Foto: Archív J. Maršálka
Josef Maršálek (43)
Slávny český cukrár účinkuje ako porotca v šou Peče celá země, má vlastnú televíznu reláciu Buchty po ránu, vydal viacero úspešných kníh, pôsobí aj ako lektor a delí sa o svoje dlhoročné cukrárske skúsenosti. Vyštudoval gymnázium, vyučil sa za cukrára a kuchára a vyštudoval aj vysokú školu hotelovú.
Pracoval v Prahe, neskôr aj v Londýne a v Indii. V Londýne najskôr v Buckinghamskom paláci, no sedem rokov strávil v luxusnom obchodnom dome Harrods, kde získal viacero prestížnych ocenení, stal sa kuchárom roka, manažérom roka a jeho tím získal ocenenie tím roka. Neskôr v Indii pomáhal svojmu kamarátovi založiť sieť cukrární, ktorá dnes zamestnáva až 500 ľudí. Aktuálne vydal svoju knihu Sklizeň a založil spolu so svojou sestrou v ich rodnej dedine cukrársku a pekársku dielňu Upečeno na dědině.
Slávny český cukrár účinkuje ako porotca v šou Peče celá země, má vlastnú televíznu reláciu Buchty po ránu, vydal viacero úspešných kníh, pôsobí aj ako lektor a delí sa o svoje dlhoročné cukrárske skúsenosti. Vyštudoval gymnázium, vyučil sa za cukrára a kuchára a vyštudoval aj vysokú školu hotelovú.
Pracoval v Prahe, neskôr aj v Londýne a v Indii. V Londýne najskôr v Buckinghamskom paláci, no sedem rokov strávil v luxusnom obchodnom dome Harrods, kde získal viacero prestížnych ocenení, stal sa kuchárom roka, manažérom roka a jeho tím získal ocenenie tím roka. Neskôr v Indii pomáhal svojmu kamarátovi založiť sieť cukrární, ktorá dnes zamestnáva až 500 ľudí. Aktuálne vydal svoju knihu Sklizeň a založil spolu so svojou sestrou v ich rodnej dedine cukrársku a pekársku dielňu Upečeno na dědině.
U vás doma v Čechách ste veľmi populárny. Čo vám popularita priniesla do života?
Moja popularita nie je nič iné, ako výsledok malej náhody a obrovského množstva konzistentnej, dlhodobej práce. Popularita je záväzok a tiež zodpovednosť. Znamená veľkú stratu súkromia a tiež stratu niektorých priateľov a kamarátov, a to z rôznych dôvodov. Popularita je ilúzia a je ako vánok. Na druhej strane ma prepojila s veľkým množstvom fantastických ľudí, profesionálov naprieč odbormi a vďaka nej som aj mohol mnohým ľuďom pomôcť. Popularita je ako dve strany jednej mince.
Pochádzate z dediny, vaši hospodárili. Ako to u vás vyzeralo?
Som dieťa poľnohospodárov, boli nimi rodičia, prarodičia aj praprarodičia. Som najstarším synom zo štyroch detí, taký pokusný králik. Som prvé dieťa, synovec aj vnuk. Narodil som sa s kreatívnou dušou umelca a takí to v malej poľnohospodárskej dedine majú komplikované. Ako dieťa som nedokázal nájsť hodnotu v situáciách, ktorým som bol vystavený. Dnes to vnímam úplne inak. Detstvo a dospievanie na dedine vás vyformujú a nastavia, podľa môjho názoru, na správne hodnoty. Pochopíte, že keď nezasejete, tak nezožnete. Že za všetkým sa ukrýva obrovské úsilie a práca. Starší ľudia sú pre vás hodnotou a rešpektujete nielen ich, ale aj predchádzajúce generácie. Za všetky tie lekcie som veľmi vďačný, naučili ma vážiť si malé veci. Rodina je pre mňa alfou a omegou môjho vesmíru. Po práci sa vždy oslavovalo. Po žatve prišli dožinky. A moja posledná kniha Sklizeň je manifestom a vyjadrením lásky k mojej krajine a rodine.
Bolo u vašich babičiek na dedine samozrejmé, že denne vyvárali a vypekali?
Voňalo to tam počas celého týždňa. Vyprážali sa zemiakové placky, varilo sa zo zeleniny, ktorá bola z ich záhrady, piekli sa koláče z domácich vajec a tvarohu, varila sa biela káva s mliekom. Naša rodina bola mimoriadne sebestačná. V tom dnes vidím nielen veľkú výhodu, ale uvedomil som si, že sebestačnosť prináša aj slobodu. Babičky sa starali o svojich rodičov, deti, manželov, neskôr o vnúčatá, a zároveň chodili do ťažkej práce. Nepamätám si, že by bola jedna z mojich babičiek niekedy nahnevaná. Naopak, mal som u nich vždy pocit bezpečia a porozumenia.
Ktoré koláče z tých čias sú pre vás stále najobľúbenejšie?
Veľká časť mojich receptov vychádza práve z čias, keď som žil s rodinou na dedine, sú od babičiek a rôznych tiet. Sú to koláče a vianočky, mazance, buchty, bábovky, zákusky na plech, vianočné pečivo. Nájdete ich vo všetkých reláciách, na ktorých sa podieľam, aj v knihách, ktoré píšem. Považujem za kľúčové odovzdávať vedomosti a remeslo z generácie na generáciu.
Dodnes robíte kysnuté cesto tak, ako ho pripravovali vaše babičky?
Obe babičky Josefka a Boženka robili fantastické kysnuté koláče. Používali viac-menej rovnaké suroviny, ale na pohľad aj chuťou boli ich koláče úplne odlišné. Dnes by som povedal, že jedna z nich do toho dávala viac „vedy“, hoci o tom ani netušila, a tiež viac lásky. Ktorá to bola, si, s dovolením, nechám pre seba – ale na výsledku to bolo zreteľne cítiť. A mám obrovské šťastie, že obe moje staré mamy, ktoré prežili svojich manželov aj deti, teda mojich rodičov, sú stále nažive.
Diskusia k článku