Foto: Jarmila Horváthová
Ostrov bohov, tak niekedy nazývajú indonézsky ostrovček Bali. Kto videl pred rokmi film Jesť, modliť sa a milovať, ktorý vyzerá ako reklama na tento ostrov, určite niekedy zatúžil sa sem ísť pozrieť. Pre mnohých ľudí, ktorí sa sem vyberú, je to vysnívaný raj, no niektorí sú nakoniec sklamaní, ako som sa napríklad raz dočítala u jedného travelblogera.
Proti gustu sa ťažko niečo namieta, ale z toho, čo som na Bali videla a zažila, usudzujem, že to autentické Bali spomínaný bloger nenavštívil, rovnako ako všetci, ktorých ostrov sklamal... Čas trávili v turistických strediskách, na ktorých naozaj veľa toho pekného nie je, prípadne si urobili výlet do vnútrozemia, do rovnako turistického Ubudu.
Na Bali totiž zreteľne vidieť, možno preto, že ostrov je pomerne malý a ľahko ho prejdete, čo robí s krajinou a ľuďmi v nej masový turizmus. Takmer 100 percent zahraničných návštevníkov totiž chodí do letovísk na juhu a juhovýchode ostrova. Sever je turistami takmer nedotknutý a je oveľa krajší, čistejší, no a ľudia sú tu neuveriteľne milí.
Nevýhodou ostrova je, že je od nás naozaj ďaleko, takmer na druhej strane zemegule, a na cestu si musíte vyhradiť minimálne 20 hodín, ktoré strávite na letiskách a v lietadlách. Druhou je potom cena leteniek, ak nevystihnete akciu, pod 800 eur sa nedostanete.
Samotný pobyt je potom doslova za facku. Ak sem idete mimo hlavnej sezóny, teda napríklad na jar alebo na jeseň, slušné jednoduché ubytovanie bežne dostanete pod 10 eur za izbu na noc... Ja som bola na Bali presne v tom období a za 25 eur na noc sme si „dovolili“ v letovisku Lovina celý domček priamo na pláži.
Celé Bali je posiate chrámami
Foto: Jarmila Horváthová
Ultra all inclusive za 10 eur
V Ubude, ktorý je v centre ostrova a je známy z už spomínaného filmu, je populárne bývanie u domácich, ktoré sa tu označuje ako „homestay“. Prišli sme k nemu ako slepé kura k zrnu, ubytovanie s týmto prívlastkom sme si objednali cez rezervačný portál, lebo sa nám páčilo, bez toho, že by sme tušili, o čo ide.Nakoniec sme za 10 eur na noc bývali vo vilke postavenej v záhrade jednej rodiny, ktorá sa o nás celý čas starala a robila nám program podľa nášho želania. Za program sme síce platili, ale menej, ako keby sme si ho kúpili v nejakej cestovnej agentúre, a navyše sme nemuseli ceny za služby vyjednávať. Zabezpečovali nám aj dopravu do Ubudu a naspäť, keďže ubytovanie bolo asi 10 km odtiaľ, na želanie pripravovali obedy, večere, nápoje, masáže a aj transport do ďalšieho letoviska. Niečo ako „super all inclusive“ na balijský spôsob – a ešte k tomu za pár eur.
Ubytovanie v balijskej dedine má rozhodne svoje čaro, len si musíte zvyknúť na to, že kohúty skoro ráno kikiríkajú ostošesť, potom začnú brechať psi a kvičať prasiatka, ktoré sa dožadujú jedla. Ale lepšie, keď nás budili kohúty ako motorky v rušnom Ubude.
Nechoďte tam, kam chodia všetci
Keď sme dovolenku plánovali, vedeli sme, že nechceme ísť do letovísk, kam chodí drvivá väčšina turistov, preto sme sa vybrali na sever ostrova do mestečka Lovina, kam chodí len zlomok návštevníkov.Severné Bali má však rozhodne svoje čaro, najmä preto, že sa tam spájajú hory s morom, a preto sú tam prírodné scenérie krajšie ako na juhu. Keďže mestečko turisti málo navštevujú, je autentickejšie. Pre tých, ktorí hľadajú Bali mimo turistických centier, je toto určite správna lokalita. Ak vám teda neprekáža, že sa po pláži občas prechádzajú sliepky a pri raňajkách, ktoré sa servírujú priamo pri mori, vám asistujú miestne mačky a psy.
Chrám a vodopád len pre nás
To, že sme strávili niekoľko dní na severe, a ešte aj mimo hlavnej turistickej sezóny, malo aj ďalšie príjemné výhody – v miestnej cestovnej agentúre sme si kúpili celodenný výlet po okolí a vykľula sa z neho „private tour“. Nijaká masová akcia, auto s vodičom a so sprievodcom v jednej osobe sme mali len pre seba.
Budhistický chrám Brahmavihara
Foto: Jarmila Horváthová
Milým zážitkom bola napríklad návšteva najväčšieho budhistického chrámu na Bali. Chrám Brahmavihara má tri časti a v každej si nás prevzal iný sprievodca a robil prehliadku len pre nás. Každý sa pred výkladom predstavil a zároveň ho zaujímalo, odkiaľ sme, či sme na Bali prvýkrát, ako dlho tu sme alebo pobudneme a kam všade sa chystáme.
Rovnako len pre seba sme mali jeden z najkrajších balijských vodopádov Banyumala, nebolo tam ani nohy. Na severe, v oblasti Munduk, sa nachádza aj jeden z najkrajších a najfotografovanejších balijských chrámov, ktorý má niekoľkoslovný názov a leží pri jazere Tambligari. Rozoznáte ho jednoducho, ak uvidíte na fotografiách z Bali hinduistický chrám na jazere s horami v pozadí, to je on.
Bali žije z turizmu a miestni sú v tomto smere veľmi podnikaví – a teraz to nemyslíme v zlom. Ako sa hovorí, najlepšie sa zarába na ľudských necnostiach, a to tu veru platí tiež. V tomto prípade sa to týka samoľúbosti a posadnutosti robením selfies a publikovaním fotografií na sociálnych sieťach. Na miestach, ktoré sú fotogenické, vybudovali rôzne „selfies points“, inkasujú vstupné, samozrejme, raz také ako vstupné do pamiatok... A turisti platia.
Selfie areál pri Twin
Foto: Jarmila Horváthová
Lov na delfíny
Lovina, ako sme spomínali, nie je vyhľadávanou turistickou destináciou, ale jednou vecou známa je a kvôli nej tam niektorí prídu na jednu noc prespať – je to pozorovanie delfínov. Pri Lovine je totiž najväčšia populácia delfínov okolo celého Bali. O výletoch za delfínmi sme si prečítali na webe rôzne názory – od úplného odsúdenia, že ide o trápenie zvierat, až po absolútne nadšenie. Tak sme si povedali, že to vyskúšame a urobíme si vlastný názor.Nakoniec sa nám celá „akcia“ nezdala taká hrozná, aj keď je pravda, že v hlavnej sezóne je asi člnkov, ktoré idú za delfínmi, oveľa viac. O šiestej ráno sa vyráža na more na malých rybárskych člnoch a keď posádky zbadajú pohyb vo vode, tak tam vyrazia.
Už sme boli v iných častiach sveta na pozorovaniach všetkého možného a nikdy sme nič nevideli. Tentoraz to bolo iné – videli sme desiatky delfínov. Nie z diaľky, ako sme si pred plavbou mysleli, ale úplne zblízka, niektoré totiž plávali jeden–dva metre od člna.
Najedzte sa na ulici
Osobitnou kapitolou je jedlo. Bali je rajom pre milovníkov exotických chutí, ryže, ovocia, zeleniny, rôznych ochucovacích omáčok. Základom je ryža, ktorá sa podáva vždy, a jedlo Nasi Goreng, ktorému Indonézania hovoria vyprážaná ryža, a zlepšujú ho rôznymi druhmi zeleniny, vajíčkami a omáčkami. Tento jednoduchý a lacný pokrm chutí obzvlášť dobre v kombinácii s karí, rybami, mäsom a exotickým korením.
Aj takto vyzerajú reštaurácie v Bali
Foto: Jarmila Horváthová
Výborné sú aj rôzne, najmä však kuracie špízy s rozličnými omáčkami. Ochutnať treba aj Gado–Gado, čo je lahodný šalát zo zeleniny, z klíčkov, niekedy aj zo zemiakov a z vajec, ale aj z tofu, vyprážaných sójových bôbov a arašidovej omáčky. Je jedným z piatich národných jedál Indonézie.
Takéto hody sme dostali v reštaurácii v Ubude
Foto: Jarmila Horváthová
Na svoje si tu prídu aj vegáni a vegetariáni, pretože pre domácich je mäso drahé, a tak je ich bezmäsitá kuchyňa veľmi nápaditá. Rovnako ako ubytovanie aj jedlo je lacné. Samozrejme, možnosti, kde sa dá najesť, sú tu nepreberné – od pouličných stánkov, ktoré sa volajú warungy, až po nóbl reštaurácie v noblesnom letovisku Nusa Dua, kde sú aj najlepšie hotely na ostrove. Vyskúšali sme jedno aj druhé a asi najväčší zážitok sme mali z Babi Guling, pečeného prasiatka na ražni, ktoré sme jedli na ulici... a hostinu sme prežili bez črevných problémov.
Vyprážaná ryža Nasi Goreng
A to, že ste boli na vodopáde Banyumala sami, ste mali veľké šťastie ☺️, bývajú tam desiatky turistov.
Syn a dcéra ochutnali aj tarantulu, škorpióna, cvrčkov …. Vraj nič moc :-(((