu z románu o Drakulovi. Vlad Tepeš v ňom vraj v skutočnosti prežil iba jednu noc, aj to ako zajatec.
Úzke schodištia pôsobia síce tajomne aj trochu stiesnene, ale celá stavba má neuveriteľnú atmosféru. A aj keď tu upírí gróf čas netrávil, môžete sa „upírím výťahom“ zviezť do podzemia a s Drakulom sa odfotiť. Upír je večne živý aj pod hradom v stánkoch, kde nesmú chýbať magnetky a rôzne gýče s jeho podobizňou. Nás však zmohol hlad a únava, vybrali sme sa teda do najbližšej reštaurácie na obed. A čo iné si dať v Rumunsku ako čorbu, čo je vlastne kyslá polievka, ktorej základom je kvasená šťava zo pšeničných alebo ovsených otrúb, a mamaligu, teda kukuričnú kašu so smotanou a syrom. Jednoducho – mňam.
Hunedoara, miesto, kde väznili grófa
Potom sme pokračovali v našom „stopovaní“ Drakulu. Tentoraz sme si to namierili do mesta Deva na hrad Hunedoara alebo Korvínov hrad. Povesť vraví, že práve tu Drakulu sedem rokov väznili. Je obrovský, majestátny, dych vyrážajúci. Nečudo, veď patrí medzi najväčšie hrady v Európe.Cesta doň vedie cez úžasný masívny drevený most opierajúci sa o štyri piliere. Na nádvorí sú stánky, v ktorých nájdete oveľa viac suvenírov pripomínajúcich krvilačného grófa ako jeho majiteľov, medzi ktorých patril aj u nás známy Matej Korvín.
Len o kúsok ďalej nám však už behá mráz po chrbte a sme šťastní, že časy vystavených mučiacich nástrojov sú dávno minulé. Toto miesto však neobľubujú len turisti, zaujalo aj ľudí v zábavnom priemysle. Hrad sa objavil napríklad vo filme Dračie srdce 4: Bitka o srdce či vo videohre Age Of Empires II: The Forgotten. A to nie je všetko. V roku 2007 ho navštívil štáb britskej paranormálnej televíznej šou Most Haunted Live!, ktorý tu tri noci pátral po duchoch, ktorí tam údajne strašia. Či práve vtedy strašili inde, ktovie, ale štáb žiadnych nenašiel.
Farby a hradby. To je Sighisoara
Opúšťame Hunedoaru a vydávame sa na miesto, kde sa gróf Drakula narodil, ale je tiež svetovým dedičstvom UNESCO. Sighisoara je jedným z najzachovanejších stredovekých miest v Európe.Mestečko si nás svojou atmosférou získalo okamžite. A nie, nebol to rodný dom Vlada Tepeša, čo nám ako prvé padlo do oka. Bola to 64 metrov vysoká Hodinová veža. Mali sme ale smolu. Opravovali ju, a tak sme sa na ňu nedostali. A neužili sme si ani hodiny s orlojom s figúrkami z grécko–rímskej mytológie.
Čo sme si užili, bol vraj najlepší langoš v Rumunsku (nevieme, či niekde robia lepší, keďže bol jediný, ktorý sme si dali) a potom prišiel čas na Drakulov dom. Nájdete ho ľahko podľa množstva turistov. Dnes je v ňom reštaurácia Casa Vlad–Dracul s tradičnou rumunskou kuchyňou.
Na poschodí vás za pár eur čaká prekvapenie – vstup do izby, kde Vlad žil ako dieťa. Dnes je v nej hororová miestnosť s rakvou, v ktorej leží divne vyzerajúci Drakula, ktorý z času na čas hýbe rukami. Túto časť si pokojne môžete nechať ujsť. Nie je to ani vtipné, ani ničím zaujímavé, skôr gýčové. To sa radšej prejdite nádhernými farebnými uličkami s krásne zrekonštruovanými domami.
Peleš: palác s ústredným kúrením
Opúšťame toto nádherné miesto a už sa tešíme na ďalší klenot – kráľovský palác Peleš, ktorý mnohí považujú za vzdialeného príbuzného nemeckého hradu Neuschwanstein, ktorý slúžil ako predloha rozprávkového zámku napríklad v Snehulienke.Iniciátorom stavby bol rumunský kráľ Karol I., ktorý sa počas návštevy v roku 1866 zamiloval do tunajšej prírody. Zámok má 160 komnát a za svoj štýl vďačí manželke Karola I., kráľovnej Alžbete, ktorá sa zaujímala o modernú architektúru a mala cit pre interiérový dizajn. Niektoré nástenné maľby vytvoril známy maliar Gustav Klimt. Na hrade nájdete zaujímavú výstavu zbraní a brnenia, najvzácnejšími exponátmi sú však obrazy od Rembrandta.
Foto: Shutterstock
Pri zámku vybudovali aj elektráreň, a tak sa Peleš stal prvým zámkom na svete plne zásobeným vlastnou elektrinou. Navyše ako prvý európsky zámok mal aj ústredné kúrenie. Romantický vzhľad exteriérov s rozsiahlou anglickou záhradou prilákal i mnohých filmárov – zástupcovia Hollywoodu tu nakrúcali film Bratia Bloomovci, v ktorom sa objavili napríklad Rachel Weisz, Adrien Brody alebo Mark Ruffalo.
Najlepšie veci sú skryté
Ďalšou našou zastávkou bola Turda. Nič nehovoriaci názov mesta. A nič nám vlastne nepovedal ani príchod k tejto bývalej soľnej bani. Nenápadná stavba s obrovským parkoviskom ničím nepripomínala miesto, od ktorého máte nejaké očakávania. Ako sa hovorí, najlepšie veci bývajú skryté, a tak to bolo aj v tomto prípade.Po tom, čo sme si kúpili vstupenky a cez turniket vstúpili do dlhej chodby, ktorá nás viedla do bývalej bane, sa pred nami objavili drevené schody. Keď sme nimi zostúpili o poschodie nižšie, Salina Turda sa nám ukázala vo svojej plnej kráse. Teda to sme si len mysleli.
Ocitli sme sa na veľkom balkóne a v úžase sme sa pozerali dole. Zostúpili sme 13 poschodí do stometrovej hĺbky soľnej bane. Pre tých menej zdatných tu postavili aj výťahy. Celej sále dominuje veľké ruské koleso. Je tu však aj minigolf či biliard. Za všetko sa ale pripláca navyše. To nás čakalo ešte jedno poschodie do podzemia, teda do dna bane, ktoré je zatopené slanou vodou. Od schodiska vedie drevený most k ostrovčeku uprostred. Na ňom sú drevené altány atypických tvarov s lavičkami, kde sa dá posedieť. Tí odvážnejší si môžu požičať loďky, jasné, že za poplatok, a člnkovať sa na jazierku. To všetko stálo asi päť miliónov eur, toľko tu totiž preinvestovali.
Mamaliga – kukuričná kaša so syrom
Diskusia k článku