Netaktne nás každodenne upozorňujú, že náš imunitný systém zlyháva. Čím ste starší, jeho zásoba je nižšia a nižšia. Sami si napokon uvedomujete, že život je krásny, že si ho treba chrániť. Zavriete sa doma na dva zámky a venujete sa domácim prácam. V stanovenom čase s rúškom na tvári idete na nákupy, varíte obed, umývate riad, upratujete v byte.
To vám však dlho nevydrží. Treba ísť, čo i len nakrátko, von do prírody. Naberajte sily, energie, budujte prekurzory imunitného systému... Našťastie svieti aj slniečko. Babrem sa doma v záhrade. Vinič je už poviazaný, jahody okopané. Treba pozbierať ešte vlaňajšie mandle. Je ich za pol vedra a je s nimi piplačka. Načim ich rozbiť a jadrá povariť v horúcej vode. Potom ošúpať, osušiť, posekať, pomlieť. A ešte stále neviem, ako ich „schosnujem“. Idú veľkonočné sviatky, iste mi to napadne...
A napadlo. Vďaka ti opäť, Terézia Vansová. Upečieme si babu s nátronom. U mňa to bude „vinárova bábovka“. Tak teda: 30 deka masla, 8 vajec, 20 deka práškového cukru a 10 deka mletých mandlí. Spolu sa to všetko zmieša, pridá sa citrónová kôra, 30 deka hladkej múky a pár kvapiek mlieka. A celkom na konci 6 gramov sódy bikarbóny (veľmi dlhé nemecké slovo – doppeltkohlensaueres Natron) a 20 gramov preosiateho vínneho kameňa. (To bude pre vás problém...) Bábovkovú formu, najlepšie hlinenú, dobre vymastite maslom, posypte cukrom a do polovice objemu naplňte zhomogenizovaným cestom. Bábovku, či skôr „babu“, nepečte príliš rýchlo a nie krátko. Tak na 160 – 170 °C a dožičte jej v rúre slabú jedenapolhodinku. Potom ju preklopte na drevený podnos a nechajte ju rozvoniavať v kuchyni. Možno prídu aj šibači a možno im bude aj chutiť...
Hydrogénvínan draselný, (KC4H5O6) známy aj ako vínový kameň alebo vínny kameň, je vedľajší produkt pri výrobe vína. Z chemického hľadiska ide o draselnú soľ kyseliny vínnej. Svojou prítomnosťou dokáže stabilizovať bielkoviny, zvyšovať objem cesta a tvoriť štruktúru hotového výrobku. Vinný kameň býva súčasťou bezlepkových a bezfosfátových kypriacich práškov do pečiva. Na rozdiel od neho bežný prášok do pečiva obsahuje tzv. difosforečňany, ktoré dnes nájdete nielen v bežnom pečive, ale aj v tavených syroch, v údeninách aj v rôznych práškových zmesiach na výrobu nápojov. Tieto látky sú zdrojom fosforu, ktorého nadbytok môže narušiť v tele rovnováhu medzi vápnikom a fosforom a zapríčiniť tak nedostatok vápnika v tele a úbytok kostnej hmoty. Kypriaci prášok z jedlej sódy a vínneho kameňa má tendenciu začať kypriť (rozkladať sa) už pri izbovej teplote. Odporúčame preto cesto vkladať do rúry a piecť čo najskôr po zapracovaní takéhoto kypriaceho prášku. To sa týka hlavne redších trených ciest.