Foto: Pravda - Robert Hüttner
Chýr o výnimočnosti bratislavských rožkov sa pred storočím šíril veľkou rýchlosťou aj bez sociálnych sietí. Pochutnávali si na nich gurmáni z Viedne aj Budapešti, pretože vzácne pečivo ani cestovaním nestrácalo na svojej kvalite. Odhaľte s nami chutnú históriu bratislavských rožkov aj pôvodnú receptúru.
História bratislavských rožkov je veľmi dlhá, podľa dostupných prameňov siaha až do konca 16. storočia. Zaujímavé však je, že pod dnešným názvom ich poznáme len vyše sto rokov, teda odvtedy, čo sa naša dnešná metropola nazýva Bratislavou. V meste na Dunaji sa dovtedy rozprávalo nemecky aj maďarsky, a tak sa aj táto dobrota nazývala inak. Poznali ju ako bajgle, je to upravená verzia nemeckého slova beugen, čo znamená ohýbať. Aj toto pečivo bolo odjakživa tvarované, pripomínalo písmená U alebo C. V roku 1599 sa podľa Knihy majstrov cechu prešporských pekárov rozhodlo, že „bajgle majú piecť všetci pekári, ktorí pečú aj praclíky“. V archívoch sa tiež zachovala zmienka z roku 1899 o tom, že pekárski majstri oslavovali ich 300. výročie.
Tento rok oslavujú bratislavské rožky malé výročie, pred desiatimi rokmi získali od Európskej únie značku zaručená tradičná špecialita.
Chýr o lahodnom pečive
Okolo histórie bratislavských rožkov bolo v minulosti trochu chaosu, pôvodne sa predpokladalo, že prvé sa objavili na pultoch predajní v 18. storočí, keď ich začal vyrábať pekár Scheuermann. Jeho obchod sa nachádzal na Hviezdoslavovom námestí a sladké rožteky plnené makom alebo orechmi sa stali vtedy takým hitom, že majiteľ pekárne si o dva roky otvoril ďalšiu prevádzku. A keďže chýr o lahodnom pečive sa šíril aj bez sociálnych sietí, čoskoro začali rožteky posielať aj do okolitých miest – Trnavy, Viedne, Ostrihomu, ale aj do Budapešti.Rožky aj vtedy prežili pomerne dlhú cestu bez ujmy, pretože ak sú poctivo upečené, dva týždne chutia ako čerstvé. A to aj bez konzervantov, ktoré vtedy nepoznali, a pri ich výrobe sa nesmú používať ani dnes.
Poklad upadnutý do zabudnutia
Popularita a slávna história bratislavských rožkov upadla do zabudnutia, keď boli pekárne, ktoré ich pripravovali v 20. storočí, znárodnené. Možno ste ich pod týmto názvom v 80. rokoch ochutnali, ale s tými pravými veľa spoločného nemali, najmä čo sa týka množstva plnky.Zašlú slávu bratislavských rožkov sa podarilo obnoviť až v 90. rokoch a veľkú zásluhu na tom mal najmä pekársky majster Vojtech Semeš, bývalý cechmajster cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska. Dokonca sa začali konať súťaže o najlepší bratislavský rožok, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou gastronomického veľtrhu Danubius Gastro.
Najlahodnejšie pečivo s názvom našej metropoly sa pečie neuveriteľných 400 rokov
Foto: visitbratislava.com
Ako majú vyzerať
Aby sa pečivo mohlo označiť ako tradičný bratislavský rožok, musí spĺňať množstvo kritérií. Plnené môžu byť len makovou alebo orechovou plnkou a tá musí tvoriť minimálne 40 percent váhy výrobku. Rožky majú predpísaný tvar – makové majú tvar písmena U a orechové písmena C. To je aj dobrá pomôcka pre zákazníkov, ako jednotlivé druhy ľahko rozoznajú.Podiel tuku v ceste musí byť minimálne 30 % z hmotnosti múky. Bratislavské rožky musia byť lesklé a mramorované. Lesk sa dosiahne tým, že sa pred pečením potrú žĺtkom a to sa nechá zaschnúť. Musia sa vyrábať ručne a nesmú sa do nich pridávať nijaké konzervačné prípravky. Keď toto všetko rožky spĺňajú, môžu byť označené špeciálnou značkou EÚ.
Tajomstvo čerstvosti
Určite vás zaujíma, ako je možné, že bratislavské rožky vydržia čerstvé tak rekordne dlho ako možno žiadne iné pečivo. Tajomstvo je ukryté v plnke. Mak a orechy obsahujú veľké množstvo tukov, ktoré udržujú vláčne aj cesto a v podstate ho zakonzervujú.Táto výnimočná vlastnosť ich doslova predurčuje na to, aby ste si ich nakúpili alebo napiekli do zásoby a vytiahli vtedy, keď máte chuť na niečo sladké, prípadne aby ste pohostili nečakanú návštevu.
Sú však aj výborným darčekom, ak chcete darovať niečo originálne návšteve, či už z iného konca Slovenska, alebo zahraničnej, prípadne potešiť kúskom domoviny príbuzných či kamarátov žijúcich v zahraničí.
Bratislavské rožky
Diskusia k článku