Slovenské víno zaznamenalo za posledné štvrťstoročie pozoruhodné medzinárodné úspechy. V ich tieni však stojí rozvoj vinohradníctva, obrábaná plocha sa zmenšuje, revitalizácia viníc nedrží krok s technologickou modernizáciou pivníc ani s výstavbou architektonicky pozoruhodných chrámov vína. Lenže víno sa rodí vo vinohrade, tam je jeho prameň, o ktorý sa treba starať.
Keď začiatkom deväťdesiatych rokov začali vznikať prvé súkromné vinárstva, sústredili sa na výrobu vína, hrozno nakupovali z roľníckych družstiev. Tento model bol plodom éry socializmu a nešlo ho okamžite opustiť. Naozaj platí, že zvyk je železná košeľa a tiež to, že z trosiek starého sa rodí nové. Nebolo to inak ani v Topoľčiankach, kde sa pokúsili o oživenie slávnej značky štyria nadšenci vína – Milan Waldner, Karol Kríž, Vladimír Kukla a Vladimír Strieženec.
Po páde železnej opony nastalo obdobie, keď sa podnikaví západní obchodníci vydali do strednej Európy hľadať víno, ktoré by zarezonovalo tak ako vína z Nového sveta. S takýmto cieľom zavítala na Slovensko anglická obchodníčka Angela Mury. Mala to dobré vymyslené, Angličanom chcela ako kontrapunkt k európskej klasike či novosvetskej moderne ponúknuť neokukané víno z Východu.
Slovensko vo Veľkej Británii okrem diplomatov málokto poznal, v ušiach rezonovalo ešte dlho Československo, a tak Angela Mury vymyslela obchodný názov Vína z údolia Dunaja. To znelo výborne, európsky veľtok Dunaj – Danube priťahoval pozornosť.
Angličanka trafila do čierneho
Okrem iných vinárskych podnikov si Angela Mury vytypovala aj Vinárske závody Topoľčianky. Trojtisícová dedina zovretá tromi modrými horstvami sa jej zapáčila. Ochutnala produkty topoľčianskej pivnice, prezrela si park a zámok, nadchla sa lipicanmi, ktoré chovajú v Národnom žrebčíne.
"Má to tu genia loci, je to úžasné miesto,“ vyslovila Angela Mury kompliment Milanovi Waldnerovi. A potom začala vyzvedať, aké je vinohradnícke zázemie vinárskej firmy. "Ukážte mi vaše vinohrady,“ prešla rovno k veci. Topoľčianky však žili z nakupovanej suroviny. A padali ďalšie otázky na telo. „Na koľko rokov vopred máte uzavreté zmluvy s dodávateľmi hrozna? Ako mi zaručíte, že o tri roky mi dodáte víno porovnateľnej kvality a v sortimente, aký som teraz ochutnala?“
Z projektu Vína z údolia Dunaja napokon zišlo, ale bola to Angela Mury, ktorá primala topoľčiansky vinársky štvorlístok, aby sa začal seriózne zaoberať myšlienkou výsadby vlastných vinohradov. V deväťdesiatych rokoch sa mnohým zdala táto otázka zbytočná. V dôsledku záplavy lacných zahraničných vín klesla cena muštového hrozna, ktoré dodávali vinohradnícke družstvá, na rekordne nízku úroveň. Majiteľ jedného z čerstvo sprivatizovaných štátnych podnikov sa vtedy pobavene smial, keď počul, že v Topoľčiankach sa chystajú investovať do vinohradov. „Načo sú im vinohrady, keď hrozno sa dá kúpiť za pár korún.“
Odvtedy pretieklo dolu Žitavou, Nitrou a Hronom, ktoré napájajú Dunaj, veľa vody a na koni sa ocitli vinári z Topoľčianok. Po pamätnom stretnutí s Angelou Mury sa pustili do budovania vlastného vinohradníckeho zázemia. Tí, čo sa spoliehali na lacný zdroj vína z družstiev, majú hlavu v smútku. Ako čas plynul, dostala sa vinohradnícka výroba v pretransformovaných družstvách na vedľajšiu koľaj. Hlavnou sa stala produkcia obilnín a olejnín, rady družstevníkov a družstevníčok zostarli a zredli a úmerne tomu upadli družstevné vinice, v ktorých klesala produkcia hrozna.
Tekuté vinárske piesky
Zato v Topoľčiankach nestrácali a nestrácajú čas. Vinice sústavne modernizujú a investujú do ich reštrukturalizácie, pretože podmienky, za ktorých sa dorába vo vinohradoch muštové hrozno, sa úplne zmenili. Nielen v dôsledku klimatickej zmeny, ktorá priniesla nevídané oteplenie a s ním rozšírenie chorôb a škodcov, ktoré sme na Slovensku prv nepoznali.
Je tu aj obrovský nedostatok pracovnej sily, ľudí, ktorí vedia zručne narábať s vinohradníckymi nožnicami, neprekáža im slnko, vietor, dážď či mráz. Vinohradníci sú ako námorníci, musia rátať s každým prejavom počasia. A keďže ľudí niet, musia byť súčasní pestovatelia muštového hrozna aj vynachádzaví, rýchlo zavádzať do vinohradov nové stroje, ktoré ľudí odbremenia od ručnej práce, okopú za nich vinič, urobia nevyhnutné zelené práce a oberú úrodu.
To všetko sa dá dnes urobiť strojmi a reštrukturalizácia vinohradov, ktorú realizujú v Topoľčiankach sa uberá práve týmto smerom. „Len takto sa dá udržať budúcnosť vinohradov,“ hovorí výrobný riaditeľ Karol Lumnitzer. A jeho kolega Samuel Waldner, obchodný riaditeľ Vinárskych závodov Topoľčianky, vraví, že „reštrukturalizácie je zároveň príležitosťou, ako citlivo upraviť zastúpenie odrôd vína, po ktorých je dopyt.“
Je to jedna z najťažších úloh, pretože aj v pití vína sa mení vkus a móda. Mladá vinica začína výdatnejšie rodiť v piatom roku života, takže vinohradníci musia dobre poznať milovníkov vína. Tí sa totiž správajú nevyspytateľne, z jednej strany sú vo vleku tradície a z druhej radi skúšajú novinky. Vyrobiť správne víno znamená vidieť do budúcnosti s veľkým predstihom. Preto v Topoľčiankach sústavne preskúmavajú „tekuté a pohyblivé vinárske piesky,“ aby čo najpresnejšie trafili do chuti milovníkov vína.
Ako sa to robí? Nuž napríklad, tak, že pravidelne na prvého mája otvoria vínne pivnice, na začiatku oberačkovej sezóny zasa vinohrady a potom volajú ľudí na ochutnávku mladého vína. A, samozrejme, vyhodnocujú predaje ôsmich miliónov fľašiek vína ročne. Sú vína, po ktorých je ustálený dopyt, ako napríklad po Rizlingu vlašskom, Veltlínskom zelenom či Frankovke modrej.
Sledujú, ktoré vína prichádzajú do módy. Teraz sú to novošľachtence počnúc bielym Devínom a červeným Dunajom a jeho modrými prítokmi Hronom, Váhom, Nitriou. Pozadie toho, čo všetko musí mať vinárstvo pri plánovaní nielen prítomnosti, ale aj budúcnosti na pamäti, vysvetlí Samuel Waldner.
Kto vidí za roh
Starostlivosť o vinohrad, ono nemenné žriedlo vína, sa mení. Aj tu platí vidieť veci s veľkou perspektívou. Generácia zakladateľov neľutovala čas a chodila sa učiť k najlepším európskym vinárom. V talianskom mestečku Coneglione tak objavili Dr. Waltra Biasiho. Spoznali človeka, ktorý zakladal vinohrady nielen v Taliansku, ale mal bohaté skúsenosti z Čile, Nového Zélandu či čiernomorských oblastí Ruska. Slovo dalo slovo a Biasi si prišiel obzrieť vinohrady aj do Topoľčianok.
Dobre si rozumel predovšetkým s Karolom Krížom, žiaľ tento vzácny človek už takmer rok nie je medzi nami. Zostalo však Krížovo svedectvo, v čom Biasi posunul Topoľčianky dopredu. „Walter Biasi presadzoval komplexný pohľad na vinič a prostredie, do ktorého prichádza. Nič neponechával náhode, všetko analyzoval,“ povedal v jednom z rozhovorov pre Pravdu Karol Kríž."
Od čias Mosera, ktorý významne ovplyvnil vinohradnícke myslenie na Slovensku, sa veľa zmenilo. Bol to Biasi, ktorý udelil napríklad väčšiu pozornosť výberu podpníkov a dal veľa praktických rád pri výstavbe oporného vedenia pre vinič, takého, ktoré umožnilo nasadiť do zberu hrozna kombajny.
„Dnes používame pri zbere štyri kombajny, neviem si predstaviť, ako by sme zvládli zber zo stoviek hektárov bez nich, ručne už zberáme len hrozno, z ktorého robíme slamové či ľadové víno a iné špeciality,“ objasňuje Karol Lumnitzer. Vraví, že dobre naplánovať reštrukturalizáciu znamená mať obraz o tom, kam sa uberajú moderné technológie pestovania viniča.
„Chodíme na medzinárodné výstavy vinohradníckej techniky, kde ukazujú najnovšie stroje, ale potom ideme do vinohradov, kde ich využívajú, aby sme videli, ako si technika počína nie na výstavisku, ale priamo vo vinici. Stroje sú veľmi drahé, musíme vybrať také, ktoré naozaj obrobia vinohrad, ako to dokázali v minulosti poctivo pracujúci vinohradníci a vinohradníčky,“ vysvetlí podstatu veci Karol Lumnitzer.
Ojedinelý vínny lístok
Čo vlastne znamená reštrukturalizácia? V princípe ide o také založenie vinohradu a jeho obrábanie, ktoré bude čoraz menej náročné na ľudskú prácu. „Pekne obrobené vinohrady nás nadchnú, no práca v nich už menej,“ zhrnie prístup súčasnej generácie k práci vo vinohrade Samuel Waldner. Dodá, že plynule pokračujúca reštrukturalizácia, ide zruba o 20 hektárov obnovených vinohradov tak Nitrianskej, ako aj Južnoslovenskej oblasti, umožňuje využiť terroirový potenciál jednotlivých vinohradov.
Pod značkou Chateau Topoľčianky sa dnes ponúka na policiach vínoték a obchodných reťazcov 26 bielych a červených odrodových vín. Slovensko je v pestrosti ponuky vín unikátom v Európe. Trvale na vínnom lístku zostávajú klasické francúzske a stredoeurópske odrody. Z Francúzov ide o celú rodinu pinotov, Cabernet Sauvignon, Merlot, zo Stredoeurópanov už spomínané rizlingy, frankovky. Slovákov už dobré desaťročie fascinujú novošľachtence, ale v Topoľčiankach držia aj také rarity ako Modrý Portugal, Bouvierovo hrozno, svojich obdivovateľov má Alibernet pochádzajúci z Odesy, nehovoriac o popularite moravskej Pálavy.
Až teraz, s odstupom času, vidno, akým prezieravým bolo strategické rozhodnutie o vybudovaní vinohradníckeho zázemia. Deväť vinohradníckych obcí s takmer dvojnásobne väčším počtom honov umožňuje hľadať ideálne partnerstvo medzi odrodou a polohou, mikroklímou, pôdou, jednoducho prostredím, ktoré žičí dopestovaniu hrozna s vôňou a chuťou, ktorá pripúta ľudí k značke Chateau Topoľčianky.
Diskusia k článku