Chute nášho detstva:
Jedlá, na ktoré nikdy nezabudneme

Redakcia Varecha.sk, 9. júna 2020     2 minúty čítania

Buchty, pečené zemiaky, šúľance s makom, chlieb s masťou. Jedlá, ktoré sa nám spájajú s detstvom zvyčajne nie sú žiadne kulinárske špeciality. Napriek tomu cítime ich chuť dodnes...

Foto: archív Zuzany Adámkovej

"Keď sa povie detstvo, vybaví sa mi spomienka na prázdniny u starých rodičov. Ako sme sa hrali v piesku, s bábikami, varili sme z blata a trávy...," spomína na detstvo na západe Slovenska Zuzana Adámková zo Starej Turej.
"Ďalej sa mi vybaví spomienka na babičku z Paprade a jej úžasnú voňavú a chutnú rascovú polievku s vajíčkom, robenú na masle a do nej nakrájané rožky. Ešte teraz si viem predstaviť tú vôňu a chuť. Odvtedy som takú dobrú nejedla. A rada spomínam na domáce slíže od druhej babičky z Podkylavy, pri ktorých som musela samozrejme asistovať. Také čerstvé, horúce, posolené s kyslou smotanou. A v lete nám piekla cestenice so slivkami. Toto sú moje najvýraznejšie spomienky na jedlo v detstve," hovorí mama pätnásťročného syna.

Ktovie prečo, ale v spomienkach na chute nášho detstva prevládajú tie najjednoduchšie jedlá, ktorých chuť a vôňu si vybavujeme dodnes.
Na ktoré jedlá z detstva nikdy nezabudneme a prečo? Zdôverili sa dnes už mamy V TOMTO ČLÁNKU NA PORTÁLI AHOJMAMA.SK.



Diskusia k článku

haji
Člověk má chuťovou paměť. A rád se vrací k chutím z dětství. Naladit příjemné chuťové vjemy mě vrací do dětství, mládí, nebo jenom zpět k něčemu obecně příjemnému. Obě moje babičky i maminka vařily výborně. Moc ráda vzpomínám na léto, kdy dozrávalo různé ovoce, nová zelenina. A babka, maminčina maminka vařila denně, hlavně z toho, co bylo doma. I proto miluju sladké věci s ovocem, zeleninové prívarky,smažený květák, patizon, hlávkový salát, červenou řepu, nové brambory, plněnou papriku s rajskou... Některé věci jsou nenávratně pryč. Zajíc na smetaně ala svíčková /zajíc, ne králík/, plněný bažant - to už se nevrátí. Nevrátí se ani babiččiny buchty s třešněmi, trnkami, meruňkami, dělobuchy - u nás "gule", pěry... Je jisté, že už se nevrátí ani maminčiny buchty, dělala je jinak než babi, stejně výborné. Tož tak. Co se v mládí naučíš... Naučila jsem se být hezky mlsná. Přestože mě vedli k tomu, abych jedla všechno. Většinou vařím tak, abych se mohla chuťově přiblížit základu babiček, maminky. Některá jídla mám jiná. Ne a ne dosáhnout té správné chuti. Něco vystřihnu přesně takové, jaké si pamatuji. Jsem i pro novinky, ale klasika mě nikdy nezklamala. Obecně, klasická jídla nezklamou, to se ukázalo i v dnešní, náročné době. Restaurace a jiné kuchyně se hezky vrátily ke staré dobré klasice. Všechno zlé je k něčemu dobré!
marianne
Tiež hovorím zo žartu, že niektoré chute z detstva mám zakódované už v DNA. Napríklad naše silvestrovské očká, musia byť poskladané z určitých ingrediencií a v správnom poradí..:-) keď sa len jedna z nich vynechá alebo vymení, už to nie je ono. Už to nie sú naše silvestrovské. Presne: koliesko -bielý rožok, nátierka z masla a horčice (slovenskej), koliesko dobrej klobásy, pásik surovej cibule,koliesko kyslej uhorky, štvorček syra tvrdého, kúsok slanečka a na vrch pásik zaváranej červenej kápie. Takto to je 50-rokov od našich:-)) Robím kadečo iné aj, ale táto stálica musí byť, ak je to len trochu možné...Alebo kyslá šošovicová...a takých je aspoň tucet, vrátane koláčov..Rada skúšam aj nové, ale túto DNA klasiku mám už v krvi.
kvakac
Ja nemôžem zabudnúť na starkej ťahanú štrudlu s makom a jablkami. Na kuchynskom stole ( a to bol pán veľký stôl ) naťahovala cesto až prečnievali okraje zo stola. Naložila plnku na cesto a zrolovala. Naložila na veľký plech, ako hada jeden kus a plný plech a to bol plech do pece. Vtedy som nemohol vypadnúť z domu, lebo som čakal kedy to bude hotové. Musela ma zaháňať od horúcej štrúdle, aby som to nenačal také horúce. Za takú štrúdľu by som vymenil hocičo. Ako voňala a chutila jedná báseň. Keď ju začala krájať, tak som priložil dlaň aby odkrojila kúsok na dĺžku mojej dlane, to aby som sa nemusel vracať pre druhy kúsok a fújazd von za kamarátmi. No samozrejme najprv som ju svedomito zjedol, aby náhodou nepýtali. Boli to večné hry a bezstarostný život chlapca na dedine. Pravda pred tým som musel pomôcť pracou okolo domu. Sú to pekne spomienky. Teraz musím deti ťahať od počítača aby sa nadychali čerstvého vzduchu. Na chalupu nechcu, že tam nie je signal. To bol život krásný.
haji
Aj u nás vládl tažený štrůdl. Jako dítě jsem milovala krupici posypanou cukrem, kakaem a hodně másla. No a kakao. Když byla neděle a maminka v dobrém rozpoložení, vytáhla mixer a udělala nám mixované kakao - horké mléko, kakao a cukr - nádherně napěněné, teploučké, vonělo na dálku.
danila
Ja nikdy nezabudnem na vôňu a chuť domácej slepačej nedeľnej polievky mojej babky, samozrejme s domácimi slížikmi :-) Bola krásna žltučká a tá chuť! Na to sa nedá zabudnúť..Ani na lokše s makom, to boli dobroty môjho detstva na prázdninách u babky na Dolnákoch ako sa u nás hovorilo a o tej štrúdli čo tu písal kvakac ani nehovorím :-)
smejkad
@smejkad (9.6.2020 14:49)
Starká robievala posuchy so sodou a kyslou smotanou na sporáku a horúce potierala udenym sadlom, slinky mi tecu...
Výborne piekla, chlieb vonku v peci ako koleso od voza , mäso, ovocie, zelenina,vajicka-vsetko domace
Fucku zemiakovu ale na sladko, s cukrom a rozprazenym maslom
Torty a zákusky aj na hostinu, listkove trubicky s penou z pecenych jablk
Ked sa zišla rodina na zabijacku, robievalo sa do veľkej misy mäso, srdcia, kapusta a celé zemiaky a jedli sme spolu z tej misy
Domáce natierky do plechovky , jaternice, klobása, slanina...
A najviac mi utkveli dreveni chlapci, neviem prečo ten názov. Zemiaky, halušky, besamel. Toho som sa nikdy nevedela dojest. A už to ani také isté neviem urobit, asi kvôli kupnym surovinam, kto vie
farbuska
Stará mama nám robievala krupicovú kašu takú hutnú, nadelila ju do hrubých dedinských tanierov, v strede kaše urobila priehlbinku a do nej vložila plátok masla. Potom to celé posypala cukrom a škoricou. Kašu som jedla od kraja dookola a pomaly sa blížila k tomu zltučkému, sladkému a voňavému jazierku. Nikdy som si kašu nepomiešala, lebo ten stred kaše bol najväčšou odmenou. Cez týždeň bola na raňajky biela káva z melty a cigórie, v nedeľu bývalo kakao, také pravé: do vriaceho mlieka zavarila kakaový prášok rozmiešaný v troche mlieka v hrnčeku. K tomu vianočka s maslom a domácim džemom alebo a medom.
Keď sme, my deti, šli von, natrela nám chlieb s domácou masťou z geletky v špajzi a k tomu kvasenú uhorku, inokedy jarnú cibuľku. Často len krajec chleba s domácim slivkovým lekvárom. Bez masla - a ako chutil! Slivkový lekvár sa varil na jeseň vo veľkom kotli na dvore.
Viem, že spomienky sú zafarbené nostalgiou, ale takisto viem, že jedlo chutilo oveľa lepšie aj preto, lebo bolo z potravín poctivo dorobených, nepoznačených umelými príchuťami, farbivami a plnidlami.
sovka62
@haji (9.6.2020 10:31)

Bodaj by si mala pravdu, @haji , s tym navratom restauracii ku klasike. U vas to plati, tam sa najeme. Tu som uz roky nenasla restauraciu, kde by si si mohla dat napr. svieckovu, pecene bravcove s kedlou a kapustou, poctivy madarsky gulas s knedlo, perkelt ci paprikas.
Zato vezicky z panenky, tvrde ako kost a pod. su vsade. Sice jedle podmienecne, ale moderne, svetove.
saymona
@sovka62 (10.6.2020 11:31) chvalabohu U nas v okoli su take vsade sice ceny uz isli hore ale clovek si dakedy rad priplati za dobre jedlo.

1x haji
farbuska
@sovka62 (10.6.2020 11:31)

Neviem, @sovka62 , kde sídliš, ale v Bratislave sú stále niektoré reštaurácie, kde takéto jedlá stále ponúkajú. Nie vždy vo vyrovnanej kvalite, ale väčšinou prijateľné a za prijateľnú cenu.
2x haji a kvakac
45678
@sovka62 (10.6.2020 11:31)

Gurmán Trstinska, Relax pri kúpalisku.... Varia:-))
haji
@sovka62 (10.6.2020 11:31)
Znám jeden příběh z jistého nedalekého města spoza našich hranic, kdy syn vzal svoju maminku, vyhlášenú kuchárku, na obed do restaurace. Dala si, že klasickou svíčkovou na smetaně s knedlíkem. Hotovku. Ojoj! Syn byl kamarád s majitelom, tak maminka zorganizovala výjezdní zasedání kuchára do její kuchyně. Mladý muž "valil oči" a dostal takové školení, které strčilo do kapsy celý jeho výuční list. Od té doby vaří výbornou svíčkovou. Netušil, že jde uvařit bez prášků a hloupostí, jen ze základních surovin. Pravda, musí si "máknout", ale výsledek stojí zato. Byl pak na školení ještě několikrát a rád. Maminka není vyučená kuchařka, to jen tak na okraj. Ale celý život vaří starou dobrou klasiku.
hubata
Babkine a samozrejme aj mamine jedlá nikdy neboli odfláknuté, boli z domácich, poctivých surovín zo záhrady. Spomínam ako babka poctivo čistila zeleninu na dvore do nedeľnej polievky, koľko sa len naškrabkala mrkvy a zeleru, na všetko si našla čas aj keď vôbec nepoužívala mixér. Na prázdniny sa nás u nej zišlo aj deväť detísk, polievka bola grunt a vedela ich variť od výmyslu sveta. Jej fazuľová a pod ňu - ako sa vraví na Záhorí domácim slížom - zmizla, hoci ju varila vo veľkom hrnci. Domáce kysnuté koláče či už béleše s ovocím, tvarohom, makom, orechami alebo strúhankou piekla takmer denne, aby sme mali čo vynášať. Ak neboli koláče, určite boli lokše, palacinky, lekvárové pirohy, slivkové gule, placky, pagáčiky, lévance, šišky ale mňa najviac ako dieťa fascinovali záhorácke dolky, z kysnutého cesta, pečené na sporáku na drevo. Upiekli sa "do foroty", dali do obrovskej misy a dali do chladna. Vyťahovali sme ich aj suché, ale babka nám ich aj vhodila do vriacej osladenej vody a šup s nimi do tej obrovskej misy. Tu sa omastili, posypali pomletým makom a cukrom. Zapíjali sa bielou kávou s Meltou a kozím mliekom, ale behali sme s nimi aj po ulici s makovými zubami. Osobitnou kapitolou boli omáčky od výmyslu sveta: chrenová, zemiaková, paradajková, kelovica, lusková, kôprová, paradajková kapusta či už s vareným mäsom z polievky alebo fašírkou. No a v nedeľu boli rízky a záhorácky šmykľavý šalát. Ten si nezabudnite dať, vedia ho fantasticky robiť v každe záhoráckej reštaurácii.
farbuska
@hubata (12.6.2020 18:39)

Vďaka za spomínanie na tieto jedlá! U nás sa varilo podobne (starý otec z Devínskej, stará mama z Lamača): polievky a omáčky od výmyslu sveta, podobne ako múčne jedlá na slano i na sladko. Domáce rezance sa posýpali všemožnými posýpkami: okrem zvyčajných orechov a maku, aj tvarohom na slano i na sladko, popraženou a sparenou krupicou, "prézlami" (strúhankou), zmiešané s riedkou praženicou, s lekvárom...
Kalorické a dnes "nezdravé" jedlá, ale všetci boli zdraví, nikto nemal nejakú nadváhu, lebo všetci sa od rána od večera hýbali, robili v dome i v záhrade, na roli aj vo vinohrade... my deti stále vonku na vzduchu, lietali a hrali sa po lúkach, čo staršie pomáhali okolo domu a dvora aj pri robote v záhrade a vo vinohrade.
2x kvakac a haji
dobravareska
Celý život ma sprevádzajú chute môjho detstva. Hlavne mojej babky a mojej mamy. U babky to bolo akože dookola každý víkend vývar z toho, čo bolo po ruke... a tú chuť nič nenahradí... Potom sa niekedy v utorok u babky varil hrniec zemiakov. Tie si pamätám boli na masle a so sladkým mliekom, či kyslým. Ktoré bolo po ruke... v Piatok robila plný vandlík lokší na sladko s maslom, cukrom a džemom, aký mala. Samozrejme, že domáci. Výborná zemiaková polievka s haluškami - slepý guláš. A v nedeľu nemohol chýbať zákusok. Či taštičky s džemom, alebo s plnkou zo sušených sliviek, ktorých mala každý rok kopec - volali sme ich pipky. Luxusný tvarohový zákusok. Alebo na rýchlo oplátky naplnené maslovo - kakaovou plnkou, či džemom. Recepty samozrejme od oka. A pri mame sme sa my štyria mali luxusne. Síce každý druhý deň bola celý deň v práci, ale keď bola doma bolo vždy čerstvo navarené. A robila v reštaurácii mali sme všetky špeciality na stole, ktoré poznala z reštaurácie. Alebo z kuchárskej knihy Naša kuchárka. Ja som milovala sviečkovú na smotane, tak tú mi pripravila každé narodeniny...
dobravareska
@marianne (9.6.2020 12:12)

presne si to vystihla. Túto DNA varenia našich babičiek a mám máme ako by v krvi. Ako by nás "prenasledovala", ale v dobrom po celý život. A hlavne, keď sa zosmutnieva, vtedy to veľmi poteší..
haji
@sovka62 (10.6.2020 11:31)
Právě odvysílal ČR Dvojka pořad Blízká setkání, moderátorka Tereza Kostková si povídala s Mistrem Sapíkem. Příjemný rozhovor s Mistrem, který mě potěšil. Dobrý kuchař, skromný, pracovitý a moudrý muž.
siuuu
Ja som ako dieťa bola zlý stravník, bola som veľmi vyberavá - ako jedináčikovi a dlho túženému dieťaťu mi to všetci tolerovali - skoro nič som nechcela jesť, ale predsa bolo pár jedál, ktoré som mala rada - od domácej babky (bývali sme spolu) kysnutý slivkový koláč posypaný mletými vlašskými orechmi, kyslú fazuľovú polievku, lokše pečené na klasickom sporáku a fučku s kačacou masťou ... aj mama bola výborná kuchárka, jej domáci vývar s domácimi slížikmi, "rumunská" polievka (kyslá zemiaková ale červená), šišky, krehučké fánky či paradajková omáčka s domácou knedľou nemajú doteraz konkurenciu. Niektoré jedlá sa snažím pripravovať aj ja, ale tú chuť z časov minulých je ťažké docieliť. Krstná mama bola zasa rodinná cukrárka - jej príprave punčových rezov som doteraz verná, aj keď ich pripravujem v trocha inej podobe. Boli to krásne časy ... ja až teraz na staré kolená objavujem čaro klasických jednoduchých jedál, ale nikdy nie je neskoro.
zolik
@haji (19.6.2020 19:22)
Som si to pozrela. Zaujimave. A nasledne som si pozrela rozhovor aj s Milanom Lasicom. Tiez dobre.

1x haji






 



TOPlist