"Keď sa povie detstvo, vybaví sa mi spomienka na prázdniny u starých rodičov. Ako sme sa hrali v piesku, s bábikami, varili sme z blata a trávy...," spomína na detstvo na západe Slovenska Zuzana Adámková zo Starej Turej.
"Ďalej sa mi vybaví spomienka na babičku z Paprade a jej úžasnú voňavú a chutnú rascovú polievku s vajíčkom, robenú na masle a do nej nakrájané rožky. Ešte teraz si viem predstaviť tú vôňu a chuť. Odvtedy som takú dobrú nejedla. A rada spomínam na domáce slíže od druhej babičky z Podkylavy, pri ktorých som musela samozrejme asistovať. Také čerstvé, horúce, posolené s kyslou smotanou. A v lete nám piekla cestenice so slivkami. Toto sú moje najvýraznejšie spomienky na jedlo v detstve," hovorí mama pätnásťročného syna.
Ktovie prečo, ale v spomienkach na chute nášho detstva prevládajú tie najjednoduchšie jedlá, ktorých chuť a vôňu si vybavujeme dodnes.
Na ktoré jedlá z detstva nikdy nezabudneme a prečo? Zdôverili sa dnes už mamy V TOMTO ČLÁNKU NA PORTÁLI AHOJMAMA.SK.
Starká robievala posuchy so sodou a kyslou smotanou na sporáku a horúce potierala udenym sadlom, slinky mi tecu...
Výborne piekla, chlieb vonku v peci ako koleso od voza , mäso, ovocie, zelenina,vajicka-vsetko domace
Fucku zemiakovu ale na sladko, s cukrom a rozprazenym maslom
Torty a zákusky aj na hostinu, listkove trubicky s penou z pecenych jablk
Ked sa zišla rodina na zabijacku, robievalo sa do veľkej misy mäso, srdcia, kapusta a celé zemiaky a jedli sme spolu z tej misy
Domáce natierky do plechovky , jaternice, klobása, slanina...
A najviac mi utkveli dreveni chlapci, neviem prečo ten názov. Zemiaky, halušky, besamel. Toho som sa nikdy nevedela dojest. A už to ani také isté neviem urobit, asi kvôli kupnym surovinam, kto vie
Keď sme, my deti, šli von, natrela nám chlieb s domácou masťou z geletky v špajzi a k tomu kvasenú uhorku, inokedy jarnú cibuľku. Často len krajec chleba s domácim slivkovým lekvárom. Bez masla - a ako chutil! Slivkový lekvár sa varil na jeseň vo veľkom kotli na dvore.
Viem, že spomienky sú zafarbené nostalgiou, ale takisto viem, že jedlo chutilo oveľa lepšie aj preto, lebo bolo z potravín poctivo dorobených, nepoznačených umelými príchuťami, farbivami a plnidlami.
Bodaj by si mala pravdu, @haji , s tym navratom restauracii ku klasike. U vas to plati, tam sa najeme. Tu som uz roky nenasla restauraciu, kde by si si mohla dat napr. svieckovu, pecene bravcove s kedlou a kapustou, poctivy madarsky gulas s knedlo, perkelt ci paprikas.
Zato vezicky z panenky, tvrde ako kost a pod. su vsade. Sice jedle podmienecne, ale moderne, svetove.
Neviem, @sovka62 , kde sídliš, ale v Bratislave sú stále niektoré reštaurácie, kde takéto jedlá stále ponúkajú. Nie vždy vo vyrovnanej kvalite, ale väčšinou prijateľné a za prijateľnú cenu.
Gurmán Trstinska, Relax pri kúpalisku.... Varia:-))
Gurmán Trstinska, Relax pri kúpalisku.... Varia:-))
A v Čechách v každom hostinci. A lacno. :-)
Veru áno, ale treba povzbudiť aj tie naše statočné.
Znám jeden příběh z jistého nedalekého města spoza našich hranic, kdy syn vzal svoju maminku, vyhlášenú kuchárku, na obed do restaurace. Dala si, že klasickou svíčkovou na smetaně s knedlíkem. Hotovku. Ojoj! Syn byl kamarád s majitelom, tak maminka zorganizovala výjezdní zasedání kuchára do její kuchyně. Mladý muž "valil oči" a dostal takové školení, které strčilo do kapsy celý jeho výuční list. Od té doby vaří výbornou svíčkovou. Netušil, že jde uvařit bez prášků a hloupostí, jen ze základních surovin. Pravda, musí si "máknout", ale výsledek stojí zato. Byl pak na školení ještě několikrát a rád. Maminka není vyučená kuchařka, to jen tak na okraj. Ale celý život vaří starou dobrou klasiku.
Vďaka za spomínanie na tieto jedlá! U nás sa varilo podobne (starý otec z Devínskej, stará mama z Lamača): polievky a omáčky od výmyslu sveta, podobne ako múčne jedlá na slano i na sladko. Domáce rezance sa posýpali všemožnými posýpkami: okrem zvyčajných orechov a maku, aj tvarohom na slano i na sladko, popraženou a sparenou krupicou, "prézlami" (strúhankou), zmiešané s riedkou praženicou, s lekvárom...
Kalorické a dnes "nezdravé" jedlá, ale všetci boli zdraví, nikto nemal nejakú nadváhu, lebo všetci sa od rána od večera hýbali, robili v dome i v záhrade, na roli aj vo vinohrade... my deti stále vonku na vzduchu, lietali a hrali sa po lúkach, čo staršie pomáhali okolo domu a dvora aj pri robote v záhrade a vo vinohrade.
presne si to vystihla. Túto DNA varenia našich babičiek a mám máme ako by v krvi. Ako by nás "prenasledovala", ale v dobrom po celý život. A hlavne, keď sa zosmutnieva, vtedy to veľmi poteší..
Právě odvysílal ČR Dvojka pořad Blízká setkání, moderátorka Tereza Kostková si povídala s Mistrem Sapíkem. Příjemný rozhovor s Mistrem, který mě potěšil. Dobrý kuchař, skromný, pracovitý a moudrý muž.
Som si to pozrela. Zaujimave. A nasledne som si pozrela rozhovor aj s Milanom Lasicom. Tiez dobre.