Keď sa na prelome storočí sformovala nová ponovembrová vinárska generácia, profesor Fedor Malík, vysokoškolský pedagóg a zakladateľ mnohých vinárskych súťaží presahujúcich rámec Slovenska, označil Masaryka za jedného z jej kľúčových protagonistov.
Masaryk, rodák z Radimova, ale po predkoch čistokrvný Skaličan, je svojráznym pokračovateľom masarykovsky chápanej československej vzájomnosti. Jeho vinárska mladosť a zbieranie skúseností sa spájajú predovšetkým s južnou Moravou. Vraví, že to boli Moravania, ktorí v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch významne prispeli k rastu vinárskej kultúry na Záhorí. Výrazom moravsko-slovenskej spolupráce boli každoročné spoločné stretnutia vinohradníkov z okresov Hodonín, Uherské Hradiště a Senica.
Tam sa vymieňali skúsenosti a nadväzovali priateľstvá – ľudské i obchodné. Masarykom vedená skalická mestská pivnica bola plná Moravanov. To preto, že Lojzko očaril vínom aj svojím podrezaným pravdovravným jazykom. Aj zaň občas pykal. V socializme mal monopol na produkciu vína štát. Vinárske závody, odborový podnik v Bratislave, si úzkostlivo strážili svoje postavenie.
Masaryk si spomína, že niekedy dochádzalo ku groteskným situáciám. "Keď rušili miestny vinársky závod, chcel som odkúpiť sudy pre mestskú pivnicu. Vedenie v Bratislave ich radšej predalo na Moravu ako Skaličanom.“ Aj tak vyzerala niekedy spolupráca Slovákov so Slovákmi v Československu.
Uprostred deväťdesiatych rokov minulého storočia si Masaryk založil vlastné vinárstvo. Rýchlo sa dostal do povedomia „fajnšmekrov“ na oboch stranách rieky Morava. Ako jeden z prvých začal vyrábať vína zo slovenských novošľachtencov, ktoré získal vďaka dlhoročnému priateľstvu s Ondrejom Korpásom. Ten testoval nové odrody z dielne šľachtiteľky Doroty Pospíšilovej na strekovsko-rúbanianskom družstve a bol zvedavý, aké víno z Devína, Dunaja a ďalších odrôd vyčarí skalický čarodejník. Boli to excelentné moky.
Masaryk preslávil Skalicu nielen rubínom, ale vytvoril unikátne, ľahko zapamätateľné značky. Tak napríklad Enem, cuveé zo štyroch odrôd – Cabernetu Franc, Alibernetu, Cabernetu Moravia a kríženca C-40 od profesora Viléma Krausa, bolo zjavnou narážkou, že je len pre vyvolených, ako povestná skalická šibenica – enem pro nás a naše deti. Pravdaže, Enem v tomto prípade prízvukovalo výnimočnosť vína. Lojzka Masaryka mrzí len jedna vec, že sa veľká postava československého vína a jeho priateľ profesor Kraus nedočkal ochutnávky z čistej C-40. Než víno v sude dozrelo, odobral sa staručký, už takmer 90-ročný, profesor strážiť nebeské vinohrady.
Keď sa dnes s odstupom času Alojz Masaryk pozerá na vývoj českého a slovenského vinárstva, je mu ľúto, že Slovensko, kedysi zásobáreň vína pre Českú republiku, opustilo český trh. "To, že máme rodiace vinohrady už len na viac ako 8-tisíc hektároch, je hanba. Slovensko premárnilo šancu zveľadiť vinice z európskych zdrojov, kým Moravania a Česi ju využili a rozšírili vinohrady na plochu 20-tisíc hektárov.“ A ešte jednu vec dáva Alojz Masaryk do pozornosti: "Z Moravanov a Čechov sa stali vinárski patrioti. Pijú najmä svoje vína. To sa o Slovákoch povedať vždy nedá.“
Diskusia k článku