V nasledujúcich riadkoch prostredníctvom rozprávania a poznatkov Danielky Vrbiak, ktorú poznáte na Vareche pod nickom @palokuchki , predstavíme kuchyňu vzdialenej Austrálie.
Danielka spolu s rodinou žije a pracuje na farme vzdialenej asi 20 kilometrov od malého mestečka Tumbarumba, ktoré má približne 2000 obyvateľov, dohromady aj s okolitými farmami v juhovýchodnej časti Austrálie. Ak si to chcete lepšie predstaviť, keď sa urobí čiara medzi Melbourne a Sydney, je to skoro uprostred...
Aborigénov živila príroda
Austrália je šiesta najväčšia krajina sveta a každý, kto len trochu ovláda zemepis vie, že túto krajinu pred európskou kolonizáciu obývali domorodí obyvatelia – aborigéni. „Pred európskou kolonizáciou v 18. storočí aborigéni prežili tisíce rokov na jedle, ktoré si denne ulovili a našli v prírode. Boli na to skutoční experti. Skúsenosti a vedomosti, ako na to, sa podávali z generácie na generáciu,“ vysvetľuje Daniela.
Foto: archív Daniely Vrbiak
Danielkina farma.
Pochúťkou bola hrubá húsenica witchetty grub , čo je larva mole Cossid, ktorá sa živí drevom a miazgou stromu Witchetty. Ryby a plody mora dokázali chytiť oštepom alebo rôznymi hákmi. Druhy jedál a spôsob prípravy sa odlišoval od miesta, kde sa ktorá skupina pohybovala. Napríklad, klokan alebo had sa hodil na rozpálené uhlie a tiež sa týmto uhlím aj zahrabal.“
Prví anglickí prisťahovalci, ktorí nasledovali Jamesa Cooka po roku 1770, našli v Austrálii okrem zvierat, ktoré už poznali z Anglicka, ako husi, holuby a labute aj úplne nové druhy zvierat a rastlín. „So sebou si do Austrálie priviezli hovädzí dobytok, ovce, obilie a iné európske plodiny na pestovanie. Pre zábavu a na poľovačky si zas priviezli srnky, jelene, zajacov a líšky. Dnes sú však tieto zvieratá veľmi rozmnožené a je z nich viac škody ako osohu,“ pripomína Daniela.
Kuchyňa ovplyvnená prisťahovalcami
Začiatky austrálskej kuchyne boli podľa Daniely značne ovplyvnené anglickými, škótskymi a írskymi tradíciami. V čase zlatej horúčky do Austrálie prišlo veľa Číňanov, a tí do krajiny priniesli svoje jedlá a koreniny. Austrálsky jedálny lístok obohatili po druhej svetovej vojne aj prisťahovalci z juhovýchodnej Európy. „V Austrálii sa varí väčšinou podľa toho, kde aké národnosti v danej oblasti žijú. Najviac je to vidieť v Sydney a v Melbourne. Ľudia určitých národností sa držia pri sebe, obývajú určité štvrte mesta. Samozrejme, že si tam otvoria aj svoje obchody so svojimi potravinami,“ vysvetľuje naša prispievateľka.
Foto vľavo: Typický austrálsky hotel-pub-pohostinstvo v meste Wagga Wagga. Tieto pohostinstvá bývajú zväčša na rohu ulíc. Foto vpravo: Austrálsky hotel-pub v Tumbarumbe. Foto: Daniela Vrbiak
Daniela s rodinou prežili svoje prvé „austrálske“ roky v Sydney. Na začiatku mala, ako každý cudzinec v novej krajine, problém so zháňaním surovín, podobným tým, na ktoré bola zvyknutá na Slovensku. Postupne však zistila, kde potrebné suroviny zoženie: „ Neskôr som už vedela kde mám ísť, keď som potrebovala kúpiť polohrubú múku, orechy, mak, červenú mletú papriku, alebo majorán. Všetko som to našla v obchodíku, ktorý vlastnili Chorváti. Určite sa im darí, lebo sú stále tam. Vždy keď idem do Sydney, tak tam zájdem a doplním si zásoby.“
Foto vľavo: Kvitnúce čučoriedky na Danielkinej farme. Foto vpravo: Hranica farmy, vľavo ešte farma, vpravo borovicový les. Foto: Daniela Vrbiak
Dnes žije Danielka s rodinou v prostredí, kde veľká časť obyvateľov je anglického alebo írskeho pôvodu. Tí sú dosť konzervatívni, a dodržiavajú tradície, čo sa týka jedla, novinky prijímajú len veľmi ťažko. Aj preto prídu vhod veľké supermarkety, ktoré sa v rozličných miestach prispôsobujú sortimentom tovaru etnickým skupinám žijúcich v daných oblastiach.
Ak chce slovenská gazdinka v Austrálii ozajstný chlieb, upečie si ho...
Foto: archív Daniely Vrbiak
Typický austrálsky chlieb.
U nás v obchode je však dostať kúpiť len ich typický austrálsky, tak si radšej pečieme svoj chlebík doma. V Sydney sme chodievali raz do týždňa na veľký trh, kde sme si nakúpili čerstvé ovocie a zeleninu, prevažne od farmárov. Dali sa tam kúpiť aj mäsové výrobky a ryby, čerstvé mäso sa tam však nepredávalo,“ vysvetľuje.
Teraz má jej rodina väčšinu ovocia a zeleniny z vlastnej záhradky. Žijú v juhovýchodnej Austrálii, 800 m nad morom, aj preto nemajú takú dlhú sezónu na pestovanie, ako napríklad obyvatelia severnej časti krajiny. Ak im nejaká zelenina, či ovocie chýbajú, dostanú ju kúpiť v obchode po celý rok. Na nákupy chodia do najbližšieho mestečka Tumbarumba, ktoré je vzdialené asi 20 km.
Ak si chcú urobiť väčšie a výhodnejšie nákupy, zamieria do mesta Wagga Wagga, čo je viac ako sto kilometrov. Zväčša ide o celodenné nákupy, kde už poznajú obchody a vedia, čo kde hľadať. Ovocie a zeleninu nakupuje Danielina rodina v skladoch, kde ich predávajú farmári, ktorí ich dopestovali. Vo Wagga Wagga je raz do mesiaca trh, kde si farmári vymieňajú svoje produkty, ide o výmenný trh bez peňazí.
Foto vľavo: Kaviareň v meste Wagga Wagga. Foto vpravo: Zákusky v kaviarni vo Wagga Wagga. Foto: Daniela Vrbiak
Raz za týždeň chodí do jej oblasti rybár, ktorý predáva čerstvé ryby. Dajú sa však zohnať aj mrazené, v obchodoch, kde je ich veľký výber. Ľudia v ich okolí však ryby príliš nekonzumujú. „Máme priateľa, ktorý žije na pobreží a ten prevažne konzumuje len ryby. Ja doma varím už dosť pomiešanú kuchyňu,“ smeje sa Danka, „zo začiatku som varila len slovenské jedlá. Postupne, ako sme sa stretávali s novými jedlami z rôznych častí sveta, som začala pridávať do nášho jedálneho lístka aj iné jedlá, ktoré nám zachutili.“
Austrálsky jedálny lístok
Ako sa vlastne stravujú Austrálčania počas celého dňa? Záleží od toho, akej pôvodnej národnosti sú. Daniela nám prezradila, ako sa stravujú Austrálčania anglického pôvodu. „Tu sa tomu hovorí typický austrálsky jedálny lístok. Na raňajky jedávajú väčšinou Weetbix, čo sú cereálie zaliate najmä studeným mliekom, k tomu pomarančový džús, a toast potretý drožďovou nátierkou Vegemite alebo pomarančovou marmeládou. Ak chcú výdatnejšie raňajky, dajú si opečenú slaninu, volské oko, grilované párky alebo klobásy a fazuľky v paradajkovej omáčke. K tomu nesmie chýbať toast, káva, alebo čaj, tie sa podávajú prevažne s mliekom,“ ozrejmuje.
Foto vľavo: Typické austrálske raňajky - Weetbix s mliekom a pomarančovým džúsom. Foto vpravo: Obľúbené raňajky sú aj chlieb s drožďovou nátierkou Vegemite, alebo s arašidovým maslom. Foto: Daniela Vrbiak
Desiata a olovrant? Tak volajú Austrálčania ranný a poobedňajší čaj. Je to typická anglická tradícia, pre mnohých je doslova obradom. Čaj sa podáva vo fajnových šálkach s nejakým koláčikom, či sušienkami. Obed býva skôr ľahší, pretože hlavným jedlom je u nich večera. Na obed si zvyknú natrieť toastové chleby s maslom a naplnia ich tým, na čo majú práve chuť. A vraj sú schopní tam dať ozaj všetko možné, napríklad aj zemiakové lupienky, obľúbenou náplňou je tiež banán. V rámci obeda sú tiež populárne rôzne mäsové páje – koláče a párkové závitky (sausage rolls).
Večera je pre Austrálčanov hlavným jedlom, zvyknú ho volať aj Tea – čaj. „Dlho som si na to nevedela zvyknúť,“ spomína Daniela, „hlavne keď nás známi pozvali na „Tea“, tak som nevedela, či nás pozvali na večeru, alebo na čaj. Keď dcéra pracovala v moteli, volal jej zákazník, že si chce objednať čaj. Spýtala sa ho, či s mliekom alebo bez. Rozhorčene jej odvrkol, že chce celú večeru a nie čaj,“ dodáva so smiechom.
Tradičná austrálska večera je roast dinner, čo je vlastne pečené mäso, hovädzie, prípadne jahňacie. K tomu sa podáva veľa pečenej alebo surovej zeleniny. Po večeri samozrejme nesmie chýbať dezert.
Populárne fastfoody
Rýchle občerstvenie je v Austrálii veľmi obľúbené, najrozšírenejšie sú McDonald, Kentucky fried chicken, Hungry Jack a rôzne značky predajcov pizze. Nájsť ich možno v každom väčšom meste a benzínovej pumpe na diaľnici. Na pumpách nikdy nechýbajú ani vyššie spomínané mäsové koláče a párky v pečive- sausage rolls. „Celkovo mám pocit, že austrálskym ženám sa veľmi variť nechce. Radšej si zájdu s celou rodinou do fastfoodu, alebo do reštaurácie,“ vysvetľuje Daniela.
Foto vľavo: Obľúbený fastfood - pečené mäso, chips (hranolky), sausage rolls (párky v pečive), mäsové koláče . Foto vpravo: Posedenie v nákupných centrách. Foto: Daniela Vrbiak
Ak sa chcete v Austrálii najesť, máte veľa možností. Od veľmi lacných reštaurácií až po reštaurácie v 4- a 5-hviezdičkových hoteloch. „Naše mestečko nie je veľké, máme tu tri kaviarne, kde podávajú okrem kávy aj viac druhov jedál, golfový a bowlingový klub, motel s výbornou reštauráciou a dve pohostinstvá. Tie musia byť všade, či ide o malé mestečko, alebo dedinku. Väčšinou sú postavené na rohu ulíc,“ dodáva.
Foto vľavo: Austrálčania majú radi barbecue, takéto grily v parkoch sú veľmi populárne, takmer vždy sú zadarmo. Foto vpravo: Kaviareň U štyroch medveďov v mestečku Tumbarumba. Medvedíkov dal majiteľ aj na strechu. Foto: Daniela Vrbiak
Danielka s rodinou do reštaurácií často nechodieva. „Máme radi rodinnú pohodu, aj preto jedávame doma. Keď ideme na celodenné nákupy, zájdeme na pizzu, alebo kávu so šiškami. Mne osobne fastfoody vôbec nechutia, deti si v nich občas niečo kúpia. Ak sa chystáte do Austrálie, ceny potravín sú v porovnaní so Slovenskom o dosť vyššie. Fastfoody stoja okolo desať eur, jedlo v reštaurácii vás vyjde od 16 do 25 eur, čo pre domácich nie je až tak drahé.
Čo ochutnať v Austrálii
Foto: archív Daniely Vrbiak
V Austrálii treba ochutnať steaky.
Na severe Austrálie určite ochutnajte tropické ovocie ako ananás, mango, liči, papája, custard apple – čo je v doslovnom preklade pudingové jablko, banány, či marakuja. Na juhu, teda v miestach kde žije aj Daniela, sa dopestuje ovocie, ktoré poznáte aj u nás – broskyne, jablká, slivky, hrušky, marhule.
Austrálske reštaurácie podľa Daniely pripomínajú kultúrou stolovania a druhmi jedál tie európske. Podľa toho, aká národnosť v danom mieste žije, sú prispôsobené aj reštaurácie a spôsob stolovania v nich.
Foto vľavo: Austrálske tropické ovocie: mango, liči, a marakuja. Foto vpravo: Obľúbené keksíky a sladkosti (Tim Tam, Gaity, Kingston, Lamington). Foto: Daniela Vrbiak
Typické sladkosti, ktoré treba v rámci autentickosti austrálskych chutí vyskúšať, sú koláčiky Lamingtons, torta Pavlova, ovsené sušienky Anzac biscuts, chlieb Damper – špeciálny chlieb so sódou bikarbónou pečený v pahrebe už prvými bádateľmi a Vegemite - drožďová nátierka.
Tradície a sviatky v kuchyni
Foto: archív Daniely Vrbiak
Vianočný koláč so sušeným ovocím v Austrálii
nesmie chýbať na Vianočnom stole.
Ak zavítate do Austrálie v období okolo 25.januára, môžete nasať atmosféru osláv národného sviatku Australian day. V tento deň si domáci pripomínajú príchod Jamesa Cooka do Austrálie. Vtedy je tu leto, ľudia preto trávia deň vonku hraním kriketu, golfu, posedením s priateľmi a grilovaním. Grilovanie je tu obľúbený spôsob prípravy jedla a pohostenia v lete. „Muži pripravujú mäso na grile, ženy šaláty. Griluje sa všetko, najobľúbenejšie sú steaky, klobásy, párky, kuracie mäso, krevety, nesmie chýbať vychladené pivo,“ ozrejmuje Daniela.
Farma ako zdroj obživy
Danielka s rodinou sa vo svojej „novej“ domovine živia prácou na farme. Chovajú kravy, ktorých mäso predávajú, jednu chovajú špeciálne na mlieko, ktorého denne vyprodukuje aj 15 litrov. Okrem toho majú husi, dve prasiatka, sliepky, morky, holuby, kačice a pár oviec na mäso pre vlastnú spotrebu. Vyrábajú si svoje vlastné jaternice, párky, klobásy, paštéty aj tlačenku. Z mlieka vyrábajú syry. Niektoré z nich zrejú dlhšie, na čo majú vyhradenú špeciálnu chladničku na ich skladovanie.
Foto vľavo: Čučoriedky, ktoré na farme pestuje Daniela s rodinou. Foto vpravo: Teliatka sú novým prírastkom na farme. Foto: Daniela Vrbiak
Keď farmu o rozlohe 110 hektárov pri ich príchode do tejto oblasti kúpili, jej súčasťou bol aj 15 hektárový jablkový sad. Zo začiatku sa oň starali, finančne sa to však po čase ukázalo ako nerentabilné. Stromy preto vytrhali a nasadili čučoriedkové kríky. Podľa Danielky je s nimi oveľa menej práce, pri ich pestovaní netreba používať žiadne chemikálie, ľahšie sa oberajú, aj predávajú. Ich čučoriedky sú obľúbené medzi Slovákmi aj Poliakmi v Sydney a dodávajú ich aj do obchodu s ovocím a zeleninou.
Prajem Danielke a celej veľkej rodinke veľa zdravia a veéééľa síl pri jej neľahkom živote v tak ďalekej , ale dnes už aj blízkej krajiny a mesta Tumbarumba.
Želám tebe a tvojej rodinke veľa síl,zdravia a šťastných a veselých dní.Je ohromné,že technikou internetu takto je možné spoznávať svojich krajanov,ktorí šíria dobré meno,pracovitosť,šikovnosť aj u našich protinožcov.
Veľmi pekne ďakujem, čítala som so zatajeným dychom.
Chcela by som aj ja takú farmu - či skôr farmičku - len pre nás:)) - ale na Slovensku....! Tu nie sú hady, ani pavúky, ani medúzy.....:)))
Obdivujem ta aj celu tvoju rodinu...po precitani clanku si mi este sympatickejsia ako si mi uz bola , z tvojich receptov a prispevkov.
Bola by som velmi rada ,keby sa nam raz zivotne cesty skrizili ,
aby som ta spoznala aj osobne;-)