Foto: Shutterstock
Žiaľ, mnohí zvedavci, ktorí už Sacherovu tortu ochutnali v očakávaní zázraku, boli sklamaní. Na tanieri dostali suchý čokoládový korpus s džemom, a veru nechápali, že práve toto má byť najznámejšia torta sveta. Mali jednoducho smolu, pretože si pravdepodobne kúpili jednu z tisícok jej imitácií.
Ak si však doprajete „Original Sacher Torte“ vo viedenskom hoteli Sacher alebo „echte“ teda pravú vo viedenskej kaviarni Demel a máte radi čokoládové dezerty, je to „nebíčko v papuľke“. Tento chuťový zážitok však môžete objaviť, samozrejme, aj inde, stačí, keď nájdete cukráreň, v ktorej je torta správne pripravená a čerstvá.
Jednoduchá kombinácia chutí
Sacherova torta je jednoduchá, tvorí ju čokoládový korpus, marhuľový džem a čokoládová poleva, často ju servírujú aj so šľahačkou. Možno je taká jednoduchá aj preto, že recept na ňu vznikol skutočne veľmi rýchlo.Traduje sa, že v roku 1832 prišiel vojvoda a rakúsky štátny kancelár Wenzel Clemens Metternich do svojej dvornej kuchyne a rozkázal kuchárom, aby vymysleli dezert pre jeho hostí. Zdôraznil, že nestrpí otáľanie, a preto mala byť skvostná sladkosť hotová ešte v ten istý večer. Keďže hlavný kuchár bol chorý, musel sa tejto náročnej úlohy chopiť len 16–ročný učeň Franz Sacher.
Vraj sa vtedy narýchlo poradil so svojou šikovnou sestrou a spolu vymysleli kombináciu čokoládového cesta, marhuľovej marmelády a šľahačky. Hosťom vraj v ten večer dezert veľmi chutil a stal sa základom neskoršej slávnej Sacherovej torty.
Samotnú kombináciu podľa všetkého však asi nevymyslel Franz Sacher. Podľa niektorých zdrojov sa recept na koláč s rovnakým zložením objavil v kuchárskych knihách z roku 1800, ktorým sa pravdepodobne inšpiroval.
Pochúťka cisárskej rodiny
O štyri roky neskôr sa čokoládová torta podľa dochovaných jedálnych lístkov pravidelne ocitala na stoloch rakúskej cisárskej rodiny. Svoju známosť si však Sacherova torta vybudovala až neskôr, potom, čo si Franz Sacher otvoril v roku 1848 vlastnú kaviareň.Zaujímavé určite je, že tento cukrár pár rokov pôsobil aj na území dnešného Slovenska, teda vtedajšieho Uhorska, a to v Bratislave a Želiezovciach, jeho služby vtedy využívala grófka Esterházyová. Jeho syn Eduard Sacher, ktorý čokoládovú tortu s marmeládou dotvoril do podoby, ako ju poznáme dnes, sa dokonca v Želiezovciach v roku 1843 narodil.
„Sacherova torta je čokoládový koláč vyššej kategórie, ktorý sa od iných podobných dezertov odlišuje tým, že pod lesklou čokoládovou polevou, ktorú autori nazvali rúchom, nosí košieľku
z marhuľového džemu.“
(Appetit–Lexikon, rok 1894)
(Appetit–Lexikon, rok 1894)
Eduard Sacher sa vyučil tiež za cukrára, a to u cisárskeho a kráľovského dvorného cukrára Demela v jeho Hofzuckerbäcker Demel. Počas štúdia, pravdepodobne inšpirovaný čokoládovými koláčmi, ktoré boli vtedy veľmi populárne, vytvoril dnešnú podobu Sacherovej torty.
Písomne, teda vo forme receptu, sa „Chocolade-Torte À la Sacher“objavila v časopise Die Süddeutsche Küche v roku 1858. Odvtedy sa čokoládové cesto, čokoládová poleva, marhuľový džem a názov Sacher považovali za neoddeliteľné komponenty výborného dezertu. V neskorších vydaniach a receptoch sa už uvádzal výraz „Sacher Torte alebo Sachertorte“.
Nahnevaný Eduard Sacher
Cukrárni rodiny Sacherovcov sa evidentne darilo, pretože v roku 1876 otvoril Eduard Sacher vo Viedni hotel Sacher, odkiaľ jeho slávna torta začala svoje víťazné ťaženie do sveta. Na to, aby jej známosť a slávu akceptovali aj médiá, bol paradoxne potrebný aj „svätý hnev“ jej autora. Eduarda Sachera rozčúlil v roku 1888 článok v novinách Wiener Zeitung, v ktorom jeho autor písal o niektorých svetoznámych viedenských kulinárskych špecialitách, ale Sacherovu tortu nespomínal.
Foto: Shutterstock
Eduard Sacher napísal do novín list a z neho sa môžeme dozvedieť napríklad to, že Sacherovu tortu v tom čase servírovali denne na cisárskom dvore a že v jeho špeciálne vybavenej kuchyni pracovali štyria ľudia vo dne v noci, počas celého roka, aby každý deň vyrobili a predali 200 až 400 čokoládových tort. Tie putovali nielen do celej Viedne a okolia, ale aj do Paríža, Berlína, Londýna a dokonca aj za more.
Torta ako báseň
Možno aj tento list pomohol mediálnej sláve Sacherovej torty, pretože v roku 1894 bol koláč už taký populárny, že sa dostal do publikácie „Appetit–Lexikon“. Jeho autori opísali Sacherovu tortu ako čokoládový koláč vyššej kategórie, ktorý sa od iných podobných dezertov odlišuje tým, že pod lesklou čokoládovou polevou, ktorú autori nazvali rúchom, nosí košieľku z marhuľového džemu.„Sacherova torta je zrejme predurčená na to, aby sa meno jej tvorcu uchovalo v pamäti budúcich generácií, pretože je to viedenská špecialita, jedno z tých sladkých bláznovstiev, v ktorých cisárske mesto vždy nachádzalo nespútanú záľubu, a ktoré sa nikde inde nedajú v plnej miere napodobniť,“ píše sa v publikácii.
Hoci už vtedy slávnu tortu napodobňovali v mnohých viedenských cukrárňach, autori odporúčali objednať si ju u Sachera. Jej chuť na jazyku pripodobnili básni od Heinricha Heineho a dozvedeli sme sa, že ročne sa jej vtedy, teda na konci 19. storočia, predalo asi 20 000 kusov.
Štvrťstoročná vojna
Takmer každá sláva prináša aj problémy a platí to aj o Sacherovej torte. V minulom storočí dediči slávnych cukrárov viedli niekoľkoročnú „tortovú vojnu“, ako sa nazýval vlečúci sa súdny spor o to, kto môže používať názov Original Sacher Torte a ako má vlastne vyzerať jej receptúra.
Foto: Shutterstock
Dôvod bol ten, že keďže Eduard Sacher vytvoril Sacherovu tortu počas pôsobenia v Hofzuckerbäckerei Demel, tá ju ponúkala pod názvom Original Sacher Torte. Jeho syn tiež pracoval pre túto cukráreň a predal jej výhradné právo na predaj torty, ktorú nazval Eduard Sacher Torte.
Lenže Hotel Sacher, ktorý tiež ponúkal Original Sacher Torte, medzitým Sacherovci predali a noví vlastníci sa Sacherovej torty, ktorá bola ich najslávnejším výrobkom, samozrejme, nechceli vzdať. Dokonca si dali zaregistrovať označenie „Original Sacher Torte“ ako ochrannú známku, čo sa, pochopiteľne, nepáčilo majiteľom cukrárne Demel. To viedlo k štvrťstoročnej tortovej vojne, v ktorej hotel Sacher a Hofzuckerbäckerei Demel bojovali o používanie názvu.
No bojovalo sa aj o to, ktorá receptúra je pôvodná – či s džemom aj uprostred, nielen pod polevou, a dokonca aj o to, či sa môže v torte používať margarín namiesto masla. Podľa jedného zo svedkov procesu sa za života Anny Sacherovej, manželky Eduarda Sachera, Sacherova torta nikdy nerozrezávala v strede a nenatierala džemom. Najvyšší súd v Rakúsku však dal nakoniec za pravdu majiteľom hotela Sacher, že označenie „Original“ môžu používať oni, a to aj napriek tomu, že „ich“ torta sa predáva s vrstvou marmelády v strede.
Cukráreň Demel môže svoju tortu predávať ako Demel Sacher Torte a ľudia ju nazývajú „Echte Sacher–Torte“, teda pravá Sacherova torta. Okrem vrstvy džemu sa ešte odlišujú dekoráciou. V hoteli Sacher ju ponúkajú s okrúhlou čokoládovou pečaťou a v Demeli s trojuholníkovou pečaťou s nápisom „Eduard Sacher–Torte“.
Tak či onak, či už rozrezaná na polovicu, alebo nie, s takou či onakou pečaťou na povrchu, je dodnes Sacherova torta stále najznámejšou tortou na svete. Veď len výrobňa v hoteli Sacher ročne predá 360 000 porcií a ďalšie milióny imitácií sa predajú v cukrárňach a v kaviarňach po celom svete.
Sacherova torta ako od Sachera
Diskusia k článku