Foto: Shutterstock
Bez šumivého vína si nevieme predstaviť rôzne slávnostné príležitosti a príchod nového roku k nim tradične patrí. Familiárne mu hovoríme „bublinky“ a všetko čo ich má, voláme šampanské. Ale to, čo množstvo ľudí pije na prelome rokov je vlastne sekt alebo perlivé (sýtené) víno.
Čo je a nie je šampanské
Ako šampanské sa totiž môže označovať len šumivé víno vyrobené z hrozna, ktoré sa vypestovalo v prísne vymedzenej oblasti pestovania vo francúzskom regióne Champagne a musí spĺňať ešte množstvo ďalších podmienok.Ak sa hrozno nevypestovalo v oblasti Champagne, aj keby spĺňalo všetky ostatné podmienky, šampanským sa nazývať nemôže.
Názov „bubliniek“ potom závisí od oblasti či krajiny, z ktorej pochádza. Ak z Francúzska alebo Luxemburska, budete piť crémant, ak zo Španielska, tak cavu, tak z Talianska spumante metodo classico. Ak z Nemecka alebo z Rakúska, tak sekt a tento názov sa pre šumivé vína používa aj u nás.
Veľa názvov, ale podstata je stále tá istá. Vždy ide o šumivé víno, alebo ako radi hovoríme, o „víno s bublinkami“, teda s kysličníkom uhličitým, ktorý vzniká druhotným kvasením vo fľašiach.
Okrem šampanského a sektu nájdeme v obchodoch aj víno označené ako perlivé, sýtené či frizante. Sú lacnejšou náhradou sektu, väčšinou sa vyrábajú z menej kvalitného vína, do ktorého sa umelo pridáva oxid uhličitý, podobne ako napríklad pri sóde.
Bublinky v skratke
Šampanské – vyrobené len vo francúzskom regióne Champagne a musí spĺňať ešte množstvo ďalších podmienokSekt – bublinky vznikajú prirodzene vo fľaši počas druhotného kvasenia
Frizante, perlivé víno, sýtené víno – vyrába sa sýtením vína oxidom uhličitým
Označenie na etikete fľaše
Chuť sektu samozrejme závisí od odrody hrozna, ale napríklad aj od toho, koľko cukru obsahuje. Odborníci, vinári aj gurmáni inklinujú k suchším vínam s nízkym obsahom cukru, no dámy si veľmi rady vychutnajú polosladké aj sladké sekty.Na etiketách fliaš však často nájdeme odborné označenia, ktoré laikom pri výbere veľa nenapovedia. Čo tieto výrazy znamenajú?
Foto: Shutterstock
Za čo vďačíme mníchovi
Paradoxne proti obľúbenému nápoju v Champagne dlho bojovali, pretože víno, ktoré začalo vo fľašiach kvasiť, považovali za menejcenné. V 17. storočí sa tu totiž víno vo veľkom začalo plniť do fliaš priamo v pestovateľskej oblasti, aby sa zachovala jeho čerstvosť, pretože zle znášalo prepravu v sudoch.No vo fľašiach naďalej spontánne kvasilo, čo sa považovalo za chybu, proti ktorej bojoval aj mních Dom Perignon, odborníkmi považovaný za otca šumivého vína. História hovorí, že síce šampanské nevynašiel, ale pochádza od neho prvý citát o tomto lahodnom nápoji. Po tom, čo ho ochutnal, zvolal: „Bratia, poďte rýchlo, pijem hviezdy.“
O rozvoj vinárstva sa však tento mních veľmi zaslúžil. Zistil napríklad, že víno získa lepšiu kvalitu, ak sa zmieša viacero odrôd. Začal šíriť aj poznanie, že víno bude kvalitnejšie, ak budú výnosy hrozna na hektár menšie, dokonca mu vďačíme aj za to, že víno sa predáva v sedemdecových fľašiach. Podľa neho to bolo množstvo, ktoré vypije dospelý muž k večeri...
A keďže pôsobil v oblasti Champagne, je po ňom pomenovaný jeden z tunajších slávnych šampanských domov, ako sa hovorilo a hovorí vinárstvam, ktoré produkujú šampanské.
Prví boli Briti, nie Francúzi
Nebol to však tento slávny mních, kto si prvý pochutnal na šumivom víne. V Anglicku sa pili „bublinky“ už 20 rokov pred pokusmi Doma Perignona a šumivé víno bolo také populárne, že v roku 1667 o ňom zložili aj báseň.Angličania mali vtedy už aj fľaše, ktoré vydržali tlak, ktorý sa vytváral pri druhotnom kvasení, a uzatvárali ich korkom. Dokonca dopĺňali víno zmesou cukru a melasy, aby ho udržali svieže a perlivé, a tento proces sa doteraz používa a volá sa dozáž (dosage). To všetko pár rokov predtým, ako začal so svojimi experimentmi Dom Perignon a 70 rokov predtým, ako založili vo Francúzsku prvý šampanský dom.
Takže to, čo preslávilo Francúzsko a považuje sa za francúzsky „vynález“, poznali skôr ako Francúzi Angličania. A ak by Angličania nemali šumivé víno, na ktoré boli zvyknutí, veľmi radi, takže im chutilo aj to zo Champagne, Francúzi by plnenie ešte „nehotového“ vína do fliaš pravdepodobne zrušili.
Foto: Shutterstock
Diabolské víno
V každom prípade však vinári neboli nadšení z toho, že tlak, ktorý vo fľašiach pri kvasení a tvorbe „bubliniek“ vznikal, spôsoboval vystreľovanie zátok, pretože to spôsobovalo značné straty. Až do konca 19. storočia preto skladovanie a distribúcia šampanského boli nebezpečné a spôsobovali finančné straty. Niektoré fľaše totiž v pivnici alebo počas prepravy v dôsledku nadmerného tlaku oxidu uhličitého explodovali. Pivniční majstri preto nosili kvôli bezpečnosti práce železné masky, vďaka ktorým vyzerali ako stredovekí mučitelia.Názov „diabolské víno“ bol preto pre šumivé víno výstižný. Až výskumy Louisa Pasteura umožnili konečne pochopiť základy kvasenia a uplatňovanie jeho poznatkov viedlo k riadenému kvaseniu a zvýšeniu bezpečnosti pri výrobe šumivého vína.
Domáce víno kráľov
Čo sa týka samotného Champagne, hrozno tu pestovali už Rimania a víno sa z neho vyrábalo stáročia. Počas vlády Henricha IV. sa v 16. storočí v hlavnom meste Paríži ustálil názov Vin de Champagne. Názov sa v samotnom Champagne spočiatku netešil veľkej priazni, keďže výraz Champagne (z latinského campania = pole, otvorená krajina) sa vzťahuje na neúrodnú pôdu, ktorá slúži len ako pastvina pre ovce.Šumivé víno odtiaľ si však neskôr získavalo čoraz viac priateľov na kráľovských dvoroch Francúzska a Anglicka. Napríklad Ľudovít XIV., Kráľ Slnko, urobil zo šampanského svoje domáce víno. Čoskoro ho nasledovali aj ďalší panovníci, napríklad pruský kráľ Fridrich Wiliam IV. Neskôr si šumivý mok získal priazeň ďalších vrstiev. K jeho milovníkom údajne patrili básnici Voltaire a Goethe a neskôr aj nemecký kancelár Bismarck.
Ženy v hlavnej úlohe
Čo určite stojí za zmienku, je fakt, že vo svete šampanského zohrávali dôležitú úlohu ženy, a to už v 19. storočí, čo bolo veľmi nezvyčajné. Mená dám Pommery a Clicquot sú dodnes dobre známe, keďže ich doteraz nesú známe šampanské domy.Napríklad zásluhou Barbe–Nicole Clicquot nie je od 19. storočia šampanské a iné šumivé vína zakalené. V roku 1806 madame Clicquot spolu so svojím pivničným majstrom nemeckého pôvodu Antoinom Müllerom vynašla, ako kaly a kvasinky zo šampanského odstrániť. Bola tiež prvou ženou, ktorá viedla šampanský dom.
Luise Pommery zase vybudovala zo šampanského domu po skorej smrti manžela najvýznamnejšieho producenta šampanského na konci 19. storočia. Táto značka existuje dodnes. Ak máte radi „brut“, teda suché šampanské alebo sekt, vedzte, že jeho „mamou“, teda objaviteľkou, je práve táto dáma.
Vojna o šampanské
So šampanským a šumivým vínom sú však spojené aj ďalšie historky, ktoré svedčia o tom, aký význam toto víno vždy malo. Napríklad v roku 1902 viedla tajná výmena nemeckej fľaše šumivého vína za fľašu šampanského na krste lode v New Yorku k takzvanej vojne o šampanské, v ktorej nemecké a francúzske emócie vyvrcholili súdnym sporom o milión dolárov.Dovozca šampanského Moët & Chandon do Ameriky totiž podplatil pri krste lode v New Yorku príslušného pracovníka, aby sa loď krstila ním, namiesto nemeckým šumivým vínom značky Söhnlein & Co. To bolo pôvodne na krst určené a spoločnosť si na tom veľmi zakladala.
Keď vyšla zámena najavo, nasledoval škandál a dokonca súdny spor. Pre jednu aj druhú spoločnosť to nakoniec bol výborný marketingový ťah a obidve sú doteraz pojmom, jedna vo svete šampanského a druhá sektu.
Diskusia k článku