Foto: Andrea Červenková
Po skončení strednej školy som hľadala niečo, čo by súviselo s medicínou. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre vtedy prvýkrát otvárali odbor vedecká výživa ľudí a zaujal ma. Môžem sa teda pochváliť, že patrím medzi prvých absolventov, ktorí študovali túto špecializáciu na Slovensku. Dnes je tento odbor štúdia už oveľa viac rozšírený a záujemcovia si môžu zvoliť špeciálne zameranie, napríklad výživu seniorov, výživu detí, športovcov a podobne.
Štúdiom na škole však získavanie vedomostí nekončí, určite nie ani v tejto rýchlo rozvíjajúcej sa oblasti. Predpokladám, že vyžaduje neustále samovzdelávanie...
Vo výživárskom svete sa deje stále niečo nové, neustále musím pátrať po nových štúdiách, čítať a analyzovať ich.
Keď za vami príde klient s nejakým problémom, čo je počas prvého stretnutia pre vás najdôležitejšie?
Dôkladne si vypočuť klienta, lebo na každého platí niečo iné a všeobecné pravidlo neexistuje. Samozrejme, existuje pár základných pravidiel, ale tie konkrétne body treba napasovať na konkrétneho človeka, lebo čo pasuje mne, to nemusí pasovať vám.
Od čoho závisí to, čo na mňa pasuje?
Každý sme individualita, vy máte iný metabolizmus ako ja, iné gény, iné ochorenia ako ja, vykonávate iné množstvo pohybu, inú prácu, inak sa stravujete, inak varíte, máte inú psychickú pohodu – a tá v dnešnej dobe robí veľký škrt cez rozpočet. Musím teda človeka preskúmať nielen po fyzickej stránke, ale treba ísť aj po tej psychickej. Človeku sa venujem ako niekomu, komu chcem pomôcť a pristupujem k nemu nielen ako lekár, ale aj ako poradca.
Foto: Andrea Červenková
Najčastejšie prichádzajú ľudia s tým, že chcú schudnúť. A obvykle hneď a teraz. To je najväčší problém. Ja nie som zástanca diéty, človek má konzumovať to, čo mu chutí, ale v rozumnej miere. Ono sa dá jesť všetko: aj tá čokoláda sa dá, aj ten krémeš, dokonca aj tá klobáska. Ale je to naozaj veľmi individuálne. Nie je nič horšie, ako keď musíte človeku niečo zakázať. Nehovorí sa nadarmo, že zakázané ovocie najviac chutí, lebo práve vtedy má na to človek najviac chuť. Preto sú prvé 2 – 3 mesiace u ľudí najhoršie, keď robia prvé zmeny. Svojich klientov učím, aby robili jednu maximálne dve zmeny, lebo ak urobia veľa zmien naraz a nevidia žiaden efekt, tak s tým jednoducho seknú a nechajú to tak. Odporúčam im urobiť jednu zmenu, ktorá je pre nich ťažká a jednu zmenu, ktorá je pre nich ľahká. Takto sa človek do toho ľahšie dostane a zmení svoje zlé návyky. Hneď ako má prvé zmeny zafixované, môže pristúpiť postupne k ďalším.
V akom veku je väčšina vašich klientov?
Čo sa týka vekových kategórií, je to rôzne. Chodia za mnou aj starší ľudia, ktorí sa chcú o seba starať, tí prídu skôr zo zdravotných dôvodov alebo sa cítia unavení.
Dávate svojim klientom aj konkrétne recepty?
Recepty dávam ako bonus, pretože stále hovorím, že človek by si mal svoj jedálniček robiť sám. Ponúkam teda klientom pomocný jedálniček na týždeň, maximálne na dva, aby sa vedeli od neho odraziť a napíšem alternatívy, napríklad namiesto cukety môžete použiť baklažán a podobne. A podľa tohto sa môžu riadiť ďalej, využiť svoju fantáziu.
Spomínali ste, že jedno z najdôležitejších pravidiel zdravej životosprávy je pravidelnosť v stravovaní. To je v dnešnej uponáhľanej dobe celkom dosť vážny problém.
Áno, jeden z najväčších problémov súčasnosti je pravidelnosť v jedení a pitný režim. Ľudia sa ráno najedia a keď sedia pri počítači, „zbadajú“ sa o štvrtej popoludní, že ešte nič nejedli, lebo nie sú hladní, nie sú smädní, tým pádom nepotrebujú ísť na toaletu, vďaka čomu ich nič od práce nevyrušuje. A ak majú na niečo chuť, zobnú si prípadne nejaký keksík.
Foto: Andrea Červenková
Samozrejme, no chce to trochu plánovania. Deň vopred si treba rozmyslieť, čo budete mať na raňajky, na desiatu, na olovrant, na obed zrejme väčšina ľudí chodí do nejakej jedálne. No a večera sa dá urobiť doma: či už nejaká polievka – aj na dva dni alebo rýchle jedlo, ktoré je na stole do 20 minút. Je jasné, že plánovať sa musia aj nákupy, aby večer doma nedošlo k zisteniu, že niečo na prípravu večere chýba.
Väčšina ľudí na Slovensku je zvyknutých jedávať klasické jedlá. Keď klientovi navrhnete nové suroviny na varenie, nestáva sa vám, že povie, že mu to nechutí a on to neje?
Ak klient vyslovene niečo neznáša, tak ho do tých jedál alebo surovín nenútim, ale skôr sa snažím nájsť spôsob, akým by tú potravinu mohol v niečom použiť. Pridať to, čo nemá rád, k tomu, čo má rád a postupne ten pomer upravovať. Obvykle človek zistí, že to nie je až také zlé. Takže je to skôr o kompromise. Dôležité je, aby sa ľudia nebáli nových chutí a potravín a snažiť sa nájsť také typy nových surovín, ktoré by im mohli chutiť. Často sa stretávam aj s tým, ako majú ľudia zafixované, že nejaké jedlo nepoznajú, takže ho nebudú jesť. Majú svoje overené jedlá a to im stačí, fantázia z kuchyne sa vytráca a ľudia nechcú pomeniť recepty, improvizovať.
Zrejme je to z toho dôvodu, lebo ľudia na varenie nemajú príliš veľa času. A nebudú predsa vymýšľať, keď to doma aj tak nikto jesť nebude.
To je jedna vec, ale na druhej strane väčšina ľudí je dosť pohodlných, nevedia sa prinútiť urobiť zmeny a boja sa experimentovania.
Dá sa naozaj stravou natoľko ovplyvniť zdravie, ako je to dnes medializované? Čo to spraví, ak si nedám na večeru žemľu so šunkou, ale namiesto toho misku šalátu?
Väčšina ľudí pri svojich zdravotných problémoch radšej siahne po liečbe, hoci niekedy naozaj stačí urobiť zmenu v jedálničku a človeku sa zdravotný stav zlepší. Tráviaci trakt je náš najväčší imunitný systém, ide nám cezeň všetko – dobré aj zlé. Ak mu to dobré nedodáte, nedokáže to využiť. Niekedy za mnou chodia ľudia s tým, že sa cítia unavení. Je to tým, že majú jednostranný jedálniček. Mňa veľmi poteší, ak človek príde po mesiaci za mnou a povie mi: „Nevadí, že som neschudol, ale cítim sa fantasticky." A toto je niekedy pre mňa viac, ako keď človek schudne.
Foto: Andrea Červenková
Ľudia si píšu svoje denníky, do ktorých počas dohodnutého obdobia zapisujú všetko, čo zjedia a vypijú. To je alfa a omega. Človek si niekedy ani neuvedomí, koľko drobností si počas dňa zobne medzi jedlami alebo koľko vody vypije a až večer nakoniec zistí, že sú to len tri poháre za celý deň. Písanie denníka má aj svoj psychologický moment – klient má chuť na čokoládu, ale radšej si ju nedá, lebo by ju musel zapísať do denníka. Starostlivo vypracovaný denník potom pomocou softvéru vyhodnocujem a podľa toho viem klientovi poradiť a odporučím mu, ktorým smerom by sa mal poberať.
Na čom najčastejšie zlyhávajú tí, ktorí chcú schudnúť?
Na neporiadnosti, nepripravia si jedlo dopredu. Plánovanie je dôležité. Treba si urobiť plán, čo budete jesť. To je najťažšie prvý mesiac, dva a potom sa už človek do toho tak dostane, že už ani nerozmýšľa. Vtedy už po tom chlebe nesiahne, ale dá si radšej kus kalerábu. Dôležité je, aby sa človek trošku preorientoval a zmenil zmýšľanie. Je to aj o vytrvalosti ľudí, či dokážu zmeny prijať alebo nie. Preto robím zmeny v jedálničkoch klientov pomaly a postupne, aby to ostalo ich zvykom, ktorý zostane u nich zautomatizovaný a ktorý ich nebude vracať do ich starých koľají.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
V mojej praxi sa nevenujem len chudnutiu. Práve preto, že som robila 12 rokov vo farmaceutickom biznise a videla som, že lekári nemajú čas s ľuďmi komunikovať, chcela by som sa viac venovať aj výživovému poradenstvu zo zdravotného hľadiska. Radiť ľuďom, ako sa majú stravovať pri rôznych ochoreniach, aby vďaka správnej výžive mohli ľahšie prekonávať svoje zdravotné ťažkosti.
Diskusia k článku