Pečené buchty
Pečené buchty

Slivkové buchtičky, pýcha mojej babičky fotorecept

sracz - fotkasracz, 13. septembra 2021
Slivkové buchtičky, pýcha mojej babičky (fotorecept)
Foto: sracz

Rád sa vraciam pod „šurc“ našej babičky. Som už skoro ¾ storočia na svete, ale nikdy nezabudnem, ako ma, na začiatku 50. rokov, Zobraziť celý popisRád sa vraciam pod „šurc“ našej babičky. Som už skoro ¾ storočia na svete, ale nikdy nezabudnem, ako ma, na začiatku 50. rokov, upracovanou rukou umývala s jadrovým mydlom. No, kotňak, ukáž pysky! Jáááj Baby, ľem pysky mi ňeumyvaj! Voňavé polievky do studeného rána pod Šibenou horou. Zapražená, vajíčková, rascová... Na záhrade sme mali dve nízkokmenné biele slivky. Lekvár a pirohy z nich, koláče či buchty s nimi. Biele „bystričky“ tu nie sú, ale s tmavými aspoň trošku spomínam na jej recept.

10-12
porcií
70 minút
príprava
33-37 minút
na 180 °C

Suroviny

Kvások:
100 ml
100 ml vlažné
1 KL
30 g čerstvé
2-3 KL
Cesto:
650 g
2-3 PL
16-24 g
1 ČL
1 ks
1 ks
2-3 PL
2-3 PL rozpustené
2-3 PL
25-33 g
Náplň:
500 g čerstvé
podľa potreby




Postup

  1. 1

    Z uvedených surovín som pripravil kvások a vložil ho na 12-15 minút do jemne vyhriatej rúry. Preosiatu polohrubú múku a ostatné suroviny na cesto som vložil priamo do „kysky“ (použil som 2/3 emulzie kačacej masti a rozpusteného masla, poslednú tretinu použijem na potretie podkysnutých buchtičiek) a spenený kvások.

    Slivkové buchtičky, pýcha mojej babičky (fotorecept) - obrázok 1
  2. 2

    Ručne som vymiešal hladké lesklé cesto a keď sa mi už nelepilo na ruku, ani na steny misy, dal som ho na vyše hodinu vykysnúť do jemne vyhriatej rúry (ešte teplej po kvásku).

    Slivkové buchtičky, pýcha mojej babičky (fotorecept) - obrázok 2
  3. 3

    Cesto znásobilo svoj objem a bolo ľahké. Teraz som rúru nechal vyhriať na 180 °C (375 ⁰F).

    Slivkové buchtičky, pýcha mojej babičky (fotorecept) - obrázok 3
  4. 4

    Cesto som vyklopil na pomúčenú „tablu“, rozvaľkal na hrúbku 10-12 mm, pokrájal na obdĺžniky, do prostriedku každého vložil polovicu čerstvej slivky so škoricovým cukrom (dve polovičky mi, kvôli následnému baleniu nevošli).

    Slivkové buchtičky, pýcha mojej babičky (fotorecept) - obrázok 4
  5. 5

    Poskladal som jednotlivé „buchtičky“ a postupne ich, s pracovnými medzerami, „švom“ nadol poukladal na plech vystriekaný olejovo-múčnym sprayom, nechal ešte „krát“ 10-12 minút podkysnúť a každú „pierkom“ pomazal odloženou 1/3 kačacej masti s maslom. Plech som vložil do vyhriatej rúry a nechal 33 min piecť.

    Slivkové buchtičky, pýcha mojej babičky (fotorecept) - obrázok 5
  6. 6

    Vôňa pečených „buchtičiek“ zaplnila kuchyňu a radosť mi nepokazila ani chybička krásy, kedy výsledný umelecký dojem narušili prasklinky na ich povrchu, pravdepodobne zapríčinené parou šťavy sliviek, snažiacej sa „oslobodiť“ zo zovretia cesta.

    Slivkové buchtičky, pýcha mojej babičky (fotorecept) - obrázok 6
  7. 7

    Po krátkom ochladnutí na mriežke, som ich uložil na tácňu a posypal práškovým cukrom. ...a ešte ďalšia spomienka na moju úžasnú Babičku, lady Ann: váhy a miery mala v oku a v ruke. Naša Mamka presladká (jej dcéra), B. P. ju upozorňovávala: Aňu a čo keď sa Im to nepodarí!? Jej deti a celá rodina jej totiž onikali, jedinú výnimku sme tvorili iba ja s bratom Imrichom, ktorí sme jej samozrejme a „bez pardónu“ až do odchodu do Nebeskej kuchyne, tykali. Babička pohotovo po maďarsky odpovedala: hát ha nem lesz jó, megesznek a gyerekek (keď to nebude dobré, zjedia to deti)! Jedine my dvaja s bratom vieme aj vďake Babičke a Mamke po maďarsky, ale rozhodným slovom otca Tatiho sme začali chodiť do slovenskej základnej školy na Barčianskej (VII. ZDŠ) s riaditeľom Belom Tkáčom. ... ostatné stupne vzdelávania sme už absolvovali podľa samozrejmostí. Veľmi mi chýbajú moje dve dobré víly, často a s úctou na ne spomínam!

    Slivkové buchtičky, pýcha mojej babičky (fotorecept) - obrázok 7

Diskusia k receptu

haji
Další receptík s rodokmenem, příběhem. Urobené, upečené a napsané srdcom! Hluboká poklona a velké díky za sdílení. Krásná práce i srdíčko! Tvoje slivkové buchtičky jsou kouzelné, lákavé, hned bych dala testovací vzoreček. Aj rozinky v těstě mě zaujaly hmmm
kvakac
Takéto buchty nám tiež robila starká. Je to dobrota, len koťuhy sa nesmú jesť horúce. Ta horúca slivka sa prilepí na jazyk. Mám na to spomienku z mladosti. Keď ma karhala vidíš čo robí pahltnosť. Nuž keď vôňa bola veľká. Starká mala mala na tie slivky fintu. Dala ich do horúcej rúry na chvíľu zohriať, potom to cesto tak nepraskalo. Želám pekné dni.
sracz
Ďaujem Ti, @Terinka55 za "naskočenie na rýchlik spomienok"! Bez našich Babičiek by náš život a zvlášť detstvo, boli véééľmi ochudobnené!
sracz
Milá @Haji keby som bol doma, alebo na Moravěnce, určite by som Ti doniesol "koštung", alebo by som Ti ich napiekol. ... ale snád sa odhodláš a rcp niektorej z našich Babičiek si ukuchtíš aj sama. Držím všetky PPP!
sracz
Vážený a milý @Kvakac kamarát ďaleký. Už dávnejšie som si bol všimol náš spoločný náhľad i spoluautorstvo s našimi Babičkami. Teší ma to a veľmi si vážim naše spomienky. ... aj pri tejto "koštovke" sa neodolal a popálil som si "zařízení"! Ak som dobre pochopil, prvoradý ohrev platí pre slivky (? ... už bez kôstok?). Ďakujem Ti za radu, určite poslúchnem a odskúšam! Všetkým Vám, priatelia ctení, želám krásne dni plne úsmevov, lásky a pohody!
garanco
Mne sa páčia slová, ktoré už nepočuť,
"šurc, pysky, kotňak", ktoré, ako buchty v spomienkach, hladia dušu!
Milý Šracko, trim śe v zdraví!
1x sracz
sovka62
Paráda a pre mňa novinka. U starkej aj u mamy bývali zo sliviek guľky (zo zemiakového cesta), kysnuté osúchy s posýpkou a potom už len kompót a lekvár. Ale privolal si mi spomienky, s mamou sme gúľali tak 120 kusov. Náš brat, najstarší z nás, chodil do Zväzarmu na parašutistický výcvik, energie vydal za dvoch a zjedol za troch. Pre neho sa teda počítalo tých guliek tak 50-60. Aj makových a orechových závinov mama pekávala dva plechy po štyri kusy, jeden plech pre nás, jeden pre brata, ktorému ich ani krájať nebolo treba. Prekrojil si ich na polovice a potom rovno do ruky. A keď takto spomínam, srdce začína bolieť, už vyše pätnásť rokov nie je medzi nami....
erikao
Pod Šibenou horou? V Košiciach? tak to sme boli skoro susedia. Moja omama a opapa v tom čase bývali na Partizánskej, odkiaľ im "vykúpili" dom, aby tam postavili paneláky a presťahovali ich do malého bytu na Železníky - teda NA Šibenú horu.... ale ja som vyrastala na Triede Sovietskej Armády :e)), terajšej Južnej triede, v blízkosti Gemerskej ZŠ a Novej nemocnice




SÚŤAŽ: Takto využívajú Maresi mliečko naši čitatelia