Foto: Adriana Kučerová
Jedáci sú dobrí?
No nie sú ideálni, musím preto starostlivo vyberať, čo im pripravím. Ich obľúbené jedlá sa dajú zrátať na prstoch dvoch rúk. Máme však už repertoár, ktorý im pravidelne varím a snažím sa variť zdravo. Naučila som ich jesť aj zelené veci, ako je špenát, starší Jonáško zbožňuje šaláty, rukolu, žeruchu, je schopný zjesť aj celý tanier. Aj bez zálievky alebo nejakých ozdôb a inej zeleniny. Ale, samozrejme, snažím sa im jedlá zatraktívňovať – napríklad na tekvicovú polievku im kreslím olejom srdiečko.
Patríte medzi mamy, ktoré deťom to, čo nemajú rady, zakamuflujú do jedla?
Zeleninu, o ktorej viem, že nemajú rady, im rozmixujem a dám do polievky. Potom im ju pekne nazdobím. Deti treba nejako priviesť k tomu, aby jedli rôznorodú stravu a mali príjem všetkých živín, ktoré potrebujú. Takže trochu kamufláže k tomu patrí.
Vy ste boli ako dieťa dobrý stravník?
Veru nie, preto mám pre nich pochopenie. Pamätám si, že som ako dieťa trucovala pri stole a nebola som ochotná zjesť ani lyžičku navyše a počítali mi za mamičku, za otecka... Takže ich chápem. U mňa sa chuť do jedla rozvinula neskôr. Priznám sa, že som aj teraz vyberavá, hocičo nezjem. Som gurmán, mám rada delikátne veci, preto sa tak aj snažím variť.
„Najväčší pôžitok
pre kuchárku je, keď vidí, že všetkým chutí. Je to také povzbudenie
a zadosťučinenie za to, koľko času strávite
pri sporáku.“
Vzťah k vareniu ste podedili, alebo sa u vás - ako sa hovorí - vyvinul?
Moja maminka je chýrna kuchárka, deti stále hovoria, že babkina pizza je najlepšia a vôbec všetko, čo babka navarí a napečie, je najlepšie. Ja jej to prvenstvo s radosťou prenechávam a ani sa nejako nesnažím sa na tú prvú priečku dostať. Ale vždy sa detí pýtam - a chutí vám aj to, čo maminka navarila? Odpovedia mi, no áno, chutí nám aj od teba. Máme však, samozrejme, trochu iný repertoár jedál, niečo iné varí moja mama a iné jedlá varím ja.
Predsa len, babkina kuchyňa je im asi vzácnejšia, keďže ju nemajú denne?
Áno a ja varím takmer každý deň. Cez týždeň podľa toho, aký majú obed v škole, tam im tiež dobre varia, ale väčšinou majú každý deň aj teplú večeru. Prihriatym jedlom z predošlého dňa sa im veru nezavďačím. Ale napríklad taký vývar sa dá prihriať. Vývar im často robím a dávam doň aj badián. Vytiahne to a obohatí jeho chuť.
Keď cestujete po zahraničí, inšpirujete sa miestnymi kuchyňami?
Áno, určite. Napríklad na jednej dovolenke nám do tuniakovej nátierky na raňajky vždy pridávali čiernu rascu. Odvtedy to robím aj doma, aj keď väčšinou pripravujem nie tuniakovú, ale makrelovú. S čiernou rascou získa úplne inú chuť, je to taká vychytávka. Z Grécka sme si doniesli ďalšiu. Chodievali sme na raňajky do jednej krčmičky a tam nám robievali úžasnú praženicu – veľa paradajok, syra feta, vajíčok len trochu a na vrch veľa oregana. Je to delikatesa, najmä s opečenými hriankami s maslom. Aj ten badián, ktorý som spomínala, je netradičný, ale dodá slepačiemu alebo teľaciemu vývaru inú chuť. Tiež zbožňujem koriandrovú vňať.
Deti ju tiež majú rady?
Áno, často ho používam, napríklad do avokádovej nátierky, tú majú v obľube. Robievam napríklad aj jedlá z thajskej kuchyne, rôzne karí s kokosovým mliekom, tie im tiež chutia.
Patríte medzi ľudí, ktorí si zo zahraničia nosia rôzne ochucovadlá a korenia?
Mne sa zdá, že tie chute sú neprenosné. Že tam to chutí inak, ako keď si to isté a možno aj s tými istými surovinami pripravíte doma. Doma sa stráca čaro tej suroviny. Ale nosíme si nejaké koreniny, prípadne exotické ovocie. Moja skúsenosť však je, že pôžitok z toho doma sa nedá porovnať s tým, keď to jete priamo na mieste.
Ste obidvaja doma gurmáni?
Áno, naučila som aj Mateja (partnera Mateja Drličku, pozn. red.) užívať si jedlo, rozlišovať kvalitu ingrediencií. Napríklad zemiakovú kašu nikdy nerobím s mliekom, dávam tam smotanu a maslo, takže všetka jej krémovosť a lahodnosť je docielená týmito dvoma surovinami. Je to kalorická bomba, ale zase to neje človek každý deň...
Takže keď bol váš partner v porote prestížnej súťaže šéfkuchárov Bocuse d’Or a ochutnával, čo vytvorili, to sa mu asi páčilo?
Áno, užíval si to, aj keď sa potom doma priznal, že bol trochu indisponovaný, lebo bol nachladený. Takže sa necítil pri hodnotení chutí úplne komfortne, hodnotil najviac vizuálnu stránku. Ale víťazov trafil, najlepšie hodnotenia dal jedlám, ktoré nakoniec zvíťazili, takže sa tešil.
Diskusia k článku