Kurací paprikáš s cuketkou a zelerovými stonkami fotorecept

Postup

1. 1

   Kuracie stehná som rozkrojil, z horných častí vybral aj kosti, prstami osolil a posypal čerstvo mletým korením štyroch farieb (čMK4F); následne ich opiekol na 3÷4 PL oleja (tak zo 3÷4´ na každej strane, pekne na červeno_hnedo) a vybral na pomocný tanier.

   
2. 2

   Klasiku, v podobe čerstvých paradajok a paprík, som vymenil za už spomínanú cuketku a stonky zeleru, nuž a „hranu“ som vyriešil pokrájanou čerstvou jalapeño papričkou. Pozn.: prišiel som na chuť mladých cuketiek s ich nezameniteľnou „hodvábnou“ konzistenciou. Cez týždeň, 2÷3 razy, si ju „naplátkujem“ a rozložím na „burkovčiak“ alias krajec chleba s maslom, pridám „mesiačiky“ avokáda, jemne posypem soľou, čerstvo mletým čiernym korením a turmeric-om; s hrnčekom mlieka sú to výborné ľahkostráviteľné raňajky,

   
3. 3

   Do výpeku som prilial ešte trošku oleja a postrúhal doň stredne veľkú žltú cibuľu; po 3÷4´ orestovania na strednom ohreve, som do nej pridal

   
4. 4

   postrúhanú cuketku („bajočko” 240 mm), pokrájané stonky zeleru a čerstvú papričku jalapeño.

   
5. 5

   Počas restovania som si spomenul, že v chladničke mi zavadzia zväzok halúzok petržlenovej vňate bez lístočkov, tak som ho „blexovo” pokrájal na „broky”, pridal do základu a pomiešal.

   
6. 6

   Po 2÷3´ restovania, som ho „korunoval” korením (soľ, čMK4F, rasca drvená, paprika mletá sladká a korenie „Nahrin” na kuracie mäso), vzápätí opäť mäkko premiešal,

   
7. 7

   zalial „škatuľkou” kuracieho vývaru a pod pokrievkou nechal asi 44´ dusiť; keď sa už mäso ľahko oddeľovalo od kosti (skontroloval som si to vidličkou).

   
8. 8

   Zvýšil som ohrev a do bublajúcej šťavy, s priebežným miešaním, pomaly vlial mixtúru kyslej a sladkej smotany; paprikášik som už nezahusťoval!

   
9. 9

   Toto svoje „dielo” som podával s parenou knedľou „kúpenskou”; (keby som ju bol pripravoval ja, tak to by vyzerala inak a nezabudol by som sa ňou pochváliť) a chutilo všetkým!

   
10. 10

    Pokiaľ som svoj predchádzajúci recept ukončil ružou pre moju Mamku Aňuci, tak tú dnešnú, opäť z našej záhrady, venujem s láskou a s milou tichou spomienkou na moju fantastickú „švekričku“ Nuštu Anicu!