Foto: Shutterstock
Do Bergama, kultúrnej metropoly Lombardska, som cestoval už veľakrát. Tak to bolo aj koncom minulého roku. Konal sa tam 18. ročník svetovej súťaže vín odrôd Merlot a Cabernet Sauvignon. Už názov tohto podujatia magnetizoval: „Emozioni dal Mondo: Merlot e Cabernet insieme“ (Emócie sveta: Merlot a Cabernet spolu)...
Tým dvom modrým odrodám to spolu skutočne svedčí. Patria k tomu najlepšiemu červenému portfóliu, ktoré si nalievame do čaše. Tá čaša však nie je na slávnostne prestretom stole jediná. Patrí k nej aj gastromnožina tých najvhodnejších dobrôt. Delikátnych a chutných. O talianskom kulinárskom umení sa napokon ani inak písať nedá...
Štyri hviezdičky pri vchode, tri v kuchyni
Všetko klapalo. Boeing írskej nízkonákladovky odlietal z Bratislavy načas. Prehupol sa cez Alpy a už zosadal na bergamské letisko. Vonku ma čakal priateľ Efrem, naložil ma do auta a odviezol do hotela Palace Zingonia. Štyri hviezdičky pri vchode, o jednu menej v reštaurácii a v izbe.Bol čas na večeru. Jedáleň bola plná hostí a hluku. Čašník Gabriel bol úslužný, jeho ponuka však neoslnila. Znela: špagety, rizoto či pizza. Špagety boli na stole o päť minút. Boli pritvrdé, vraj neapolské, plávali v olivovom oleji a boli upravené s drveným čiernym korením, cesnakom a čili papričkou. V živote som také nemal v ústach.
Žiadalo sa mi k nim čosi hutné, červené a perzistentné. Gabriel sa tentoraz pochlapil. Priniesol tretinkovú fľašu z denominácie Montepulciano d ́Abruzzo. Colle Cavalieri 2021 bolo skvelé pitie. Trinásť percent alkoholu, tmavé v oku, plné na jazyku, dlhé v dochuti. A ešte posledný hlt a pohár tichej vody Bracca Nuova Fonte...
Keď aj vzduch vonia
Štvrtok, druhý deň pobytu. Lombardsko v hmle, nálada na nule, kontinentálne raňajky. Čierny čaj, hrianka, praženica. Žiadne prošuto, žiaden poriadny syr, pár pomarančov a jabĺk na stole. Aj Taliansko šetrí. Pred rokmi to bolo celkom iné...
Na trhu všetko žilo a rozvoniavalo
Foto: Fedor Malík
Chýbalo mi rozptýlenie. Našiel som ho v neďalekom agrasupermarkete. Pastva pre oči, aj vzduch tu voňal. Preplnené regály, spektrum žltej, zelenej, čiernej, oranžovej, červenej. Desiatky druhov jabĺk, hrušiek, citrusov, kaktusových plodov, melónov, tekvíc. O hrozne ani nehovoriac. Také aj onaké. Americká Izabela, nami opovrhovaná, bola najdrahšia. Tri eurá za kilo. A zelenina?
Ani som to všetko nepoznal. Biele, škvrnité aj lila – baklažány, zelené aj fialové karfioly, cukety divných tvarov. Všetko to žilo a rozvoniavalo. Brucho tržnice ponúkalo mäso a syry. Ach, Bože môj! Prošuto, pančety, klobásy, šunky, prerastené slaniny, mortadely, milánske údené špeciality. Nádhera.
A záverom syry. Tie milujem a obdivujem. Stačí si vybrať, veď Bergamo je „capitale europae dei formaggi“, teda európske hlavné mesto syrov. Syry mäkké, tvrdé, biele, sivé, žltkavé, jantárové, sladkasté, korenisté, krémové s plesňou, bylinkové, údené. Značky Branzi, Caprini, Casolet, Gorgonzola, Grana Padano, Nostrano, Provolone, Valtellina... Nebyť vinárom, stanem sa syrárom!
Granátové jablká aj fóliovníky
Volal priateľ Sergio. O hodinu pristavujú pri hoteli mikrobus. A ide sa na výlet. Najprv návšteva Sotto in Monte Giovanni, pôsobiska a miesta (pred)posledného odpočinku pápeža Jána XXIII. Bol 261. pápežom rímskym (1958 – 1963) a 27. apríla 2014 bol kanonizovaný v Ríme Jánom Pavlom II. Pietna spomienka, vzdanie úcty a posedenie pri dobrej káve v bare Mesembria. A ide sa ďalej...
Sotto in Monte Giovanni, pôsobisko a miesto odpočinku pápeža Jána XXIII.
Foto: Shutterstock
V Lombardsku je všade blízko. Dedinky, mestečká aj mestá sú natlačené na seba a prepojené asfaltom. Výrobné haly, priemyselné parky, dielne, budova na budove. Polia i políčka, skleníky, fóliovníky, domy aj domiská. Tisícky kruhových objazdov, rozháraná krajina. Až smerom hore, k Alpám, je to úhľadnejšie. V záhradách honosných víl sa darí citrusom a na stromoch dozrievajú hurmikaki a granátové jablká.
Nahor smerujeme aj my. V obci Entratico odbočujeme doprava a vo dvore L ́Azienda Vitivinicola Medolago Albani nás víta sám gróf Emanuele. Jeho Villa Redona je zámok z polovice 16. storočia. Posadíme sa za masívny dubový stôl, ktorý vonia miestnymi dobrotami. Misy s prošutom, milánskou hrubozrnnou salámou, pančetou. Ročná tvrdá Grana Grattuggia, grilovaná polenta, balzamikový ocot, olivy také aj onaké. Pán gróf je veľký človek. Otvára aj svoje kvapalné poklady. Valcalepio Bianco DOC 2017, zmes Chardonnay a Pinot grigio vonia po kvetoch vistérie, Chardonnay 2019 po horskom mede a Rosso Riserva 2016 bolo morušovo–vanilkové.
Záver dobrý, všetko dobré. Grófovo „espumoso“, pre laikov „bublinky”, Redona di Trescore bolo zmesou Chardonnay a Pinot Nero. Perlenie bolo intenzívne, chuť šteklivá a dochuť predlhá. Ešte pohár, ešte podanie ruky. Ďakujeme a dovidenia, pán gróf... Takmer sme nestihli večeru.
Casoncelli či frkacúle?
Už tam boli všetci a bola nás spolu dobrá stovka. Len degustátorov z 23 krajín sveta bolo vyše sedemdesiat. Hlavným pokrmom, už roky rokúce, sú v hoteli Palace miestne „casoncelli“. Ide o tunajšie rozstrapkané pirohy plnené zmesou mäsa a tvrdého syra.Podávajú sa horúce s olivovým olejom, strúhaným syrom a čerstvo posekanými lístkami šalvie. Je to vzácnosť aj paráda. A je to aj „gastroitalikum“. Také podobné modranským frkacúlom. Aj ich cena je zhodná. Kilové balenie „casoncelli“ sa v Bergame predáva po 20 eur. Toľko stoja aj naše modranské frkacúle.
Piatok, deň tretí. Dnes sa hodnotia vína. Štvrť tisícky vzoriek merlotu a cabernetu. Stredoveký palác Villa Martinelli v Mapelle je pripravený. Krásne prostredie, pokojná práca. Cateringové pohostenie je organizované na lesnej terase. Zhlboka dýchajte a pomaly prehĺtajte. Veď sú tu samé dobroty. Pastva pre oči, zadosťučinenie pre telo. Po trojhodinovej degustácii sme akosi vyhladli. Nastala fáza hladu po víne. Chodíme okolo „pariaceho sa antikora“ a nevieme, na čo skôr siahnuť.
Skvelé hľuzovkové rizoto
Foto: Shutterstock
Začal som bolonskými lazaňami, pokračoval cestovinou „mezzi pascheri“, pripomínajúcou narezané ropovodné potrubie a končil skvelým rizotom. Také tuším nepripraví ani „náš“ Alvarez Momi. Išlo o „Risotto al tartufo“, teda hľuzovkové rizoto. Skvelá ryža (300 g), 100 g masla, 8 g hľuzovkového oleja (50 ml stojí 20 eur), 30 g čiernej hľuzovky (100 g stojí 80 eur), vývar, deci bieleho vína, jedna cibuľa, soľ, korenie, petržlenová vňať. Rizoto bolo správne lepkavé, voňalo a všetci mľaskali.
Nepodávalo sa k nemu Brunello z Montalcina, ale lombardské Valcalepio Rosso Riserva Akros 2015, uhladená zmes merlotu a cabernetu... A už sadáme do autobusu a vraciame sa do hotela. Dvojhodinový oddych, návlek do slávnostného oblečenia. A opäť do Villa Martnelli.
Plné čaše aj stoly
Je príjemný večer, spoločnosť je uvoľnená a saxofonista Luigi vyhráva pri vchode. Nápoja sú plné čaše a jedlo na tanieroch vonia a chutí. Podáva sa biela ryba z jazera Isco, dusená zelenina a biele Cascina del Bosco 2019. Lombardský pinot. Zamatový, hebký, fajnový.Potom „prosciuto di Coniglio“ v podobe bledej bravčovej tlačenky, trhance opraženej pančety a sladká polenta. Nasleduje kohút plnený gaštanovo–hľuzovkovou penou a celkom na záver, už hlboko po polnoci, chutný dezert. Pomarančový biskvit s pressom a so šľahačkou...
Sedím pri stole s mojimi arménskymi priateľmi Vlademirom a Mariam. Sťažujeme sa na nevraživé móresy toho sveta a chválime kulinárske umenie Lombardie. Zabŕdneme aj do vínnej politiky, ktorá vládne vo svete. Nasledujú spomienky a návraty domov. Už zajtra, pozajtra tam budeme a bude opäť lepšie. Akoby aj nie. Oni budú mať v pohári naliate to svoje „kvedri“, ja už budem z našich súdkov ochutnávať modranské moky nádejného ročníka 2022...
Casoncelli à la Bergamo
Diskusia k článku