Centrum Prešova s krásnymi historickými domami.
Foto: Shutterstock
Aj keď Poloniny, odkedy ich pred rokmi zaradili do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, predsa len získavajú na popularite, pre veľa ľudí zo západnej polovice Slovenska sa naša krajina naďalej „končí“ Vysokými Tatrami, maximálne si z nich urobia výlet do Kežmarku či Levoče.
Mesto s krásnymi budovami aj s atmosférou
Čo je, samozrejme, veľká škoda, pretože napríklad Prešov, centrum Šariša a tretie najväčšie mesto na Slovensku, má naozaj pôvabné centrum a úžasnú atmosféru.V historickom strede mesta možno obdivovať desiatky krásnych meštianskych domov a historických pamiatok, a keď vás prechádzka unaví, môžete si posedieť a občerstviť sa v tuctoch kaviarní, baríkov, pivární, cukrární a reštaurácií. Dokonca tu majú aj múzeum vín, kde sa možno dozvedieť množstvo zaujímavostí o tomto moku, ale aj víno degustovať a kúpiť si, pričom si možno vybrať z ponuky 2 000 vín.
Mnohé z podnikov sa nachádzajú v pasážach, pôvabných dvoroch či v úzkych uličkách. Niečo podobné ako veľa ľudí pozná a obdivuje v Budapešti a najnovšie aj v Košiciach, nájdete aj v Prešove, samozrejme, v menšom, primerane veľkosti mesta. Človeka znalého bratislavských cien tie prešovské príjemne prekvapia a miestami aj šokujú a rozhodne to nie je v štýle za málo peňazí, málo muziky...
Čo sa dá urobiť z hŕby kameňov
Prešov má spomedzi všetkých slovenských krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov. Od roku 2019 tu funguje projekt Šarišská hradná cesta, kde je zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií a 3 mestské opevnenia.Pri Veľkom Šariši neďaleko Prešova stojí rozhodne za návštevu hrad Šariš, ktorý je piatym najrozsiahlejším hradiskom na Slovensku.
Drevený kostolík v Bodružali
Foto: Jarmila Horváthová
Pred niekoľkými rokmi to boli len hŕby kameňov, dnes je to vďaka rôznym projektom aj dobrovoľníkom krásny areál – dolu pod hradom vybudovali malý archeoskanzen, sú tam aj sociálne zariadenia a detské ihrisko. Hore na hrade je sprístupnená veža donjon aj s malým múzeom, majú tu aj stádo ovečiek, bufet, predaj suvenírov a najmä – hradom vás sprevádza úžasný sprievodca. Ale so skvelými sprievodcami sme sa stretli nielen tu, ale napríklad aj v Solivare alebo v opálových baniach.
Na hrad vedie lesná cesta, treba naň vyjsť po svojich alebo na bicykli, cesta je však pohodlná a vedie lesom, takže ani teplo tu neprekáža. Zhora je krásny výhľad a ak máte šťastie, možno sem prídete vtedy, keď sa tu koná jedna z množstva akcií, ktoré tu organizujú.
V „podhradí“ je jeden z najväčších slovenských pivovarov, pivovar Šariš, ktorý v blízkej budúcnosti ponúkne návštevníkom, ktorých to zaujíma, možnosť spoznať, ako sa pivo vyrába. Plánujú tu urobiť prehliadkovú trasu pre návštevníkov, momentálne sprevádzajú po pivovare párkrát do roka dohodnuté skupiny.
Pre milovníkov technických pamiatok
Ak máte radi technické pamiatky, rozhodne treba v tejto oblasti navštíviť Múzeum Solivar v rovnomennej časti Prešova, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, ktoré pochádzajú zo 17. storočia.Je to niekoľko budov, postupne sa človek opäť z úžasného výkladu dozvie, ako sa tu najprv ťažila kamenná soľ a potom sa získavala zo soľanky, teda zo slanej vody, ktorá sa tu nachádzala a vlastne ešte aj stále nachádza. Obdivovali sme dômyselnosť, s akou boli všetky zariadenia postavené, ale aj trvanlivosť miestneho dreva, ktoré stáročia pôsobeniu soľného roztoku odolávalo. Pre zaujímavosť – z dreva z tejto oblasti vraj boli postavené lode Krištofa Kolumba, s ktorými objavil Ameriku.
Niečo vyše polhodinu cesty z Prešova sa nachádza ďalší technický unikát – slovenské opálové bane. Ak netrpíte klaustrofóbiou a nie je vám cudzí tento typ atrakcií, určite si ju treba zaradiť do svojho zoznamu. Svojho času to boli (než objavili opál v Austrálii) jediné opálové bane na svete a opály z nich mala napríklad vo svojej cestovnej korune ako hlavné kamene britská kráľovná Viktória (neskôr boli nahradené rubínmi).
Podzemné priestory baní sú naozaj impozantné a takisto výklad, ako ťažba opálu prebiehala. Do baní sa treba dobre obliecť, je tu totiž celoročne stabilná teplota šesť stupňov. Ani tu hladní a smädní nezostanete, je tu vybudované zázemie pre návštevníkov, majú napríklad výbornú kávu a je tu food truck. Ak sa vám opál zapáči, možno si kúpiť aj šperky, kde je vsadený.
Foto: Jarmila Horváthová
Koniec či začiatok Slovenska?
Ak pokračujete z baní smerom na sever, dostanete sa (aj) k unikátnym dreveným kostolíkom, z ktorých tri – v Hervartove, Ladomírovej a v Bodružali sú zaradené do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Kostolík v Hervartove je jediný rímskokatolícky, ďalšie dva sú gréckokatolícke. Na rozdiel od minulosti, keď sa dovnútra nedalo dostať a neviedli sem ani poriadne cesty, dnes je to inak.Cesty sú kvalitné a v hlavnej sezóne sú kostolíky väčšinou otvorené (prípadne je tam telefónne číslo a prídu vám otvoriť) a vo všetkých vám pustia výklad o histórii aj o zaujímavostiach a cennostiach, ktoré sa v kostolíkoch nachádzajú.
Ak pôjdete po trase od Hervartova a pochytí vás hlad, zastavte sa v Bardejove – najlepšia reštaurácia v meste sa nachádza v jeho centre – Reštaurácia Assisi v Kláštornom parku a hneď oproti nej je kaviareň a cukráreň s naozaj fantastickými zákuskami.
Od kostolíkov, ktoré sú úplne v severovýchodnom cípe Slovenska, sme sa vybrali smer juhovýchod, čo je už oblasť horného Zemplína a Polonín. Krásne hlboké a divoké bukové lesy a malebné dedinky pod nimi. Tentoraz sme sem nešli na turistiku, výstup na Kremenec, ktorý je na hranici troch štátov – Slovenska, Poľska a Ukrajiny – sme absolvovali minule. Naším cieľom boli dedinky v Poloninách. Mnohí považujú tento kraj za koniec Slovenska, miestni ho však považujú za jeho začiatok. Ak to berieme smerom od východu na sever, majú pravdu. Poviete si, čo už tu môže byť zaujímavé – ale je...
Málo obyvateľov a veľa aktivít
Miestni sú totiž veľmi akční – v každej z dedín je informačný turistický stánok v peknom drevenom vyhotovení otvorený 24 hodín, kde dodáva turistické združenie informačné materiály, ale možno si tu kúpiť aj drobné suveníry. Zoberiete si, čo chcete, a necháte peniaze. Určite vám zíde na um: čo keď si niekto zoberie niečo bez zaplatenia? Takíto ľudia sem asi nechodia, dozvedeli sme sa, že v pokladničke býva často viac peňazí, ako by malo za predané veci byť...V Topoli, dedinke so 160 obyvateľmi, vzniklo Remeselné centrum, postavili tu tradičný dom, aké tu stávali voľakedy, a to tradičnými postupmi. Predvádzajú ukážky hrnčiarskeho umenia, robia tradičnú žatvu a majú tu aj pec na chlieb. Ten, ktorý tu pečú, je naozaj vynikajúci. Jeden týždeň v auguste robia v tejto oblasti podujatie s názvom zážitkový víkend v Poloninách. Počas neho si v obciach regiónu môžete vyskúšať niekoľko tradičných remesiel a je tu množstvo sprievodných programov – každý si niečo nájde, deti aj dospelí. Len v samotnej Topoli predvádzajú za sezónu svoje umenie takmer 2 000 návštevníkom.
Hviezdy, azbuka aj domček deduška Večerníčka
V neďalekej Novej Sedlici, odkiaľ sa ide aj na spomínaný Kremenec, zase majú domček deduška Večerníčka, ktorý vyzerá naozaj ako ten z televíznej znelky. Je to jediný domček na Slovensku so zachovanou pôvodnou slamenou strechou.V dedinke Zboj s 240 obyvateľmi zriadili vlastné múzeum – múzeum školy. Voľakedy tu bola základná škola, kam chodilo takmer 500 detí, teda dvojnásobok súčasného počtu obyvateľov.
Domček deduška Večerníčka v Novej Sedlici.
Foto: Jarmila Horváthová
Keď sa začiatkom 90. rokov po krachu okolitých priemyselných podnikov začali ľudia zo Zboja a okolitých dedín masívne sťahovať preč a škola zanikla, rozhodol sa starosta dediny uchovať aspoň to, čo v nej bolo.
Takže keď sem prídete, môžete si zaspomínať na staré učebnice, učebné pomôcky ako meotar a tí, ktorí chodili do školy ešte pred nežnou revolúciou, tu nájdu aj plagáty s azbukou či budovateľskými pesničkami.
Kým inde sa spoznávanie zaujímavých miest končí väčšinou pred zotmením, v Poloninách to tak nie je. Tu môžete pokračovať aj po západe slnka. Keďže ide o miesto s minimálnym svetelným smogom, zriadili tu Park tmavej oblohy aj s malým observatóriom, odkiaľ možno pozorovať nočnú oblohu a robia k tomu aj špeciálne programy s výkladom.
Keď je obloha bez mrakov, môžete sa kochať pohľadom na úžasnú hviezdnu oblohu a pozrieť si hviezdy aj trochu priblížené, cez hvezdársky ďalekohľad. My sme síce oblohu bez mrakov mali, ale boli sme tu dva dni pred splnom, takže tmavá obloha sa nekonala, osvetľoval ju mesiac.
Ale aj pohľad na jeho krátery cez ďalekohľad bol zaujímavý a na hviezdy sa možno prídeme pozrieť niekedy inokedy. Lebo táto časť Slovenska rozhodne stojí za návštevu – a aj opakovanú.
Domáci chlieb z Polonín
Diskusia k článku