Asi na tom fakt niečo bude, pretože len málo ľudí nielen v tunajších, ale dalo by sa povedať až v stredoeurópskych rozmeroch, si jedlo bez polievky ani predstaviť nevie. Sú však polievky a polievky. Slávnostnými vývarmi počnúc až po husté „desiatové“ fajnovosti, ktoré v sebe zhŕňajú sýte jedlo na začiatok dňa. Tie prvé poznáme vari z každej svadby, promočnej hostiny, ba aj zo smutnej záležitosti, ako je kar. Slepačí alebo hovädzí vývar s tenučkými rezancami zväčša uvádza do lukulských svadobných hodov. Pozri si recepty na tradičné aj exotické polievky Kapustnica (je ich vari toľko ako dedín na Slovensku) zasa neodmysliteľne zvoní vianočnými zvončekmi. A dobrá fazuľová, kapustová či držková polievka zvestujú deň plný ťažkej driny. Tieto hrncové drahokamy však nebývali na stole vždy, oveľa častejšie chlípala Slovač zapražené vody, vylepšené tu zemiačikom, tam mrkvou, hrachom, fazuľou či inou strukovinou. Aj repa veru bývala dobrá a ani voda z rezancov nešla do odpadu, stačilo trochu omastku, štipku mletej papriky a cesnak na zápražku a už bola na svete cesnačka.
To isté sa dalo urobiť aj s vodou po uvarení očistených zemiakov. Od výmyslu sveta vedeli mamy a staré mamy polievok navariť. Slaných, sladkokyslých, ba aj sladkých z toho, čo práve v záhrade vyrástlo. A dnes sú ich výmysly súčasťou zlatého kuchárskeho dedičstva. Tak skúsme z neho načrieť a pre zmenu nesiahnuť k vrecúškam s polievkami, kde je viac glutamánu sodného ako kuchárskeho kumštu. Mastné oko na hladine domácej polievočky na nás žmurkne a jej chuť jazyk očarí.
Diskusia k článku