Švajčiarska kuchyňa: Nielen kvalitné syry a čokoláda
Autor hlavného textu: Zuckersuess, spracovala: Andrea Červenková, 25. marca 2017 7 minút čítania
Švajčiarsko si samozrejme nevieme predstaviť ani bez tradičného švajčiarskeho nožíka a hodiniek. No o čom inom by sme mali na našej stránke hovoriť, ak nie o gastronómii. Naša Varecháčka Zuckersuess, ktorá žije vo Švajčiarsku už niekoľko rokov, zachytila pre nás zaujímavosti o klasických švajčiarskych jedlách.
Tie najlepšie recepty z Varechy priamo do vášho mailu.
Foto: Zuckersuess
Prvé, čo človeku napadne v spojení so Švajčiarskom, sú zrejme čokoláda a syry. Asi najznámejšími výrobcami švajčiarskej čokolády sú Lindt, Frey, Cailler a samozrejme nezameniteľná čokoláda Toblerone. Hovorí sa, že nikto nezje toľko čokolády ako Švajčiar. Údajne je to na jednu osobu až 12 kíl čokolády za jeden rok.
Foto: Zuckersuess
Käsefondue
Käsefondue je typický švajčiarsky pokrm obľúbený hlavne v zimnom období. Pokiaľ natrafíte v horách v hoteli či v reštaurácií v letnom období na skupinku ľudí, ktorí majú na stole Käsefondue, tak si môžete byť na 95 % istý, že sa jedná o zahraničných turistov.
Čo je vlastne Käsefondue?
Foto: Zuckersuess
Pokrm pripravený z roztopeného syra. Presný pôvod nie je úplne známy. Hovorí sa, že tento pokrm vznikol v horách, kde boli ľudia v zime kvôli obrovskému množstvu snehu odrezaní od sveta. Syr si vyrábali svojpomocne, taktiež chlieb, čo sú dve základné suroviny pre Käsefondue. Táto syrová pochúťka vznikla v 50-tych rokoch, ale dodnes nie je známe, kde presne. Švajčiari sa „bijú“ o tento pokrm s Francúzmi.
Pôvodne bolo Käsefondue len vo vojenských kuchárskych knihách, odkiaľ sa rozšírilo do rodín. K tejto špecialite patrí aj špeciálna kuchynská výbava, ktorá sa skladá zo špeciálnej misy a špeciálnej vidličky. Túto sadu si ľudia mohli kedysi prenajať v syrárni za určitý poplatok, dnes je však výbavou každej domácnosti. Okrem toho sa Käsefondue nezaobíde bez liehového horáka, vďaka ktorému ostane syr teplý a roztopený.
Foto: Zuckersuess
V každom kantóne je príprava Käsefondue trošku iná a líši sa hlavne použitým syrom, keďže každý kantón vyrába svoj vlastný syr. Väčšinou sa jedná o kombináciu z 2 - 3 druhov syra. Najznámejší je hádam Vacherin (rôzne doby zretia) v kantóne Fribourg. V Ženeve sa miešajú 2 diely Greyerzer a syr Raclette. Vo východnom Švajčiarsku obľubujú zmiešané syry Greyerzer, Appenzeller a Tilsiter.
Suroviny na základný recept: syr, biele víno, čerešňovica, maizena, čierne korenie, muškátový orech, cesnak a sóda bikarbóna. Okrem chleba sa táto špecialita podáva aj so zemiakmi, kde sa zemiaky na tanieri polejú syrom. Klasicky sa chlieb máča do syra. Samozrejme nesmie chýbať biele víno na trávenie alebo čierny čaj.
Raclette
Foto: Shutterstock
Ďalším tradičným švajčiarskym pokrmom zo syra je Raclette. Pôvod ma v kantóne Wallis a prvé písomné zmienky pochádzajú z 19. storočia. Avšak medzi širokú verejnosť sa dostal až začiatkom 20. storočia, keď okolo roku 1909 vznikol tento pokrm pod dnes známym menom Raclette. V roku 2013 sa vyrobilo v Švajčiarsku 13 110 ton tejto špeciality.
Foto: Shutterstock
Ako vyzerá príprava? Syr sa zohrieva pod špeciálnym strojom tak dlho, pokiaľ sa vrchná časť nerozpustí. Takýto zmäknutý syr sa nožom zoškriabe na tanier, pridajú sa varené zemiaky, uhorky, nakladané cibuľky a Raclette sa môže podávať. Raclette večera trvá trošku dlhšie, keďže sa zakaždým podáva len jedna porcia. Najčastejšie sa servíruje so suchým bielym vínom.
Rösti
Foto: Shutterstock
K švajčiarskym tradičným pokrmom - tento krát zo zemiakov - patria Rösti. Pripravujú sa buď zo surových alebo už uvarených zemiakov. Tie sa na strúhajú a vypražia buď na masle alebo na oleji. Aj pri tomto pokrme existujú rôzne obmeny. Klasické Rösti sa podávajú s kúskami slaniny. Rösti z kantónu Bern sú vyprážané z oboch strán a poliate mliekom.
Älplermakkaronen
Foto: Shutterstock
A je tu ešte jedna známa špecialita a to Älplermakkaronen - pokrm veľmi obľúbený a pripravený zo zemiakov, makarónov (cestovín penne), syra, smotany a cibule. Podáva sa s nám známou jablkovou výživou. Samotný názov prezrádza, že pokrm pochádza z hôr Álp, pričom Älpler sú ľudia, ktorí žijú v horách. Pôvod sa spája s výstavbou tunela Gotthard (so svojimi 57 kilometrami je to najdlhší tunel na svete a rieši severno-južné železničné prepojenie Švajčiarskych Álp) v rokoch 1870 - 1880, kde talianska hostiteľka nosila pracovníkom makaróny. V tomto období boli tieto cestoviny drahé a neboli dostupné každému. Preto sa táto špecialita rozšírila až neskôr, keď sa cestoviny vyrábali aj vo Švajčiarsku. V niektorých kantónoch sa podávajú s kockami slaniny alebo s nakrájanou šunkou.
Pár mojich osobných postrehov
Za tie roky, čo žijem vo Švajčiarsku, mi tu stále chýba polievka. Myslím, že Švajčiari uprednostňujú šaláty pred polievkou. V kantóne Wallis nájdete v reštauráciách najčastejšie výber z vývaru, vývaru s cestovinami (pričom cestoviny sú vyrobené z cesta podobného palacinkovému) alebo paradajkovej polievky. To sa ale tiež v každom kantóne líši. Klasická večera v reštaurácii je minimálne z troch chodov, v luxusnejších je bežná aj 7-chodová večera. Švajčiari nedajú dopustiť na dobré kvalitné víno a toho tu naozaj nechýba. Celkovo žijú Švajčiari zdravo a veľa športujú a to aj vo vyššom veku. Neviem, ako je to u nás, ale tu bežne stretnete vo fitnes centre aj dôchodcov.
Viac o rôznych svetových kuchyniach si dočítate tu:
Vďaka za zaujímavé čítanie. Švajčiarske čokolády a syry som už ochutnala, veľmi mi chutili, tak verím, že aj jedlá zo syrov sú chutné. Zaujalo ma však Älplermakkaronen, to iste niekedy urobím a zaujímavé pre mňa je aj to jablkové pyré k tomu. Ale v rodine môjho otca sú k mäsitým jedlám bežnou prílohou dusené jablká na sladko. Takže vyskúšam.
@Denyany (25.3.2017 08:30)
Na prvý pohľad je to zvláštna kombinácia, ale chutí naozaj dobre :)
A ak je človek zvyknutý, ako píšeš, tak sa určite oplatí vyskúšať
Dakujkem za pekne pisanie o Svajciarsku, ktore bych raDA POZNALA.
( kľudne by som pristala byť jednou z tých, čo zjedia 12 kg čokolády ročne:-))...)
Na prvý pohľad je to zvláštna kombinácia, ale chutí naozaj dobre :)
A ak je človek zvyknutý, ako píšeš, tak sa určite oplatí vyskúšať
Áno, pri tak dobrej čokoláde to vôbec nie je problém