Šípkový pretlak

Síce nie pretlak, ale šípkový lekvár vyrába RISO Rimavská sobota. Dostala som do daru od pani majiteľky a bol naozaj výborný. Skús pohľadať v niektorej Jednote, myslím, že tam ho dodávajú.

Šípky sa už červeňajú, treba ich ale nechať prejsť mrazíkom, vtedy sú najlepšie a potom navariť lekváru. Niekoho odrádza pracné čistenie, ale nie je to také hrozné: ja si dám do misky vody a čistím ich ostrým nožíkom - pod vodou. Zároveň sa mi vyplavia aj chĺpky. No a potom ich rozvarím v troške vody, rozmixujem a precedím. Až potom dám do tej masy cukor a varím do zhustnutia. Presný pomer neviem, lebo to robím od oka.

Áno ako pionieri sme zbierali šípky, odovzdávali do výkupní Jednoty a dostali sme peniažky. Zbierali sme ale aj žalude na zimu pre zver aby netrpela hladom.

"Dievky" o varení šípkovej marmelády viem, dokonca som ju robila už aj zo sušených šípok. Bol veľmi dobrý, myslím, že bol veľmi silný, aromatický a vynikajúci. A rýchlo zjedený.

Ja si tiež naň spomínam, ale už len spomínam, lebo hádam 25 rokov som ho už v obchode nevidela, prestali ho určite vyrábať.

Tak, tak, šípky sa už červeňajú, ale ešte nie sú zrelé, vovnútri musia ešte dozrieť. Už sa chystám na zber, bude to fuška! Nazbierať , prebrať, a znovu prebrať a znovu prebrať a po niekoľkých dňoch to začne - pasírovačka! A bude to trvať až do konca roka , a bude sa zbierať i potom, keď prídu prvé mrazy!
Zberači sú už v strehu, čakajú na povel, kedy majú začať. Len nech zdravie slúži a kríže nebolia :)))
Keď varím lekvár, tak na liter drene dávam cca 4O - 5O Dkg cukru, pri kvalitnej hustej dreni sa lekvár uvarí veľmi rýchlo. Určité množstvo drene zamrazujem a pár fliaš zavarím len tak , najviac jej pije môj manžel, bez cukru, len prepasírovanú.
A dám vám recept: Šípkovú mdreň pekne naliať do foriem na ľad, nechať zamraziť. V zime uvariť čajík, červené ľadové kocky nasypať do misky a keď príde návšteva - ponúknuť, tým, že si do čaju vhodia dve-tri kocky - čaj sa ochladí a dostane výbornú chuť od šťavičky a máte tam aj zachovaný prísun C vitamínu a Fe detto. Naopak, v lete si môžete ľadové kocky pridať do minerálky - ochladí ju a tiež dostane dobrú chuť.

Zlatka - šípková dreň sa predávala i za čias Márie Terézie :))), za každého režimu a predáva sa ešte aj dnes. Toto tajomstvo výroby sa u nás dedí z pokolenia na pokolenie a teraz držím žezlo v rodine ja. A tak je to aj s oplatkami na Vianoce, recept som dostala ako štafetový kolík od mojej maminy na moje pätdesiate narodeniny. Uchovávam ho pre moje vnučky, dúfam, že apsoň jedna bude v rodinnej tradícii pokračovať. Tak isto, ako ja pokračujem vo vyšívaní, ktoré ra naučila moja babička - ľudová výšivkárka a stalo sa to mojím najväčším koníčkom už celé roky.

A aj tak mi nezostal ani pohárik, všetko sme vylízali. Ale, b, v mrazáku mám ešte l,5 litrovú fľašu, zajtra ju idem rozmraziť, akosi sme na ňu zabudli, no čo už, uvarím z nej trošku lekváru.

pridávam sa k @sovka aj ja mám tento šípkový lekvár z RISA vyskúšaný, je ohromný, minule som ho dala na lievance. Doporučujem.

Šípkový lekvár dostať kúpiť bežne, od rôznych výrobcov, ale od Riso je asi najlepší. Výborný je na maslový chlebík, ale do omáčky k pečenému mäsu, aj do smotanovej omáčky. Paradajková polievka s troškou tohto lekváru dostane zaujímavú chuť.

Ja som si šípkový lekvár často kupovala a jedla len tak, samotný. Mám dojem, že som ho videla aj v týchto dobách, ale už sladké nekupujem, tak som ho ani nekúpila. Ale bol a je.

šípky je škoda variť, pripravíte ich tak o akýkoľvek vitamín C. Rovnako mráz ich kvalitu zníži. Minulý rok sme zaexperimentovali: keďže čistenie šípok skutočne hrôza je (niekoľkodňová), vyskúšala som prebraté a umyté šípky zmiešať s cukrom, potom namočiť do vody a nechať postáť. Potom som ich ohriala tak na 40 stupňov a zmixovala, ako to len šlo. Už si to presne nepamätám, niekde som si postup zapísala, len neviem, kde. Ohriala som ich ešte raz asi na 60 stupňov, pomixovala a prepasírovala cez plátno. Výsledkom bola šípková dreň hustejšej konzistencie, ktorú som naliala do vysterilizovaných fliaš a priliala kalíštek slivovice. To bolo všetko - vysoký obsah vitamínu C jej zabezpečil životnosť až doteraz - nekazí sa. :) (Nájdem tie pomery)

Ja som prvý krát šípkový lekvár jedla ešte za totality v Bulharsku, potom som naň narazila po nežnej revolúcii, bol tiež bulharskej výroby a bol fantastický. Pamätám si, žeho mali v akcii, lebo sa im nepredával, tak som ho vykúpila všetok. Odvtedy som taký dobrý nejedla.

Julica, ak chceš lekvár, musíš šípkový pretlak uvariť. :)))Jasné, že čerstvá šťava robená takmer za surova je najlepšia, najhodnotnejšia, ale to je len na 24 hodín, potom začne pracovať. Staré babky vravievali, že lekvár je lepší, keď necháš šípkový pretlak stáť jeden deň, a keď začne tvoriť sem-tam bublinky, vtedy sa má uvariť, lekvár má vraj lepšiu chuť. Ja ale varím hneď po pasírovaní.
Tvoj recept je ale zaujímavý. Nuž my nemáme problém, denne pasírujeme priemerne cca 2O-3O litrov šípkovej drene , niekedy i viac, ak pasrujeme dvaja naraz , alebo sa striedame . Doprajeme si každý deň za hrnček červeného "rozolíšu", trošku si ho pricukrujeme a hotovo. Ak ideme na zber neskorý, šípky sú už dostatočne sladké - plné lekváru - vtedy sladiť nie je ani treba, dokonca ani toho cukru netreba toľkp na varenie lekváru. A šípková dreň je tiež vhodná pri príprave jedál z divočiny.
S tým mrazením,varením a sterilizovaním - to máš tak so všetkým, čo chceme uchovať na dlhšie, či je to už ovocie, či zelenina.Aj ten šnicel neni živé prasátko!

A precik si na ňom pochutnáme!

@arasidka , veď práve vtip je v tom, že táto dreň sa nekazí! (ja nechcem lekvár, ja chcem výživné látky)

Asi pred 50 -imi rokmi chodilik nam do Tatier tetky od Starej Lubovne s kanistrami sipkovej drene na chrbte. Liter tej nadherne vonajucej i chutiacej drene stal u nich 5.- Kcs, co nebolo malo penazi, ale nasa mamicka povedala : Viete co je to za drina tie sipky pozbierat, ocistit a potom ich este prepasirovat. To veru za tie peniaze stoji. A tak sme tie tetusky v neskorej jeseni kazdy rok uz vyckavali a kupili sme od nich vsetko, co priniesli. Mozno na to nikdy nezabudnem a sipkovu chut mam dodnes na jazyku.

Moja babka s mojou mamou chodili predávať šípkovú dreň do Bratislavy na Starú tržnicu a mňa už ako malé decko brávali so sebou. S prvou takouto cestou je spojená moja spomienka na oranžovú horu guľatých loptičiek na vysokom stole, na ktorý som sotva rúčkami dočiahla. A pamätám si, ako mama jednu tú loptičku vzala, nechtom zaryla a odlúpila tú krásnu kožu a dala mi privoniať so slovami: Ančička , toto je pomaranč. A potom som videla, ako mama tú krásnu loptičku trhá na akési kúsky, ale také pekné , rovnaké a jeden po druhom mi ich dáva do pusy. Páni, to bola dobrota! A nakoniec vzala malý kúsok šupky, zohla ho medzi prstami a prrrrrsk -zacítila so na líci studenú vlahu a do nosa mi udrela krásna vôňa. Bolo to koncom roka 1956, mala som vtedy UŽ 4 roky!

je najlepší na svete. Už mám vyhliadnuté nejaké kríky, ale zbieram až týždeň pred Dušičkami.
Ozaj, vždy som zberala šípky, ktoré pichali jak ďas a minule som sa na svoje miesto nedostala a zastavila autom pri peknom kri plnom krásnych šípok, lenže nepichal, tak som to nechala tak. Asi to neboli pravé šípky.

kúpili sme na ochutnávku jeden 750g ŠIPAK od Podravky, ale ako tu tak čítam, vyskúšame ho urobiť aj doma :) vďaka všetkým za nápady

arasidka, vdaka za vnikajuce rady a recepty,nemam moznost nazbierat sipky tak kupujem z nemckej delli maly pohar za 7&.Sipky v roznej podbe su vinikajucim liekom pre ludi s dnou-artritis.

chcela by som vedieť kde by som dnes mohla kúpiť šípkový pretlak