A keďže aj som tak trochu vedecký typ, začal som si už od prvej úrody odkladať do archívu zopár fliaš z každého ročníka a každej odrody. Keď budem na dôchodku, budem robiť výskum, čo sa deje s vínom vo fľaši v priebehu rokov. Teraz mám v archíve niečo cez dvesto fliaš z 15 ročníkov. Prevažne rizling rýnsky a rulandské biele, ale aj peseckú leánku, rizling vlašský a z červeného najmä cabernet sauvignon a modrý portugál.
Tož toľko na uvedenie do problematiky.
Na minulú sobotu sme sa dohodli so zmámymi, že si opäť spravíme nejaký ten „vínny večierok“ a ochutnáme zopár fľaštičiek vínka od rôznych výrobcov. Ja som však na poslednú chvíľu na vlastnú päsť zmenil program a vymyslel som, že si urobíme prvú vertikálnu degustáciu z môjho súkromného archívu. Rozhodol som sa pre rizling rýnsky, všetky ročníky od panenskej úrody 1996 po ročník 2008. Dvanásť ročníkov. Preto dvanásť, lebo ročník 2004 mi chýba. V ten rok bola slabá úroda a tak som riňák a ruland robil spolu.
Fľaše som si v pivnici najprv pekne pripravil – odstránil pavučiny, poutieral hubkou a osušil utierkou. Samozrejme veľmi opatrne, aby som nerozvíril usadeninu vínneho kameňa vo fľašiach. Zoškrabal som parafín zo zátok.
Na začiatok, pri večeri, sme vypili za krčiažok mladého rizlingu 2009. To preto, aby sa naše žiadostivé žienky nevrhli hneď na môj vzácny archív a nevychľontali ho len tak od smädu.
A potom to začalo. Najprv som urobil krátku inštruktáž o spôsobe degustácie. Ja používam systém: prvý dojem – oči – nos – ústa – celkové hodnotenie – známka. Potom som vysvetlil MSZV (Milanov systém známkovania vína), ktorý volám aj môj smajlík-systém. A mohli sme začať.
Ročník 2008 – zaujímavé, mladé víno a už taká fľašová zrelosť. Dalo by sa piť celý večer. Známka 2.
Ročník 2007, 4-ročné, milo prekvapilo. Pekné bledé vínko, intenzívna aróma, dostatok kyseliniek. Slovné hodnotenie „...beriem 100 litrov...“. Známka 1.
2006-ka dostala známku 1,5. 2005-ka potrebuje ešte zopár rokov zrieť a možno z neho bude pekné archívne víno. Známka 2.
Prvú polovicu degustácie uzavreli ročníky 2004 a 2003. U oboch už trochu intenzívnejšia farba, príjemná fľašová zrelosť vo vôni, plné, harmonické vína. U 2003-ky cítiť v dochuti med a vôbec nevyzerá ako 8 ročné víno, skôr by som mu tipoval tak 3 či 4. Obidve dostali jednotku, 2002-ka dokonca s hviezdičkou.
Keďže naše žienky už boli v dobrej nálade a rozprávali o čosi hlasnejšie než obvykle (a to sú prosím obidve učiteľky) bol čas na malú technologickú prestávku. Ja som si dal cigarku, Dušan sa bol vycikať a dievčatá si zajedli.
Po prestávke nás čakal ročník 2001. A ten nás prekvapil. Krásna svetlučká žlto-zelená farba, veľmi jemná nevtieravá aróma, v ktorej bolo cítiť fľašovú zrelosť vína, ale chuť... bola dobrá, ale víno škriabalo v krku. Nie som až taký odborník na víno, aby som vedel presne definovať o akú chybu alebo chorobu vína ide, ale skrátka je to víno už len na vyliatie. Takže dnes prvá päťka. Desaťročné víno. Od ďalších vín sme toho teda už moc neočakávali.
Ako som predpokladal, ročník 2000 bolo unavené. Na štvorku. Aj dvanásťročná 1999-ka dostala štvorku. Vo vôni bolo síce možné rozoznať hrušky a ananás ale aj arómu starého vína. V chuti bolo riedke, vodavé, nebolo však choré. Slovne sme ho ohodnotili „...má v sebe niečo také...“.
Ročník 1998, trinásťročné víno, bol už o niečo lepší, bolo to veľmi silné, alkoholické víno s intenzívnou archívnou arómou. Známka 3.
Ostali posledné dve vína. Štrnásťročný ročník 1997 a panenská úroda ročníka 1996, ktorá má úctyhodných pätnásť rokov. Takže krátka pauzička a poďme na to.
1997-ka. Prvý dojem – svetlučké víno. Preskúmanie očami – svetlá žlto-zelená farba, ani náznak hnednutia, husté, extraktívne (pekne steká po stenách pohára a zanecháva „nohy“ alebo „kostolné okná“). Ovoňať. Veľmi jemná fľašová (nie archívna) zrelosť. A šup s ním na jazyk. Husté, svieže. Ako by malo o desať rokov menej. Pozreli sme sa na seba. Už sme vedeli, že toto bude jednoznačný šampón dnešnej degustácie. Samozrejme ak ho ešte nepreciká o rok starší brat. Známka samozrejme 1.
Neprecikal. Ročník 1996 dostal známku 3,5. Pitné, ale už ide dole.
Na záver sme urobili rozstrel. Ešte raz sme ochutnali vína, ktoré dostali jednotku a výsledok: šampón ročník 1997, druhé miesto dve vína, ročníky 2002 a 2003. Tretie miesto ročník 2007. Teda po slovensky – čím staršie, tým lepšie.
No a keď sme už boli vo švungu, tak som doniesol z pivnice ešte jednu raritu. Dvadsaťsedem ročný ruland šedý ročník 1984. Nič som od neho nečakal, chcel som len nech ho ochutnáme zo zaujímavosti a potom ho vylejem. Ale boli sme milo prekvapení. Bolo to výborné zdravé víno. A takéto víno si aj môžete bežne kúpiť v obchode. Portské. Nevyliali sme ho, vypili sme ho celé.
Vínečko v muásku, mám pro ťa lásku,
když jse tě napiju, jsem jak na provázku...
Kdo vínko píje, muzice platí, vezmou ho do nebe
andělé sváatíííí, vezmou ho do nebe..........
Já jsem vínko pil, muzice plátil,
když jsem šel do nebe
Petr mňa vráatil,
když jsem šel.............
dospievala som a fukla som si pár tablličiek čokolády s náplňou:vaječný liker ,od strýca Figara
@vcelka máš pravdu, po degustácii sme sa dali v spálni do horizontálnej polohy ale k horizontálnej degustácii už nedošlo, moja "vzácna vzorka" zaspala ako drevo.
veľmi sa mi páči ako opisuješ naše slovenské vína a ešte aj vlastnoručne dopestované. Len škoda že naše OC sú plné španielskych, talianskych, maďarských vín a my naše vinohrady máme zabetónované. Nielenže dovážané vína sú drahé a zlé, ale naši skvelí vinohradníci sedia doma na podpore. Bééé .....aj s takou politikou !