Foto: Adriana Kučerová
Spomínali ste, že s pečením ste začali dosť skoro, aj s varením to tak bolo?
Áno, vždy som rada aj varila. Aj keď počas obdobia, keď som kvôli spievaniu veľa cestovala, som sa k nemu dostávala menej často. Pre seba ma to až tak nebavilo, lebo najväčší pôžitok pre kuchárku je, keď vidí, že všetkým chutí. To je také povzbudenie a zadosťučinenie za to, koľko času strávite pri sporáku. Mám nesmiernu radosť z toho, keď sa rodina dobre naje a chutí im. A, samozrejme, keď chutí aj návštevám.
Na čo ich nalákate?
Tým, že väčšina priateľov k nám chodieva večer, tak pripravujem najmä chuťovky k vínu, ale niekedy dostanú aj vývar...
Aké vína preferujete?
Mám veľmi rada plné červené vína a tie sú najlepšie talianske, španielske, francúzske, argentínske. Podávam ich napríklad k jahňacine. Dopriala som si pekný nový pekáč, takže doň dám jahňacinu aj všetky prílohy k nej – zemiaky, koreňovú zeleninu, bylinky a to sa všetko pripraví naraz. Mám skvelý recept z jednej kuchárskej knihy.
Varíte najmä podľa receptov alebo radšej improvizujete?
Varím rada aj z kuchárskych kníh a podľa receptov, ale rada aj improvizujem. Mám ich veľa, aj keď teraz používam len niektoré, zvyšok je ešte v škatuliach, keďže sme kuchyňu prerábali.
Spomínali ste, že používate veľa byliniek, sama si ich pestujete?
Pestujem a používam veľa byliniek, aj deti si na ne zvykli. Vyrábam doslova haldy pesta z medvedieho cesnaku. Aj bazalkové pesto si robím sama a deti iné už ani nezjedia. Zmixujem zväzok bazalky, cesnak, píniové oriešky, parmezán, olej, soľ, trocha korenia. Za dve minúty je to hotové.
Robíte aj bylinkové maslo?
Nie, ale robím si vlastné maslo ghí, teda prepražené, varím len na ňom. Jedno mám vždy v chladničke a jedno mám pri sporáku, poruke, na používanie. Tým, že v ňom už nie sú už bielkoviny, nemusí byť v chlade. Konzistencia je ideálna na varenie, nemusíte ho roztápať či krájať. Aj moja starká ho používala, hovorila mu pražené maslo. Ja na ňom robím všetko - mäso, polievku, zeleninu, palacinky.
Máte rada nejakú surovinu alebo skupinu surovín, ktorú pripravujete radšej ako ostatné?
Priznám sa, že neobľubujem prácu so surovým mäsom. To mi nerobí pôžitok a ak ho môže napríklad naporciovať niekto za mňa, rada mu ho odovzdám. Pritom ho jem a snažím sa ho deťom aj raz-dvakrát týždenne pripravovať, aby mali vyváženú stravu.
Poďme na záver z kuchyne ešte k spievaniu. Vyštudovali ste najprv gymnázium, potom učiteľstvo a až potom ste začali študovať na konzervatóriu, čo určite nie je klasický postup. Driemala vo vás láska k spevu dlhšie, či kde sa vzala?
Myslím, že vo mne driemala odmalička a keď bolo treba vybrať si strednú školu, tak vo mne skrsla myšlienka, čo kedy som išla namiesto gymnázia na konzervatórium. Cítila som, že to by mi bolo milšie. Ale konzervatórium bolo ďaleko, musela by som byť na internáte a to som vtedy zavrhla. Po gymnáziu ma to zase napadlo, že by som sa mohla rozhodnúť pre štúdium spevu, ale zase zvíťazilo niečo iné, išla som na pedagogiku. Spevu som sa vtedy aktívne nevenovala, len som mala takú vnútornú túžbu. Po skončení pedagogiky zase prišiel medzník, keď sa rozhodujete, čo ďalej a vtedy som si povedala, že keď nie teraz, tak nikdy. Takže som začala študovať na konzervatóriu.
Ste súťaživá? Pýtam sa preto, lebo vaša spevácka kariéra sa asi začala úspechom na súťažiach.
Nie, nie som. Bola som vlastne len na dvoch súťažiach, ale bolo to v tých rozhodujúcich obdobiach. Na prvej vysokej škole, na pedagogike ešte v Banskej Bystrici, som išla na jednu spevácku súťaž, ktorú som vyhrala. Tá spôsobila, že som sa utvrdila v presvedčení, že chcem študovať spev a idem na konzervatórium. Po ukončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave som znova išla na súťaž, celosvetovú a tú som vyhrala. Vďaka tomu sa moja spevácka kariéra posunula do inej roviny. Hneď som dostala angažmán v rôznych operách sveta. Ale nie som súťaživá, na obidve súťaže ma presvedčili moje panie pedagogičky. Povedali mi, že by bolo vhodné sa zúčastniť, aby som sa zorientovala a skonfrontovala s ostatnými. Zistila, ako to na takej súťaži vyzerá a možno sa posunula niekam inam. A náhodou to tak v obidvoch prípadoch zafungovalo.
Zo školy ste sa dostali hneď do „veľkého“ sveta, bolo ťažké si zvyknúť?
Určite, veľmi ťažké. Prvé roky som sa cítila ako Alica v krajine zázrakov, lebo som nebola naučená na systém, ktorý tam bol, ako to tam celé funguje. Počas školy som síce hrala v jednom predstavení v SND a dokonca hlavnú úlohu, ale vo svete je iný štýl práce. Všetko trvá kratšie a je to všetko oveľa intenzívnejšie. Navyše som bola mimo domu a pracovala v uzavretom kruhu ľudí, ktorí sa nepoznajú a stretli sa prvýkrát. V zahraničných produkciách sa kolektív pre predstavenie vždy tvorí nanovo, na Slovensku je stabilný súbor. Ľudia sa poznajú, vedia, čo môžu od seba očakávať. Takže princíp je úplne iný.
Takže u nás je to taká rodinnejšia atmosféra a tam zase možno družnejšie?
Tým, že v zahraničí je tá práca veľmi koncentrovaná a všetci ľudia, ktorí na predstavení pracujú, tam sú sami, buď v hoteloch, alebo na privátoch, tak trávia často čas spolu aj po práci. Z tohto hľadiska to je družnejšie. Ja som však rada aj cestovala po okolí. Keď som mala deň-dva voľna, išla som sa niekam pozrieť. Je to však taký samotársky život. Síce nadviažete aj kamarátstva, ale je to len na ten čas, než trvá produkcia. Keď sa skončí, tak sa rozídete a neviete, či sa ešte niekedy stretnete. Takže hlboké priateľstvá nemajú čas vzniknúť. Keď ste desať mesiacov z roka mimo domova, je to naozaj náročné na psychiku - udržať si entuziazmus, nadhľad, radosť. Vždy som bola rodinný typ, takže ma to stále ťahalo domov.
Teraz s deťmi je to asi ešte ťažšie.
Áno, od detí sa človeku odchádza ešte ťažšie. Preto som zredukovala zahraničné cesty a pobyty tak na jeden až dva ročne, ale ani to nie je pre mňa také radostné ako možno voľakedy. Cítim, že ja chýbam im a ony mne, niekedy aj ochorejú, takže je to naozaj náročné. Ale keďže rastú, tak možno prichádza čas, že budem znova viac cestovať, lebo už to lepšie zvládnu. Vyberám si však produkcie, ktoré nie sú dlhé. Voľakedy som vycestovala aj na dva-tri mesiace, to už dnes neprichádza do úvahy. Nechcem obetovať vzťah a výchovu detí pre kariéru. Snažím sa o balans, všetko spolu zladiť.
Pripravte si grécku praženicu podľa opernej speváčky Adriany Kučerovej:
Grécka praženica
Diskusia k článku