Trend rastu kvality slovenských červených vín potvrdili tohtoročné Vínne trhy Pezinok. Šampiónom sa stal Fondrkov Hron zo skvelého ročníka 2015. Mohutné a elegantné víno sa narodilo v jasovskom vinohrade bratov Borošovcov. Už samotná kolíska vína – vinica obkľúčená nádhernou agátovou alejou mu dala spolu s osudovo dobrým ročníkom základnú výbavu. Na sklonku októbra pozberané hrozno malo cukornatosť v rozmedzí 24,5 až 25 stupňov. A potom sa dostalo do rúk muža, ktorý rozumie nuansám výroby červeného vína a je už roky zaľúbený do dcéry Doroty Pospíšilovej menom Hron.
Miro Fondrk ochutnal Hron na začiatku svojej vinárskej kariéry. Do úst sa mu dostalo víno profesora Fedora Malíka, ovenčené v roku 2006 titulom šampióna medzinárodnej súťaže Terravino Izrael. Hron tam vtedy vystupoval trochu inkognito, nebol ešte oficiálne uznaný a slovenčinu dobre ohýbajúci profesor ho prihlásil do súťaže pod menom Hrom. Ako úder z blesku s veľkou ozvenou nezapôsobil iba na medzinárodnú porotu, ale aj na Fondrka. Hron, ktorý uznali na Slovensku až v roku 2011, ho zasiahol rovno do srdca.
Režisér náhoda
Jedno z pravidiel výnimočného vína hovorí, že sa nedá urobiť bez lásky, vášne, oddanosti, ale okrem túžby tu musí byť ešte praktický základ. Znalosti, vedomosti, zručnosti skúsenosti neprichádzajú samy, sú vykúpené prácou – teda štúdiom, čo je nielen teória, ale aj prax, ktorá má v prípade vína množstvo podôb od práce vo vinohrade, v pivnici až po degustácie a obchod či servírovanie vína. Máloktorý produkt je taký náročný na všestranné znalosti a ich praktické uplatnenie ako víno.
Miro Fondrk sa k nemu dostal akoby náhodou. Dospieval v čase, keď na Slovensku zarezonovali vína novej vinárskej vlny reprezentovanej generáciou Vlada Mrvu či manželov Šebovcov. A boli to práve vína z Karpatskej perly, ktoré zachutili študentovi Ekonomickej univerzity a jeho priateľke, neskôr manželke. Najprv polosladké, polosuché, suché. Fondrkovi rodičia po revolúcii sa stali jednými z tých, ktorí ukázali svoje tvorivé schopnosti – otec ako projektant, mama vo svete obchodu. Keď otvorila obchod s nábytkom dovážaným zo Španielska, napadlo jej ponúknuť zákazníkom aj inú podobu slnečnej krajiny – víno. Na starosť ho dostal syn.
Tak sa začala cesta Mira Fondrka za vínom, trochu ako pomoc rodičov – od otca dostal pôžičku na nákup vín, trochu ako nenápadná podnikateľská prax, ktorá sa premenila v záľubu a tá vo vášeň skúmať víno zo všetkých možných aspektov.
Degustácie odhaľujú podstatu vína, jeho prednosti aj slabé stránky. Na to, aby sa človek stal dobrým degustátorom, musí mať dobrú genetickú výbavu – citlivé zmysly mapujúce farbu, vôňu a chuť vína a veľkú trpezlivosť, ako ich zdokonaľovať. Degustovanie vín skrížilo Fondrkove cesty s Romanom Janouškom, ktorý si všimol talent mladého muža, nasledovalo odporúčanie pre šéfmanažérku Vínnych trhov Pezinok Oľgu Bejdákovú a po čase nominácia Fondrka medzi hodnotiteľov prestížnej vinárskej súťaže.
Tak ako neexistuje vzorec na výrobu ideálneho vína, len isté univerzálne pravidlá, neexistuje ani jednoznačný návod na sformovanie vinára. Okrem školy do hry vstupuje niečo také, čomu vravíme osud, náhody, priateľstvá a rôzne rozmary, ktoré vie pripraviť život. Jedno je však isté, môžeme sa nechať ním unášať alebo zmocniť sa kormidla svojej loďky a stať sa aktívnym tvorcom vlastného životného príbehu.
Fondrk nechcel byť slamkou unášanou prúdom okolností.
Obchod s vínom, najprv so španielskym a neskôr s talianskym a francúzskym, ho celkom prirodzene priviedol do najslávnejších rodísk európskeho vína. Kto navštívil Rioju, Toskánsko, Bordeaux, Burgundsko, vie si predstaviť fascináciu, ktorá sa ho zmocnila, keď uvidel krajinu s panorámou vinohradov, keď sa napil vína v chrámoch, kde dozrievalo a podávalo sa ako nápoj zhmotňujúci krásu ľudského života.
V Španielsku Fondrk ochutnal mohutné tempranillo. S odstupom času vraví, že už ako skúsenejší znalec vína povyberal perly z náhrdelníka, pozval za stôl svojich rovnako vinársky zmýšľajúcich druhov Martina Pomfyho, Romana Janouška, Milana Skovajsu, Juraja Zápražného a dali sa ochutnávať to najlepšie, čo ponúkli španielske vinice.
"Také víno v živote neurobíme, ako to len môžu,“ zhodli sa priatelia za stolom. Ale práve tento pohľad slovenských pozemšťanov na európske vinárske nebesá provokoval a nabíjal energiou Fondrka a jeho kamarátov, aby zdanlivo nemenný pomer síl zmenili.
Rola vinára
Vraví sa, že na zmenu statusu musia dozrieť podmienky. Objektívne aj subjektívne. Klíma na Slovensku sa naozaj od osemdesiatych rokov mení, výrazne sa otepľuje, pribudli dva stupne Celzia oproti dlhodobému normálu. Vo vinohradoch sa medzitým objavili modré rieky prameniace z dielne Doroty Pospíšilovej testované Ondrejom Korpásom v strekovských vinohradoch. Obohatený o roky skúseností Fondrk povie, že to boli originálne odrody schopné nielen nazbierať do bobúľ viac cukru, ale prinášali na Slovensko prv nedostižnú kabernetovskú úroveň vín schopných vyrovnať sa aj s bežnými vrtochmi počasia.
Dobré víno je priesečníkom správnych podmienok a jednu z nich tvoria ľudia, tvorcovia vína. Miro Fondrk súhlasí s definíciou, že víno sa rodí vo vinohrade, ale dodáva, že s pričinením tvorcu. "Keby víno bolo na sto percent len dielom prírody, potom je vinár zbytočný, víno by sa vyrábalo samo.“ V tomto Fondrkovom výroku nie je popieranie roly prírody, tá otvára hru o víno vždy originálne. Úloha vinára spočíva v tom, ako víno, teda bobule hrozna, ktoré mu ponúkne príroda, dotvorí, teda, akú podobu nápoju vloží.
"Nemôžeme meniť od prírody rozdané karty, môžeme však nimi citlivo pootáčať, a tých možností sa ponúka veľa, počnúc prácou vo vinohrade, ktorá vrcholí spracovaním vína v pivnici,“ vysvetľuje svoj prístup k vinici a vínu Miroslav Fondrk.
Víno si má uchovať spontánnosť, vtedy je uveriteľným obrazom prírody. Pretransformovať tento obraz je delikátna záležitosť, vec poznania. V roku 2006 Miro Fondrk skončil Ekonomickú univerzitu. Už vedel, že nebude analyzovať finančné procesy, lebo do cesty mu vstúpilo víno. Keď ho začal degustovať, uvedomil si, že kritik by mal vedieť víno sám vlastnými rukami vyrobiť. Lepšie mu porozumie a môže sa o ňom vyjadriť so znalosťou. To bol dôvod, ktorý ho priviedol nielen k výrobe vlastného vína, ale aj k štúdiu vinohradníctva a vinárstva do Lednice na Morave.
Jeho vinárske prvotiny sa rodili v garáži. Začínal ako mnohí iní dnes slávni slovenskí vinári. Nechýbala mu mladícka guráž. Vybielil celý priestor, aby v ňom vládla čistota a nakúpil tristolitrové sudy z amerického duba. So zanovitosťou Jacka Londona hltal literatúru o víne a bolo mu jasné, že na červené víno potrebuje kvalitnú surovinu aj sudovinu. Tak sa zrodila Fondrkova definícia: "Červené víno a drevo, to je pre mňa rovnica definujúca kvalitný mok.“
Fondrk sa priženil do rodiny s malým vinohradom. Svokor bol pyšný na svoje svätovavrinecké. Jednu jeseň vyrobil víno Miro a svokor musel chtiac-nechtiac uznať, že víno jeho zaťa má krajšiu iskru, vôňu i chuť. Povzbudený úspechom rozhodol sa o rok vyrobiť vlastné víno. V jeseni 2008 sa vybral na juh Slovenska hľadať Malíkom inšpirovaný Hron. Našiel ho v družstevnom vinohrade vo Svodíne, kde odrodu stále vedenú iba pod číselným kódom testovali na šiestich riadkoch. Kúpil tonu a spracoval, ako najlepšie vedel. Keď Hron vykukol zo suda, poslal ho hrdý vinár na tri lokálne súťaže. Na každej víno získalo šampióna.
Slovensku pribudol talent.
Fondrk povzbudený úspechom ho začal brúsiť poctivou výrobno-degustačnou, obchodnou, čiže podnikateľskou praxou. Túžba po poznaní ho priviedla na výstavy a súťaže, zoznámila s tvorcami vína. Premietajúc jednotlivé etapy svojej vinárskej kariéry sa Miro Fondrk pozastaví pri tom, ako a čím ho uchvacovali červené vína. Prizná, že nevybočoval z radu, keď podľahol emócii mohutných vín z Nového sveta. Vo chvíli, keď mal nos plný červených "novosvetských“ ríbezlí, začal sa venovať hlbšie "Španielom“. Narazil tam na sofistikované elegantné blendy, kupáže Cabernetu Sauvignon, Syrahu, Petit Verdotu.
A potom prišiel kvalitatívny skok. Mocné objatie vínami z Bordeaux. Ako väčšina milovníkov vína si ich najprv spojil s animálnymi tónmi a nadobudol dojem, že Bordeaux vína sú "všetko koniny, teda vína s vôňou konského sedla“. Pravdaže, išlo o lacnejšie vína.
Každé crescendo si treba zaslúžiť, drahé víno chce čas, peniaze aj skúsenosť. "Naozaj špičkový bordeaux blend stojí nejaké peniaze, ale keď sa mi to víno dostalo do pohára, rástlo z minúty na minútu,“ vracia sa v spomienkach na prvé milovanie s nadčasovým Bordeaux vínom Miro Fondrk.
Podmanila si ho neskutočná elegancia vína, pod ktorou sa ukrylo relatívne veľké telo vína. Vyžarovala z neho harmónia, ušľachtilosť prirodzene prechádzajúca z vône do chuti. "Víno sa mi pred očami menilo, pozoruhodne vyrastalo. Španiel po hodine ukáže všetko, kým Bordeaux rástlo a rástlo. Mal som problém odložiť časť fľaše na druhý deň, aby som zistil jeho vývoj,“ oživuje pamätný celoživotný dojem Fondrk. Ako vždy prvé milovanie – aj s vínom – je nezabudnuteľné.
Životný projekt
Sú zlomy v živote, ktoré ovplyvnia smerovanie ľudí, nabijú ich energiou, ako veci meniť. Očarenie Hronom a majstrovskými Bordeaux kupážami stvorených z Cabernetu Sauvignon, Merlotu a Cabernetu franc určili Fondrkov vinársky kurz. Nadobúdajúc vedomostný aj finančný kapitál pustil sa pred troma rokmi, keď už mal vybudované malé rodinné vinárstvo, do životného projektu. Spolu so svojím priateľom Martinom Pomfym, s ktorým zdieľajú jednu vlnovú dĺžku – vinársku i ľudskú – začali budovať na južnom Slovensku neďaleko Gbeliec veľký vinohradnícko-vinársky komplex.
Na slovenské pomery ide o nadštandardný projekt, ktorý by sme mohli porovnať len s Eleskom spred desiatich rokov. V Novej Vieske a Rúbani neďaleko Nových Zámkov v Pohronskej pahorkatine Fondrk s Pomfym dali dovedna takmer 150 hektárov viníc. Predovšetkým v Novej Vieske tvoria vinohrad snov. Starú vinicu vyklčovali, hlboko zrigolovali, vyhnojili a vysadili odrodami, ktoré majú predstaviť v plnej sile červený potenciál slovenského juhu.
Detailný prieskum terénu ukázal, že sú tu pôdy hlinité s vysokým podielom vápenca, miestami s vysokým obsahom až čistej kriedy, inde biele pásy strieda feritová oranžová zem. Naprieč touto pestrou pôdnou mozaikou sú vysadené slovenské aj svetové modré muštové odrody, aby vo víne ukázali mnohorakosť prejavov pôdy a ich interakciu s viničom.
Schopnosť komunikovať so svetom veľkého vína má dokumentovať trio slávnych Bordeaux odrôd v zložení Cabernet franc, Cabernet Sauvignon a Merlot. Ich protipólom budú tri slovenské originály ilustrujúce kreativitu domáceho šľachtenia, ktoré na mieru územia vytvorilo tri modré odrody – Hron, Nitria a Dunaj.
Prečo práve tento kurz? Miro Fondrk dáva jednoduché a zrozumiteľné vysvetlenie: slovenské novošľachtence v kupáži vždy prevalcujú ostatné odrody. Má zmysel robiť ich len ako odrodovo čisté vína. Zato francúzska trojka umožní robiť krásne kupáže. Vedľa seba sa tak ocitnú dva modely, dve línie vína, dva prejavy územia – terroiru.
Na juhu krajiny sa rodí smelý a originálny koncept, aký ešte Slovensko v takejto podobe nepoznalo. Uprostred vinohradov v Novej Vieske bude stáť vinárstvo, kde bude prebiehať celogravitačné spracovanie hrozna. Minimálne vzdialenosti z vinice do pivnice, citlivé získavanie muštu z bobule. Súčasťou vinárstva bude reštaurácia. Keď sa z jej terasy človek zahľadí do diaľky, naskytne sa mu pohľad na akoby nikde sa nekončiace viničné more. Rodí sa nový pohľad na víno a s ním spojený zážitok.
Je to projekt za veľké peniaze. Fondrk s Pomfym si zobrali úver od skupiny J&T. Niektorí ich zámer vnímajú s obavami a radšej by v okolí Strekova, Rúbane a Novej Viesky videli malé rodinné vinohradnícke podniky. Lenže Slovensko so svojou kolektivistickou minulosťou, ktorá zrodila veľké vinohradnícke družstvá, celkom prirodzene vytvorilo podmienky na vznik moderných, pravda, dnes súkromných vinohradnícko-vinárskych komplexov.
"Rokovania s komerčnými bankami by boli stratou času. Žiadosť o milióny na reštrukturalizáciu vinohradov a výstavbu vinárstva by ich maximálne pobavila. Finančníkov však presvedčilo víno, ktoré už robíme, to ich zaujalo, samozrejme aj postavenie a rešpekt, ktorý sme si za uplynulé roky medzi slovenskými vinármi vybojovali. Našťastie sa nezľakli podstúpiť riziko investície do nášho projektu “ zhŕňa dôležitú finančnú stránku projektu Nová Vieska-Rúbaň Miroslav Fondrk a dodáva:
"Neviem, či je podstatné baviť sa o finančných skupinách alebo o tom, či byť malým a robiť víno v pote tváre. Totiž aj veľkí vinohradníci a vinári majú pot v tvári a spolu s nimi všetci, ktorí vo veľkom vinárskom podniku pracujú. Víno chce predsa celého človeka, jedno, či v malom alebo vo veľkom vinohrade.“ zakončí Miro Fondrk.
Napokon sudcom je vždy víno. Nech ono rozhodne, kto je lepší.
Diskusia k článku