Foto: Archív J. Zibolenovej
Janka s manželom Ahmedom a dcérkou Amirou.
Na Vareche spoznávame kuchyňu tejto krásnej krajiny najmä vďaka Janke Zibolenovej, varecháčky známej ako @janaalizibolenova . Do ďalekej a exotickej africkej krajiny ju zlákala láska. V Egypte už žije zopár rokov so svojím manželom Ahmedom a dcérkou Amirou, ktorej meno sa dá preložiť ako princezná. Práve starostlivosť o dcérku Janke v týchto dňoch zaberá takmer všetok čas.
O tom, bez ktorých surovín sa pri pripravovaní egyptskej kuchyne nezaobídete, akú zeleninu zoženiete na trhu, ale aj ako sa najete v egyptských reštauráciách a stánkoch rýchleho občerstvenia, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Orientálna kuchyňa nie je bez korenín
Foto: Archív J. Zibolenovej
Korenie mastic, zvané arabská guma.
Tak ako v indickej kuchyni, aj v egyptskej patrí k jedlu takmer neodmysliteľne ryža, ktorá sa zvykne variť s cestovinam , alebo s opečenou cibuľou, ktorá ryžu zafarbí dohneda. Cibuľová ryža sa hodí najmä k rybe. „Výborná je aj tzv. orientálna ryža, ktorá sa varí spolu s mandľami a sušenými hrozienkami,“ vysvetľuje Janka „a treba tiež ochutnať aj škoricovú ryžu.
Základné egyptské koreniny zľava: Rímska rasca, kardamón a koriander. Foto: Janka Zibolenová
Ako príloha sa veľmi často konzumuje typický arabský chlieb, ktorý sa pečie vo veľkých plynových peciach, a od každého pekára chutí inak. Základom je, aby sa chlieb vo vnútri nafúkol a taký dutý sa potom plní podľa chuti. Rožky a celozrnný chlieb tu síce dostať kúpiť, rožky sú však sladké a tým našim sa tak približujú len tvarom.“
Obľúbené vyprážané jedlá, vľavo Kobeba s mletým mäsom, vpravo Mombar, črevo
plnené ochutenou ryžou. Foto: Janka Zibolenová
Čo sa týka úpravy jedál, najčastejšie sa vypráža. A vypráža sa naozaj takmer všetko. Rezne sa marinujú v cibuľke, obalia v trojobale a vypražia. „Napríklad taký mombar, čo je zmes ryže ako na mahshi ale v črievku ako naše klobásy, sa tiež vypráža. Typickým jedlom na vyprážanie je aj sambusa - tenké cesto v tvare trojuholníka plnené mletým mäsom, alebo podobné jedlá ako taameya, či kobeba. Tie sú zelenkastej farby, cesto zafarbia zeleninové vňate,“ vysvetľuje Janka.
Nakupuje sa v supermarkete aj na ulici
Foto: Archív J. Zibolenovej
Predaj ovocia a zeleniny pred mešitou.
Zeleninu nakupuje Janka v supermarketoch, ale častejšie na trhu. Tam je nielen chutnejšia, ale aj lacnejšia. Jediné, čo môže človeka od nakupovania na trhu odradiť, je obrovské množstvo múch, ktoré po zelenine lezú, preto treba všetky suroviny doma riadne poumývať. Ovocie je vraj lepšie kupovať v supermarketoch, kde je väčší výber, je krajšie a lacnejšie. Ak však máte radi adrenalín, zeleninu kúpite aj priamo na ceste. Keď totiž zastavíte pri takomto stánku, spôsobíte menší dopravný kolaps, za vami totiž s istotou vznikne kolóna.
Foto: Archív J. Zibolenovej
Korenie v supermarkete, je čerstvé
a predáva sa na váhu.
Obchody ponúkajú aj donáškovú službu, stačí im zavolať, objednať čo potrebujete a za poplatok vám tovar dovezú domov. Koreniny je dobré nakupovať najmä v hypermarketoch, kde je výber veľmi rozmanitý. Janka preferuje kupovanie čerstvého váženého korenia.
Foto: Archív J. Zibolenovej
Pasterma - hovädzie mäso
obalené v zmesi korenín.
Výborne chutí s vajíčkami ako hemendex, a vedzte, že jeho konzumácia sa odrazí napríklad aj na vašom pote, bude totiž týmto mäsom a typickými koreninami na ňom cítiť. Ak teda chcete jeho konzumáciu utajiť, pravdepodobne vás aj tak prezradí váš vlastný pot...
Variť po egyptsky? Žiaden problém
Janka problém s varením egyptských jedál nikdy nemala. „Vždy sa mi to podarilo na prvý krát, manžel si pochvaľoval, potom volal mame, ako som výborne navarila. Dokonca aj môj svokor mi raz zložil poklonu, keď som urobila mahshi cromb , že mu to chutilo lepšie, ako do svokry,“ teší sa Janka. Dlhšie jej trvalo zistiť, ako treba pokrmy soliť, koreniť, pretože napríklad čierne korenie má v Egypte oveľa intenzívnejšiu chuť. Opačný problém je so soľou, tej zas treba pridať viac, ako tej našej slovenskej.
Tradičné egyptské jedlá, zľava: Fatta, Kofta Ruzz a Koshari. Foto: Janka Zibolenová
Ak sa chystáte ochutnať to najtypickejšie ovocie, ktoré táto krajina ponúka, určite skúste pomaranče, mandarínky, guavu, datle, figy, mango, či banány. Majú úplne inú chuť, ako keď si ich kúpite na Slovensku. Pomaranče a mandarínky majú sezónu v zimných mesiacoch, guava a mango na jeseň. Banány sú k dispozícii celoročne, sú však menšie a majú omnoho intenzívnejšiu chuť ako tie u nás. Datle a figy dozrievajú v lete. Datle je najlepšie kupovať pred ramadánom, vtedy sú totiž najčerstvejšie. To, čo sa predáva v obchodoch potom, je už vždy len dopredaj.
Predaj čerstvých rýb a morských plodov v supermarkete. Foto: Janka Zibolenová
Na mäso sa v Egypte chovajú najmä kravy, ovce, ťavy, kozy, hydina a výnimočne aj prasce. V moslimskom svete je totiž zakázané jesť bravčové mäso, a v supermarketoch toto mäso ani nezoženiete. Ak naň dostanete chuť, budete musieť hľadať špeciálne obchody. Medzi obľúbené a často používané mäso patrí najmä hovädzina, kuracina, byvolie mäso, ale aj baranie, či mäso zo somára. V niektorých regiónoch je obľúbené ťavie mäso, ktoré podľa Janky nijako zvláštne nechutí, akurát má trochu sladkastú chuť.
Špinavé trhoviská
Ak by mala Janka tromi slovami vystihnúť atmosféru tradičného egyptského trhoviska, boli by to podľa nej muchy, špina a smrad. Ten sa šíri najmä pri ponuke sliepok. „Zaručene čerstvé sú koreňová zelenina a vňate koreňovej zeleniny. Kúpiť sa tu dá zelenina aj ovocie, hydina, chlieb, ale aj grilované mäso, ktoré tu robia čerstvé,“ vysvetľuje Janka. Ponúkajú tu však aj sortiment z hypermarketov, kde sa dajú kúpiť napríklad sušienky, nápoje, cukor, múka, či soľ. Aj preto tu nakupujú najmä chudobnejší ľudia z danej štvrte, ktorí nemajú auto a teda ani možnosť ísť do supermarketu.
V noci je stánok s tovarom zaplachtovaný, cez deň sa v ňom predáva.. Foto: Janka Zibolenová
Mäso nakupuje Janka najmä v hypermarketoch, v špeciálnych obchodoch na to totiž nemá odvahu. Mäso tam visí celý deň vonku zavesené na hákoch obalené gázou, v okolí lieta plno múch. V supermarkete je mäso dostať už naporciované, či pomleté. Zväčša je rozdelené podľa množstva tuku. Dá sa tu kúpiť aj veľa mäsových polotovarov, čo však Janka nevyužíva, a radšej si mäso doma sama spracuje a pripraví podľa chutí, ktoré u nej doma preferujú.
Obed aj o sedemnástej
Foto: Archív J. Zibolenovej
Hawawshi, obľúbené jedlo v Jankinej rodine.
A ako sa v Egypte stravujú domáci? „Väčšinou sa tu jedia tri jedlá denne,“ vysvetľuje Janka, „na raňajky je slaný syr alebo praženica, ktorá sa konzumuje rukami a naberá chlebom. Mne to prekáža, lebo sa pri tom veľmi natrúsi,“ smeje sa. „Ďalej sa konzumuje napríklad vajce uvarené natvrdo, ako príloha zelenina, alebo úplne najtypickejšie jedlo – rozmixovaná tmavá fazuľa tzv. fool, s veľkým množstvom oleja. Jedlo je to chutné, ale prekáža mi tam to množstvo oleja. Na stole pri raňajkách nesmie chýbať silný tmavý čaj s množstvom cukru, niekedy sa podáva aj s mliekom. Mne to chutí dokonca lepšie ako káva,“ dodáva.
Foto: Archív J. Zibolenovej
Egyptská ryža sa varí často aj s cestovinou.
Na večeru sa zvykne jesť to isté čo na raňajky, a teda, syr, omeleta, chlieb, zelenina. Egyptské gazdinky nezvyknú piecť koláče ako naše gazdinky doma, výnimku robia iba počas sviatkov. Jedlo sa pripravuje vždy čerstvé, a také množstvo, aby sa v daný deň stihlo skonzumovať.
Tradičné fastfoody a reštaurácie
V Egypte tak, ako aj inde v Ázii patrí pouličné jedlo medzi obľúbené formy stravovania. Komerčnosť sa nevyhla ani tejto krajine, aj preto sa tu obľúbenci hamburgerov a inej nezdravej stravy môžu do sýtosti natlačiť v notoricky všade prítomných stánkoch s rýchlym občerstvením ako je KFC, McDonald, či Pizza Hut. Pre domácich patria medzi najobľúbenejšie tie, kde ponúkajú mieste špeciality ako kebab, kofta, shawerma, taameya, či koshari.
Stánok s rýchlym občerstvením, stravníci pochutnávajúci si na dobrotách z pouličného stánku.
Foto: Janka Zibolenová
Výhodou je, že si domáci môžu jedlo objednať aj domov. Prevádzky majú zväčša dve poschodia, v tej spodnej sa varí, vo vrchnej sa konzumuje hotové horúce jedlo, alebo si ho zákazník nechá zabaliť a zoberie si ho domov. Na stoloch sú síce obrusy, na nich je však nepochopiteľne natiahnutý igelit. „Pochopila som prečo to tak je, až keď som videla tú spúšť, čo po sebe rodiny na tých stoloch nechávajú. Keďže zväčša jedia rukami, zvyšky jedla končia práve na spomínanom igelite,“ vysvetľuje Janka.
Opäť stánok s rýchlym občerstvením vľavo, vpravo predaj nápojov. Foto: Janka Zibolenová
Pouličné stánky s jedlom nájdete v tejto krajine takmer na každom rohu. Ľudia ráno cestou do práce si tu kupujú raňajky. Janka zatiaľ nenašla odvahu niečo z týchto stánkov ochutnať. Hygiena je podľa nej nedostatočná, suroviny sa celý deň priam pražia na slnku. Jedlo sa konzumuje postojačky, alebo na provizórnych laviciach a stoloch.
V reštauráciách pozor na extra platbu pre obsluhu
Foto: Archív J. Zibolenovej
Prevádzka rýchleho stravovania v Egypte.
Sú tam napríklad šalátové bary, kde si môžete donekonečna naberať a zaplatíte len raz, jedlo je samozrejme kvalitnejšie aj chutnejšie. Nájdete tu aj reštaurácie, kde pripravujú jedlá z iných svetových kuchýň, ale vraj jedlo v nich nechutí príliš autenticky.
V tradičných reštauráciách ponúkajú zväčša mix jedál, nájdete tu kuracinu, hovädzinu, klasické prílohy, orientálne dezerty, ale aj typické francúzske croissanty. „V niektorých reštauráciách je určená suma, pod ktorú pri objednávke nesmiete ísť. Niekde sú platby za obsluhu zahrnuté v cene pokrmu, inde zas nie, na to treba dávať pozor,“ zdôrazňuje Janka. „Ak sa vám zdá cena príliš nízka, môže to mať práve tento dôvod.“ Ak sa Janka s rodinou idú najesť niekam von, zväčša volia buď pizzeriu, alebo jedlo v miestnom klube, kde sú členmi. Jedlo je tam neporovnateľne lacnejšie.
Typický egyptský Fatsfood, dole sa objednáva a hore sa konzumuje.
Jedlo si môžete aj vziať so sebou domov. Foto: Janka Zibolenová
Ak sa chystáte cestovať do Egypta, jedlo vo fastfoodoch patrí medzi to lacnejšie. Napríklad chutný sendvič plnený taameyou, fazuľou, paradajkou, vajíčkom natvrdo, hranolkami a baklažánom stojí 4 LE (egyptských libier) , čo je približne 50 centov. Pizza stojí v priemere do 30 LE, čo sú asi 4 €, a zapekané cestoviny s mletým mäsom zhruba 10 LE, čo je niečo vyše 1 €. Určite by ste však mali ochutnať najmä egyptské špeciality ako mahshi cromb, kofta ruzz, mombar, kobeba, taameya, shish tawouk, či fatta.
Sviatočné zvyky
Foto: Archív J. Zibolenovej
Pult s predajov datlí a sušeného ovocia
pred Ramadánom.
Ramadán je pôstny mesiac, počas ktorého moslimovia nesmú jesť ani piť od východu až do západu slnka. „Je to veľká záťaž, najmä počas letných mesiacov. Ramadán totiž nemá stály dátum, riadi sa lunárnym kalendárom, preto je každý rok počas iného mesiaca. Minulý rok bol v auguste, tento rok bude v júli a v auguste,“ vysvetľuje Janka. Počas Ramadánu nesmú ženy pripravujúce jedlo ho ochutnávať, aby neporušili pôst. Jedlo sa totiž pripravuje už pred západom slnka, aby sa hneď po ňom mohli všetci najesť. Začiatok a koniec pôstu ohlasuje mešita zvolávaním na modlitbu.
Vľavo Rokak, typické jedlo konzumované počas sviatku Eid.
Vpravo typické zákusky, podľa Janky príliš sladké. Foto: Janka Zibolenová
Prvé jedlo sa konzumuje večer, ale je označované ako breakfast (break značí v preklade prestávka a fast zas pôst, čo vlastne znemaná prestávka v pôste). Vtedy sa stoly priam prehýbajú pod množstvom jedál, hlavne mastných a vyprážaných. Po jedle nasleduje dezert, väčšinou ide o orientálne zákusky, ktoré sú podľa Janky príšerne sladké. Druhé jedlo sa v rodine Jankinho manžela konzumuje o druhej hodine v noci. Býva ľahšie, zväčša ide o syr, zeleninu, omeletu a chlieb, asi ako raňajky v bežný deň. Ak majú Egypťania počas Ramadánu voľno, snažia sa celý deň prespať, a vstávajú až keď sa majú najesť. Ženy o niečo skôr, aby stihli navariť. Dobrá gazdinka sa vraj spozná vtedy, ak aj bez ochutnávania pripraví chutné jedlo. Jankina svokra počas tohto sviatku pripravuje džús, ktorý je veľmi sladký, plávajú v ňom datle, sušené slivky, marhule, hrozienka a kokos.
Sviatok Eid sa spája s púťou do Mekky. Dátum tohto sviatku sa tiež posúva a každý rok je v iný dátum. Počas neho sa zvykne konzumovať fatta, jedlo, ktoré Janke mimoriadne chutí. Na spodok misy sa dá vysušený chlieb, z hovädzieho mäsa sa uvarí polievka, mäso z polievky sa opraží na masle. Uvarí sa čistá biela ryža, chlieb na spodku misky sa zasype touto ryžou, a poleje uvarenou hovädzou polievkou. Na vrch sa naukladá opečené hovädzie mäso a poleje sa omáčkou z cesnaku a paradajkového pretlaku.
Pozrite si aj ostatné články z rubriky Svetové kuchyne.
Inak, super článok, mám rada svetové kuchyne, a od človeka, ktorý žije inde ako na SK je to vždy autentické!
o mase si myslim to, co ty. mam uplnu hrozu s masa zabaleneho v gaze visiaceho na haku cely den vonku a obletovaneho muchami, fuj, a este aj s chlpatym chvostom,nastastie moja svokra take nekupuje :) ja som igelity na stole tiez pochopila, ked som videla stol po odchode egyptskej rodinky
Strašně se mi líbí to střevo s tou rýží..hmmmm, to vypadá strašně dobře!! Zákusky mají přeslazené i v Turecku, ale nám to nějak nevadilo, určitě jsme vyzkoušeli ze všeho něco:-)). Ještě jednou děkuji za moc hezké počtení!!:-)) a případnou odpověď.
Janka ,mas krasnu dcerenku...zrejme po atraktivnych rodicoch;-)
(v´daka aj za fotku, aj keď píšeš, že je už staršia asi pol roka, som si uvedomila, ako ten čas beží, .... keď začali nepokoje v Egypte a my
varecháčky sme sa obávali o Teba a Tvoju maličkú princezničku)
V Egypte som bola, čo sa týka hotelovej stravy, často bolo mleté mäso (ťažko uhádnuť z čoho) hojne korenené čiernym korením. Bohužiaľ ryby bývali posekané na malé kúsky aj s kosťami a pripravované v omáčke, takže to bol problém konzumovať. O zákuskoch už vieme svoje, ale na raňajky bývali výborné koláčiky. Dajako si nevybavujem stánky s ovocím, boli sme začiatkom leta.
Takže si nemyslím, že som ochutnala niečo typické z egyptskej kuchyne.
ináč také ľudové jedlo z čias faraónov bol chleba a pivo, a zároveň to bola aj mzda za prácu keďže peniaze sa vtedy nepoužívaly, tiež som sa dočítal že na stoloch faraónov nesmelo chýbať tradičné jedlo "ful medames" ide o malé odrody bôbu ktoré sa dlho varia a ochutia sa s olejom a korením, mám taký pocit že toto jedlo sa v arabskom svete pripravuje dodnes.
Ešte k tomu chlebu z čias faraónov, bol plný nečistôt ako piesok, kamienky a plevy. Tomu jemnému piesku sa úplne vyhnúť nedalo tak ho radšej pridávali priamo do múky, čím však trpeli zuby. V čase Kleopatry (éra Ptolemaiovcov) sa už objavovalo aj bravčové mäso na stole. Vedecký dôkaz o tom podali taliansky vedci z univerzity v Pise keď skúmali múmiu 20 ročného dievčaťa (La mummia di Narni) a na stenách žalúdka našli stopy po chorobe Cysticerkóza ktorú spôsobuje istý druh pásomnice ktorej medzihostiteľom je zas prasa
cs.wikipedia.org/wiki/Cysticerk%C3%B3za...
pekný článok .......
Ak Vam nevadi ze uverejnim tu recept ktory som sama este nerobila, pretoze je velmi ZDLHAVY, ale je original z Egypta kde ho jedavala moja dcerka vela mesiacov a tiez jej to nesmierne chutilo a presviedcala ma, ze chute spominanych “suniek” su velmi odlisne od tych, ktore doteraz pozname a zachutilo jej tak, ze si vypytala recept ako na to:
ZLOZENIE Pastırmu:
1 kg HOVADZIE maso (steak - zadna roštenka v celku)
2 šálky senovka grécka (semená)
5/8 šálky kvalitnej sladkej papriky
1/8 šálky palivej kvalitnej červenej papriky /madarska je najlepsia/
½ šálky osupany a pretlaceny cesnak
Morská soľ je na tento sposob najlepsia a potrebujeme jej vela,
lebo sa soli postupne, aby maso bolo pokryte z kazdej strany.
2 lyžice rasca /cela/
asi 2 šálky vody
KORENINY:
Vsetko co je cele je potrebne zomliet / pomoze kavovy mlyncek/ a zmiesat.
Do korenia pridat cesnak asi tak 2 šálky vody pridavat postupne, aby vznikla kasovita zmes a vsetko dobre premiesat. Hmota by mala vyzerat asi ako pomiesene zemiaky.
Tuto zmes pouzijeme LEN pri konci procesu - uvadzam v bode 6/.
s pokracovanim tak, ze:
1/ Očistime mäso - odstránime z neho všetky mastnoty a zbavime maso z krvi umyvanim pokial nedosiahneme cistu vodu. Posolene Maso polozime do nadoby s plochym dnom a kazdy den z nej odstranime vytecenu tekutinu z masa papierovym obruskom, pretoze maso uz dalej nenamacame vo vode.
Ked nam nadoba ostane uplne cista a bez tekutin - znovu maso dobre umyjeme.
2/ Potom maso znova nasolime po celom obsahu, zakryjeme kuchynskou foliou po celom obsahu a zatazime nejakym tazkym predmetom aby sa dalej z masa vytlacala vsetka tekutina a krv /ako sme trebarz zatazovali domacu tlacenku pred udenim/ a zacalo sa pomaly akoby „vyusovat“.
Znova tekutinu a krv z masa utierame obruskom, aby maso vzdy ostalo lezat v nadobe co najcistejsie. Po niekolkych dnoch, ked vidime ze krystaliky morskej soli sa rozpustili znova nasolime.
Tento zdlhavy proces bude trvat az do 14-15 dní!
---Tento krok mi pripomina nieco podobne ako sme davno doma solili kusy bravcoveho masa z cerstvo zabiteho prasiatka pred jeho vyudenim - lenze tam sa jednalo o velike kusy a naopak krv a tekutina sa nezbierala, ale sa denne maso s vyluhom polievalo.
3/ Ked maso ostane v nadobe ciste, toto nechame cez NOC uplne ponorene v studenej vode, aby sa vylucila ta prebytocna sol a maso ostalo len jemne nasolene a nie PRE-solene.
4/ Po tomto procese maso velmi dobre vysusime a vytlacime co najviac vody /pripadne ho znova na cas aj zatazime/ - a tu je uz dobre pouzit stary frote uterak, alebo čistu kuchynskou utierku.
Aby sme ho mohli zavesit. Na ousene maso pouzijeme trebarz ihlu s nitou a – uz skoro Pastırmu zavesime na chladnom ALE suchom mieste.
5/ Maso po 1-2 dnoch znova pritlacime a zistime ci sa zacina proces susenia - ma mat uz oschnutu kvalitu, ale nie tvrdu!
6/ Po 2 dnoch cele maso pokryjeme a obalime pripravnou koreninovou zmeskou, ktoru sme si pripravili na Pastırma /korenie uvedene v surovinach/. Takto pripravene maso znova zavesime na nejaké miesto, možno najlepsie na otvoreny balkon, kde je na dobrom vzduchu /ak je vsak velmi slnečné pocasie stacia max. 2-3 dni, znova skontrolovat kvalitu suchosti masa rukami aby bolo z vonku cítiť jeho poddajnost.
7/ Zabalit do cistej lanovej alebo bavlnenej latky a dat do igelitoveho sacku /Ziplock/ aby sa zachovala dobra vona a drzime v chladnicke.
8/ Po tomto ZDLHAVOM procese krajame na tenke platky a dobrotku pouzivame na jedenie podla svojej chuti.
Podavame podobne ako sunky.
Proces ma do cinenia nieco podobne s talianskym „Prosciutto alebo Parma sunkou” – sice chutovo odlsine kvoli TU pouzitym koreniam, ale taktiez pre tento druh specialneho susenia /hoci v pripade talianskej pripravy sa susi cela velka zadna sunka - a najlepsie su tie susene v horskych dedinkach/.
Vzdy ide o velmi zdlhavy proces tejto lahodky.
Dufam, ze ak skusite, date nam vediet ako sa to podarilo, alebo co sa da zmenit, pretoze pravdu povediac je to u mna zatial len na paprieri ako plan ze tuto LAHODKU je potrebne vraj aspon raz v zivote ochutnat.
Mna uspokoji aj to, ze si kupim pravy taliansky vyrobok ...
Obrazok nepridavam, nemam svoj a na web strankach je ich vela len si treba do Google zadat: “Images for Pastrima"
Inac VAM vsetkym /zatial devam/ a Sandrike fandim s tymto cyklom clankov, pretoze stoja za citanie aj ked sa niekedy hanbim za vyrazy niektorych komentov.
Snad ich ospravedlni casto aj to, ze zatial sami nikde nevykroicli z rodnej chalpupy - zato vsak maju znalosti logovania po webe a ziskane informacie takto „poznaju“.
Neuvedomuju si to, ze TU sa hovori o zazitkoch a skusenostiach ludi, co v krajainach ziju, chcu sa podelit s kolegami Varechacmi aj preto, ze uverejnuju mnohe recepty prave z ich okolia ako sa v skustocnosti robia v domacnostiach a nie len ako ich dostat v restikach.
Aj to, ze tu ozaj nejde o nejakch speci reporterov /najdu a taki co pisu tieto clanky LEN z pocutia, pretoze si casto nemozu dovolit zaplatit niekedy za mnozstvo jedal /to su aj osobne skusenosti z minulosti s chytrakmi, ktori sa vydali bez patricneho kapitalu na dovolenku a naviac od cudzich ludi potom cakali pomoc/.
Pocutie a moznost ochutnania RAZ nie je totiz to iste ako ked clovek zije v krajine roky.
A snad aj preto ma to mrzi, ze aj na tejto stranke sa najdu a tak zneprijemnia pozitok inym.
Padol tu dobry napad, aby sa tento serial dostal aj k nasim tradicnym regionalnym dobrotam - prave tam je bohatstvo nasich starych materi a ich umu vytvorit jedlo, aj ked suroviny boli velmi obmedzene;
mna vzdy velmi potesia recepty na nase starodavne jedla, pretoze to je ten pravy domov a spomienka na casy, ked sme si velmi ani neuvedomovali ako sme vlastne celkom dobre jedli - hoci casto aj tie „chudobne“ jedla a teraz v hojnosti umeleho bohatstva a svetoveho sortimentu tie chute nevieme vycarovat.
Ocente preto Fotorecept a ruky sikovnikov, ktore si dali namahu a uverejnili ho.
Nastastie je ich tu uz velmi vela a dalsi pribudaju...
Dakujem.
Janka, ste nádherná rodinka, prajem všetko dobré! :-)