Foto: Shutterstock
Káva s croissantom – typické francúzske raňajky.
Francúzsky obed i v takejto jedálni pozostáva z niekoľkých chodov vo voľnej zostave. Okrem mäsa s oblohou sa ako predjedlo ponúka veľa surovej zeleniny v každom ročnom období. Hlavné jedlo sa samozrejme zajedá syrom či jogurtom a všetko sprevádza francúzska bageta, ktorej forma bola definovaná už v 19. storočí z praktických dôvodov: bolo treba pripraviť pre robotníkov obložený chlieb či sandwich po anglicky.
Po hlavnom jedle sa denne podáva dezert, a to či už čerstvé alebo kompótované ovocie, mliečne výrobky (puding, krém alebo jogurt) prípadne ovocné koláče a zmrzlina. Korunkou každého jedla je káva, tu omnoho lacnejšia než na Slovensku, ktoré nemalo nikdy kolónie... Na slovenský žalúdok je to priveľa, a preto niet divu, že i Francúzi zaznamenávajú zníženú výkonnosť či už v školách alebo v podnikoch, kedy je skôr v aktivite trávenie (zažívanie) než akákoľvek intelektuálna činnosť.
Foto: Shutterstock
Tradičný quiche.
Francúzske regionálne kuchyne oplývajú množstvom špecialít, o ktorých je ťažké sa v tomto malom rozsahu rozpisovať. Prednosť pri príprave jedla sa dáva prirodzenej chuti mäsa či zeleniny, ktoré sa dochucujú bylinkami (tymian, bobkový list, rozmarín, saturejka či bazalka) a na tanieri už priamo petržlenovou vňaťou alebo pažítkou, málokedy však koreninami (mletá červená paprika, čierne korenie, rasca). Kôpor sa do francúzskej kuchyne dostal až v 80-tych rokoch cez švédsku a dánsku kuchyňu, teraz ho už bežne dostať na trhu či v obchodoch. Dosiaľ tu však nedostať koreňový petržlen a kaleráb sa tiež začal objavovať až na začiatku 21. storočia.
Francúzska kuchyňa je ovplyvnená kuchyňami bývalých kolónii, od ktorých preberá nielen pochutiny, ale aj jedlá a prispôsobuje ich francúzskej chuti. Tak sa podávajú v reštauráciách napr. africké, čínske či indické jedla, z ktorých sa vynecháva hlavne to ostré a korenené.
Foto: Shutterstock
K vínu nesmú chýbať kvalitné syry.
Francúzske regionálne vína sú v porovnaní so slovenskými ľahšie a hlavne lacnejšie. Pred pár rokmi zvíťazilo na parížskom salóne "Vinalies" slovenské ružové víno, ktoré si odnieslo zlatú medailu. Verte či nie, urobilo mi to dobre na duši a potvrdilo sa, že i slovenskí vinári sú schopní dorobiť kvalitu, ktorej sa dostalo uznania i v takej zemi, ako je Francúzsko.
Foto: Shutterstock
Pastis je alkoholický nápoj z anízu.
Alsasko je jediný kraj vo Francúzsku, kde sa pije výborné pivo i víno. Šampanské víno sa pije na prípitok (aperitív) obyčajne na Vianoce či Nový rok, alebo až po jedle, hlavne ak sa podáva čokoládový dezert. Často ho nahradzujú šumivé vína či jablčný alebo hruškový mušt “cider”, ktorý je finančne dostupnejší. V Normandii, kde nie sú vinice, sa známy syr Camembert zapíja ciderom.
Foto: Shutterstock
Kuskus si priniesli Francúzi zo svojich severoafrických kolónií.
Čo povedať o bohatej ponuke morských ba i sladkovodných rýb na francúzskych trhoch? V dnešnej dobe Francúzi nakupujú rybacie filé, lebo sa boja kostí. Na Vianoce a Nový rok sa jedia hlavne ustrice a plody mora, ktorých je tu bohatý výber.
Zvláštnu zmienku si zaslúži francúzske stolovanie. Priemerný Francúz strávi pri všednom obede či večeri vyše hodiny, na výročné sviatky alebo v nedeľu aj 4 – 5 hodín! V určitom smere je to správne, pretože sa jedlo konzumuje pomaly, pri stole sa v zásade neriešia problémy (o náboženskej orientácii či o politike sa nerozpráva) a hlavne sa udržuje ľahká konverzácia, ktorá navodzuje družnú atmosféru. Vo Francúzsku je absolútne neslušné navštíviť niekoho bez výslovného pozvania. Je to celkom pochopiteľné, keďže pani domu má vo zvyku pripraviť kompletný obed, a teda má v rukách osud všetkých stolovníkov. Brzdou sú však dnes všelijaké alergie a je celkom bežné, že na jedálnych lístkoch reštaurácií sa objavuje výzva, aby ctení hostia dopredu ohlásili, na čo sú alergickí.
Foto: Shutterstock
“Ako možno vládnuť krajine, kde je viac než 365 druhov syra,” povedal generál de Gaulle.
Mak je v obchodoch bežne dostať len od začiatku 21.storočia, inak sa považoval za narkotikum. V židovských reštauráciách sa však oddávna ponúkali makové koláče, ba aj kvasené uhorky.
Nebolo ľahké si zvykať na tie kvantá jedlá na obed či na večeru, no bohatá ponuka zeleniny, syrov, ovocia alebo rýb mi veľmi imponovala. U nás sa podáva len jedno hlavné jedlo, na obed či na večeru, bez predkrmu, hladoši sa dojedia syrom a ovocím. Mäso varíme len na obed a to len 2 – 3x do týždňa, ryby, hlavne morské 1x do týždňa. Ostatné dni pripravujem strukoviny alebo inú varenú zeleninu, ktorá je na Slovensku málo známa (čierny koreň, topinanbury, artičoky, sladké zemiaky, rôzne odrody tekvice a “blettes” – mangoldu).
Foto: Shutterstock
Palacinka z Bretónska - francúzske galettes.
Bohatá literatúra o francúzskej kuchyni nasvedčuje o jej rozmanitosti a temer “vedeckej” úrovni prípravy. Klasické recepty, spôsob prípravy a iné kulinárske rady sú obsiahnuté v slovníku “Larousse de la cuisine française”, čo je vlastne biblia všetkých milovníkov tohto umenia. Usporadúvajú sa rôzne súťaže na prípravu niektorých jedál či dezertov a Francúzi nelenia stráviť v kuchyni celé hodiny, len aby svojim výtvorom ohúrili či prekvapili svojich hostí.
Foto: Shutterstock
Ratatouille je tradičný francúzsky zeleninový pokrm, pripravovaný najmä v okolí mesta Nice.
Veľa slovenských krajanov opustilo svoju vlasť v krízovom období, grupovali sa pri východnom nádraží v Paríži. Poznala som len jednu slovenskú reštauráciu, ktorá je už dnes zavretá. Volala sa “Dolina”, bola v Billancourte (predmestie Paríža neďaleko závodov Renault). Doposiaľ tu žije niekoľko generácii slovenských krajanov, no málo je tých, čo hovoria alebo varia po slovensky. V krajanskom bulettine sú často slovenské či české recepty a spolok každoročne usporadúva zraz slovenských, českých a moravských krajanov, na ktorom sa podávajú slovenské, české i moravské jedlá a koláče.
Foto: Shutterstock
Mušle a iné morské plody sú nevyhnutnou súčasťou francúzskeho jedálnička.
V rámci družby francúzskych a českých miest (napr. Kopřivnice a Trappes, na predmestí ktorého žijem vyše 45 rokov) sa konajú dni českej kuchyne tu vo Francúzsku a francúzski kuchári organizujú týždeň francúzskej kuchyne v Čechách, hlavne v školských jedálňach.
A čo má spoločné slovenská a francúzska kuchyňa? Objavila som tu knedľu, ktorá sa tiež pripravuje z kysnutého cesta, ale varí sa v mäsovom vývare. Je to špecialita z juhozápadného regiónu Francúzska známeho prípravou kačacej pečienky. Naše zemiakové šúľance, české nočky a alsaské ”nockerlen” (po taliansky “gnocchi”), sa dostali do Francúzska cez Taliansko za vlády Karla IV., ktorý bol vychovaný na francúzskom kráľovskom dvore. Z Francúzska priviezol do Čiech “karlátky” (slivky) a štepy pravého burgundského viniča, ktoré sa doposiaľ pestuje v Mělníku pri Prahe.
Francúzsko i Slovensko spája vyše dvestoročná história, ktorú roztočil Napoleon, keď zo svojou armádou tiahol do Ruska. Jeden z jeho vojakov zostal pri Trnave, kde sa oženil s dcérou podnikateľa, a tak sa začal na Slovensku vyrábať šumivý sekt Hubert. Takýchto príkladov je určite veľa.
Želajme si, aby obe krajiny naďalej spolupracovali, aby ľudia boli tolerantnejší a snažili sa spolu nažívať v mieri. Tí, ktorí zažili povojnové obdobie túto výzvu určite pochopia.
Diskusia k článku