Foto: Shutterstock
Vajíčka sú symbolom Veľkej noci.
Tak ako aj počas Vianoc, aj teraz bude menu variabilné podľa zvykov v jednotlivých krajoch a zvykoch v rodinách. Sviatky tak privítame voňavým mazancom, chutnou hrudkou, varenou šunkou s chrenom, babou, caltou, či rôznymi štrúdľami, ale aj krémovými zákuskami.
O Veľkonočných zvykoch Slovákov v kuchyni nám porozprávala etnologička Katka Nádaská.
Vajíčko ako symbol života
Foto: arch. K. Nádaskej
Etnologička Katka Nádaská.
Tí zdatnejší sa púšťali do zdobenia pomocou farebného vosku, olepovaním bavlnkami, batikovaním, či maľovaním farbami, alebo okúvaním, čo bola kedysi špecialita drotárov. Nie je to veru nič jednoduché, okrem šikovných rúk je zaiste potrebné oplývať aj istou dávkou talentu. Prečo sa ale vlastne celé sviatky krútia práve okolo vajíčka?
„Vajíčko bolo považované za symbol života už u starých Slovanov, a tí, hoci nepoznali sviatky Veľkej noci v kresťanskom duchu, slávili na jar sviatky jari. Pritom spomínali na svojich mŕtvych predkov a na hroby nosili vajíčka - symbol toho, že jeden život odišiel a druhý sa rodí. Slovania tiež uctievali slnko a robili rôzne úkony na zapudenie zimy, po prijatí kresťanstva sa obdobie slávenia jari nahradilo kresťanskými sviatkami Kristovho zmŕtvychvstania,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.
Za bitku odmena
Foto: Pravda - Peter Orság
Povinná výbava každého
šibača - korbáč.
Prvé farby, ktorými sa vajíčka zdobili, boli červené, ako farba slnka. Ako prírodný materiál na farbenie škrupín sa používali šupy z cibule a odvar z trávy, neskôr sa pridávali náročnejšie techniky ako bolo oblepovanie kraslice slamou, batikovanie, či voskovanie. Keďže sa kraslice zdobili ručne, na východnom Slovensku sa im hovorilo aj písanky, lebo sa ručne písali - teda zdobili.
Po odriekaní si opäť doprajeme
Pôst, ktorý trval dlhých 40 dní sa blíži ku koncu, mnohým z nás sa ho podľa vašich komentárov podarilo dodržať, vyskúšali ste rôzne nové, ale aj overené očisťovacie kúry. Konečne si budeme môcť dopriať aj sýtejšie a výdatnejšie jedlá, ktorých sa už isto vaše maškrtné jazýčky nevedia dočkať. Túto tradíciu zvykli dodržiavať aj naši predkovia.
Foto: Shutterstock
Obľúbená veľkonočná hrudka.
Na východnom Slovensku to bola „žolta hrudka“, sirek z vajec a mlieka, pretože pravoslávni a gréckokatolícki veriaci počas pôstu nekonzumovali mlieko, ani mliečne výrobky. Na východnom Slovensku to bol špeciálny veľkonočný obradový koláč - paska. „Vo všeobecnosti mali obradové koláče okrúhly tvar ako symbol slnka a nového života – je to taký pozostatok ešte z predkresťanských čias. Rodina si symbolicky rozdelila jedno vajíčko, ako symbol súdržnosti a vzájomnej lásky“, dodáva odborníčka na etnológiu.
Na stoloch nesmie chýbať veľkonočné pečivo
„Slávnostný veľkonočný nedeľný obed v minulosti pozostával z pečeného jahňaťa, či kozliatka, pieklo sa aj pečivo baránok. Išlo o zoomorfné pečivo, ktoré sa pieklo v hlinenej forme predstavujúcej baránka. Na Záhorí nesmeli chýbať calty, vo Vajnoroch to boli osúchy z kysnutého cesta, navrch sa poukladala slaninka, či údené mäso a dali sa piecť. Osúchy sa však mohli robiť aj na sladko s tvarohom, či kapustou,“ pripomína Katarína Nádaská.
Foto: Shutterstock
Kysnutý koláč, známy aj ako mazanec.
Podávané jedlá dopĺňali vo vinohradníckych lokalitách vína, inde to bol tvrdý alkohol ako slivovica, čerešňovica, borovička. „Tradícia veľkonočného hodovania vznikla už u starých Slovanov, ktorí symbolicky na jar konzumovali jedlo na hroboch svojich predkov, a samozrejme po prijatí kresťanstva išlo o slávenie významného kresťanského sviatku a po pôste si ľudia zaslúžili dobré jedlo,“ dodáva Nádaská.
Rad príde aj na voňavú šunku
Chladničky kedysi neboli súčasťou domácností, mäso sa preto konzervovalo sušením alebo údením. Počas zabíjačiek sa mäso určené na sviatky Veľkej noci sušilo a údilo, chystali sa klobásky a údené mäsá, ktoré sa počas sviatkov varili. Čerstvé mäso sa podľa etnologičky podávalo najmä jahňacie, ktoré sa upieklo, v chudobnejších rodinách to zas bolo pečené kozľa.
Foto: Shutterstock
Šunka, či údené mäso by na
veľkonočnom stole chýbať nemali.
„V minulosti mal guľatý tvar a dávali sa doň aj zrnká obilia, neskôr bol zdobený rastlinným motívom. V podstate sa ako vianočka pečie dodnes, prešiel samozrejme už cestu rôznych zmien a inovácií,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.
Podľa slov pani Nádaskej si najmä pravoslávni a gréckokatolícki veriaci udržiavajú svoje regionálne tradičné zvyky nielen čo sa týka veľkonočnej polievačky, ale i stolovania a tradičných jedál. V mestách sú podľa nej zvyky vo všeobecnosti najviac globalizované a unifikované.
Ako je to u vás, milí Varecháči? Dodržiavate tradície, ktoré ste sa naučili od vašich predkov? Pripravujete na veľkonočný stôl rovnaké pohostenie ako to robili vaši rodičia, alebo ste jedlá prispôsobili modernejším trendom?
Ked som sa vydala a prestahovala do panelaku , tak tradicie sa akosi vytratili . Teda okrem jarneho upratovania a tradicnych velkonocnych jedal . Ale pred par rokmi sme sa prestahovali do domu na dedinu a - akoby som sa vratila do detstva ! Len teraz som to ja , co to vsetko riadi:-) Dnes som upiekla malicku pasku pre vnucku - teraz je rad na nej , aby sla s kosikom do kostola ......
@marianne 69
k tomu čo poškvrňuje človeka povedal Marek 7, 14-29
Ak hovoríme o pôste, napríklad katolícka cirkev má presne definované čo je pôst a čo je sviatok ...
www.kbs.sk/?cid=1116936021...
mnoho ľudí v tom nemá jasno a zvyky a tradície vydáva za kánonické dikcie
folklór a tradície sú fajn ale netreba to miešať so zákonom