Eva Uhlíková alias @evusik
Foto: Archív @evusik
Pani Evka, ste s nami na Varecha.sk už od jej vzniku. Ako si spomínate na toto obdobie?
Ako každá správna gazdinka aj ja som mala zošit, do ktorého som si zapisovala recepty. Neskôr som si ich prepísala do počítača. V tom období som dostala prvý digitálny fotoaparát, a tak som sa rozhodla, že si moju kuchársku knihu zlepším a jedlá si aj nafotím. A vtedy prišla Varecha. Najviac ma oslovilo, že k receptom môžem pridávať svoje vlastné fotky. A prekvapila ma komunita ľudí, ktorí sa na Vareche stretli. Ľudia veľmi milí, prajní, vždy ochotní pomôcť, poradiť. naučila som sa a vyskúšala som veľa nových receptov, vďaka Vareche som začala viac piecť a hlavne vymýšľať vlastné recepty. Aj keď už nie som na portáli veľmi aktívna, každý deň nakuknem, čo je nové, čítam články a rubriky, vždy si nájdem niečo zaujímavé.
Z vašich príspevkov cítiť, že varíte a pečiete rada. Ženy však často hovoria, že každodenné vyváranie pre rodinu ich unavuje. Ako je to u vás?
V našej rodine sa vždy varilo veľa a každý deň. Spolu so mnou sa učil variť aj manžel. keď boli naše deti malé, nikdy som ich z kuchyne nevyhadzovala. Nedeľa u nás vyzerala tak, že ja som varila polievku, manžel mäso, deti čistili zeleninu, spolu sme upiekli koláč a popritom sme v televízii pozerali rozprávky. A tak sme sa učili variť všetci. Dnes sú už syn aj dcéra dospelí, obaja dobre varia a s manželom to máme v kuchyni podelené. V praxi to vyzerá tak, že on uvarí sviečkovicu a ja knedľu. Pripraví guláš, perkelt, fantastický segedín, výborné polievky a ja zas všetko ostatné. ale za čo ho musím zvlášť pochváliť, keď navarí, kuchyňu aj uprace.
Aké boli vaše kuchárske začiatky? Od mladosti ste sa rada pohybovali v kuchyni alebo vás k tomu „prinútil“ až život a rodina?
Som najmladšia z piatich detí a čo si pamätám, z kuchyne ma vždy posielali preč. Neskôr, keď už súrodenci odišli z domu a ostala som sama s rodičmi, mama už moju pomoc nepotrebovala, čo mi ako mladej slečne celkom vyhovovalo. Aké to malo následky, som pochopila, až keď som sa vydala ďaleko od mamy. Začiatky boli veľmi ťažké. Učila som sa podľa kuchárskych kníh, nebol internet, neboli mobily a ani pevnú linku nemal každý. Pamätám si, aký problém bol pre mňa urobiť zápražku do polievky, nevedela som ani, čo to je. Keď som bola u mäsiara, tešila som sa z dlhého radu kupujúcich, pretože som mala čas nakúkať, kto čo kupuje, ako ktoré mäso vyzerá a takto som sa učila rozoznať bravčové od hovädzieho.
Ale všetko sa na dobré obrátilo, vypracovali ste sa na skúsenú gazdinku. Komu v rodine odovzdávate svoje kuchárske skúsenosti?
Mojim štyrom vnúčatám. Chodili k nám často už odmala, a keď som varila, boli so mnou v kuchyni. Umývali riad, preosievali múku. Neporiadku narobili až–až, ale mňa to s nimi veľmi bavilo. Spolu sme varili, ja som fotila a potom sme zjedli, čo sme navarili. Stále ich to baví, pečieme si pizzu, mafinky, palacinky a najradšej ozdobujeme všetko, čo sa ozdobiť dá. Každý rok pečieme spolu vianočné medovníky, vždy pri tom zažijeme veľa zábavy a ja všetko pofotím a zdokumentujem. Pre vnúčatá aj najradšej varím, aj keď sú to moji najväčší kritici. Pochvala od nich ma teší najviac.
Aké jedlá im najčastejšie pripravujete a na čom si rada pochutnáte vy?
Varím im to, čo si rozkážu, a sú to hlavne sladké jedlá, ktoré ja až tak veľmi neobľubujem. Ale mám radosť, keď sedíme za stolom a vidím, ako všetkým chutí. Ja najviac milujem mäso, hlavne divinu a ryby. To však neznamená, že ho musím mať každý deň. rada varím sezónne, podľa toho, čo záhrada dá, v lete sú to často len zeleninové jedlá. Úplne najviac milujem paradajky, ale iba tie, čo si dopestujeme. Mám rada jednoduché jedlá z jedného hrnca, nerada pripravujem vysmážané jedlá, aj keď ich občas robím, ale už len na plechu v rúre. Čo takmer vôbec nepečiem, sú zákusky, zato často pečiem koláče, ovocné podľa sezóny, slané posúchy, chlieb, pečivo. Čo nemám rada, sú držky a pľúcka.
Foto: Archív @evusik
Je aj niečo, čo vám v kuchyni „nejde“?
Samostatnou kapitolou v mojom kuchárčení sú torty. Na prvú som nabrala odvahu až pri druhých narodeninách našej dcéry. Upiekla som tri korpusy. Jeden mi zhorel, druhý bol nedopečený, až ten tretí sa ako–tak podaril. Korpusy som pookrajovala a nejako som z nich pozliepala tortu. To bola prvá a na dlhé roky aj posledná torta. Potom som naozajstnú tortu upiekla až na krstiny prvej vnučky a odvtedy pečiem narodeninové torty pre všetky vnúčatá. Mám rada výzvy, a tak sa často púšťam s veľkým nasadením a optimizmom do vecí, ktorým celkom nerozumiem alebo ich neovládam. Potom chytím paniku, že to nezvládnem, ale nakoniec to dobre dopadne. Presne tak je to aj s tortami.
Popri prispievaní na Varechu ste si založili aj blog o varení a pečení. Prečo ste sa do toho pustili?
Varecha ma naučila veľmi veľa. Nielen uvariť, upiecť niečo dobré, ale aj písať a hlavne fotiť. Vlastný blog bol následne prirodzeným krokom. Chcela som dokázať, že na to mám aj napriek vyššiemu veku a môžem konkurovať aj mladým blogerkám. Druhým dôvodom bolo, že blog mi slúži ako kuchárska kniha nielen pre mňa, ale aj pre syna, dcéru a nevestu.
Pre tých z nás, ktorí sme od detstva nevyrastali v prostredí počítačov, mobilov, internetu je takéto niečo náročné, nie? Vyžaduje si to počítačové vedomosti a zručnosti...
Pre mňa to úplne nové nebolo, počítače patrili k môjmu pracovnému životu. Bola som síce samouk, pretože v tom období ešte školy s týmto zameraním neboli, ale nesmierne ma to bavilo. Po revolúcii som však zmenila zamestnanie, pracovala som v hotelierstve vo vyššom manažmente.
Ako vyzerá váš život dnes?
Som na dôchodku a celkom si ho užívam. S manželom sme sa presťahovali do malej dedinky Kostolné blízko Starej Turej, kde sme dovtedy bývali. Máme zeleninovú záhradku aj veľký ovocný sad. Máme psíka a dve mačky, manžel chová sliepky a vajíčkami zásobuje celú rodinu. A mne sa splnil sen o veľkej kuchyni s veľkým jedálenským stolom, za ktorý sa pohodlne zmestí desať ľudí, čiže celá naša rodina.
Máte popri starostlivosti o rodinu a domácnosť čas aj na iné koníčky? Čo vás ešte napĺňa?
Patrím ku generácii žien, ktoré ovládali asi všetky ručné práce, a som, ako asi vo všetkom, samouk. Keď som mala 14 rokov, naučila som sa šiť a štrikovať, pretože som sa chcela pekne obliekať. Neskôr som šila a plietla aj pre deti a manžela. Potom prišla dlhá prestávka, a keď sa mi narodila prvá vnučka, začala som znovu. Teraz je moja rodina zaodetá v pletených svetroch, čiapkach, šáloch, plietla a háčkovala som deky, tašky a sieťovky a, samozrejme, ponožky, to je teraz veľká móda. A opäť sa vraciam ku kresleniu, ktoré ma veľmi bavilo v mladosti, a na ktoré som potom nemala čas. Je to pre mňa veľký relax. Po mame som zdedila lásku ku knihám a k vážnej hudbe, milujem operu a teraz na jeseň plánujem vziať do opery vnučku aj vnuka. Manžel ma zase priviedol k turistike, ako horolezec amatér ma dostal na miesta, kde by som sa sama nikdy neodvážila. Spolu s deťmi sme pochodili celé naše milované Tatry. Dnes už viac spomíname a chodíme na prechádzky. A čím som staršia, tým radšej mám návštevy a rodinné stretnutia. Najradšej mám dom plný detí, ich kriku a smiechu, grilovačky, opekačky, posedenia. Skrátka, keď to u nás žije.
Predstavujeme Varecháčov: Kto sa skrýva za prezývkou @laylastastykitchen
Predstavujeme Varecháčov: Kto sa skrýva za prezývkou @foodinspo
Predstavujeme Varecháčov: Kto sa skrýva za prezývkou @kimlo
Predstavujeme Varecháčov: Kto sa skrýva za prezývkou @siuuu
Predstavujeme Varecháčov: Kto sa skrýva za prezývkou @blissofplants
Predstavujeme Varecháčov: Kto sa skrýva za prezývkou @olinecka
@kuko95 cením si tvoju priazeň :-)
Z celého srdce přeji pevné zdraví, ať to stále kolem tebe a skrze tebe žije! Jsem moc ráda,
že jsem tě poznala, a oceňuji odvahu jít ven z ulity anonymity. Pozdravení celé rodině, ať se všem v lásce a ve zdraví daří!
P.S. Tvé výtvarné tvoření mě také zajímá, dá se někam nahlédnout?
milá @haji ďakujem za krásne slová :-) máš pravdu, že som musela nabrať odvahu takto sa zverejniť...
čo sa týka kreslenia tak to zatiaľ riešim len s mojim vnukom ktorý je fakt veľký talent, my sa tak navzájom hecujeme, možno raz naberiem odvahu a ukážem moje obrázky ale zatiaľ je to len pre moje potešenie :-)
ostatné z toho čo robím je na mojom blogu kde zverejňujem niektoré moje ručné práce, ak chceš môžeš nakuknúť tu: evkino.blogspot.com
prajem všetko dobré
Pekný deň prajem.
ďakujem krásne :)