Pesecká leánka, Rizling vlašský, Veltlínske zelené sa stali staronovou tvárou Slovenska s osobitným tekovským nádychom. Pridajme k ním dve najznámejšie nové slovenské odrody Devín a Dunaj. Renesanciu klasiky dokumentuje aj Rizling rýnsky, Tramín červený, Pinot noir a vždy stredoeurópska, teda ducha regiónu vyjadrujúca frankovka. A je tu ešte nový slovenský červený miláčik Alibernet.
Práve tieto vína sú obrazom terroiru, ktorý inde nenájdeme, a prejavom osobitého autorského rukopisu Branislava Nichtu. Máme pred sebou originality, ktoré konečne oceňuje slovenský fanúšik vína a, samozrejme, zahraničný. Kto sa dnes môže pochváliť ako Branislav Nichta, že vyváža celú jednu pätinu svojej produkcie do Nemecka, Švajčiarska, Japonska?
Zahraničie nehľadá a neoceňuje chardonnay ani kabernet zo Slovenska, ale odrody, ktoré sú preň typické. Najnovšie sa o Nichtovo víno zaujímajú Holanďania, ktorých inžinieri zmeliorovali pred tristo rokmi vinohrady v Bordeaux. Ich záujem vzbudila inakosť, pôvodnosť Nichtových vín.
Je to cesta, ktorou by sa malo Slovensko uberať, ak si má uchovať svoju vinársku tvár.
Víno po meči aj po praslici
Vinohradník a vinár dozrieva ako víno. Zrelý štyridsiatnik Branislav Nichta sa s ním zbratal ešte v mladosti. Na hone Močiarno povyše dediny mali Čajkovčania vinice odnepamäti. Rodinný hajlok, ako svedčí nápis na starej hrade vinárskeho domca ležiaceho uprostred viníc, postavil jeden z Branislavových pradedov Vincent Uhnák v roku 1912. Sem začal vodiť svojho syna Braňa jeho otec Jozef Nichta.
Braňo si s úsmevom spomenie, ako ho neraz, keď sa nadránom vrátil zo zábavy, budil tatko s prosbou a príkazom zároveň: chlapče, je najvyšší čas vstávať a striekať vinicu proti peronospóre či múčnatke. Keď sa Braňovi narodil syn Jakub, otec s dedom vykopali pivnicu pre rodiace sa rodinné vinárstvo. Bola to svojrázna vinárska kolíska. Veru dobre v nej syna a vnuka kolísali.
Dnes vysokoškolák, ktorý študuje na ekonomickej univerzite marketing, robí vo voľnom čase porovnávacie degustácie vína. Pre mladého muža je to živé vinársko-obchodné praktikum. Ale má aj inú súčasnú podobu. Víno s príchodom sociálnych sietí začalo žiť vo virtuálnom svete. Web, facebook, instagram, práve o ne sa Jakub stará a prichádza aj s inými nápadmi, ako komunikovať s vinármi. Firemné tričká akiste nie sú vynálezom, ale ponožky, s odkazom: Ak toto čítaš, prines mi pohár vína, sú vtipným suvenírom a spomienkou na ochutnávku dobrého nichtovského vína. A keďže ovláda jazyky, zahraničný obchod s rodinným vínom sa už bez neho nezaobíde.
Nemožno uzrieť svetlo sveta v Čajkove a nebyť vinohradníkom a vinárom. Dnes je vinárkou aj Mirka Nichtová, Branislavova manželka. Zanechala učiteľstvo a vedie ekonomiku vinárstva a stará sa mnoho iných dôležitých aj drobných vecí, kde je potrebná a žiaduca ženská trpezlivosť, húževnatosť a pochopenie pre zaneprázdnených mužov.
Súčasní Čajkovčania objavili podnikateľský potenciál vína až po revolúcii v roku 1989. Niežeby si ho predtým neuvedomovali, lenže najväčší vinohrad patril družstvu a ľuďom ponechali iba záhumienky. Úrodu z nich predávali do levických vinárskych závodov a pre seba, rodinu a známych vyrobili pár sto litrov vína. Až v deväťdesiatych rokoch, keď vinice nadobudli pôvodní vlastníci, skrsol v mysli Branislava Nichtu nápad venovať sa výlučne obrábaniu vinohradov.
Mladí muži nepoznajú prekážky, vidia iba výzvy a bijú sa s nimi.
"V tom čase vznikli súkromné vinárstva, ktoré začali cielene nakupovať kvalitné muštové hrozno. Vždy sme dorábali hrozno vo vysokej kvalite, zdalo sa mi, že sa môžem uživiť ako dobrý pestovateľ,“ zaletí Branislav Nichta do pionierskych čias roku 1997, keď zakladal rovnomennú firmu.
Rýchlo prišiel na to, že kým on nesie pestovateľské riziko plynúce z nevyspytateľného počasia, smotanu lížu tí, čo si povyberali najkrajšie hrozienka z jeho vinohradníckeho koláča. Prestalo sa mu to páčiť a urobil krok k vinárskej nezávislosti – trúfol si sám spracúvať hrozno z rozrastajúcich sa rodinných vinohradov.
Hľadanie vlastnej tváre
Koľko trvá vinárska emancipácia? Desať, dvadsať rokov? Okamihom rozhodnutia, ktoré sa rovná absolútnej stávke, sa všetko iba začína. Dnes má rodina Branislava Nichtu 30-hektárov viníc, krásny, nedávno dokončený vinársky dom vybavený modernými technológiami a pivnicu, ktorou v každom dobrom vinárstve vrcholí zoznámenie sa s vínom. Sídlo vína je atraktívne vzhľadom a maximálne účelné zároveň. Nie nadarmo prekrižoval Nichta svet.
Nichtova pivnica si ctí tradíciu. Je zapustená hlboko do zeme, využíva jej prirodzený chlad a celoročne vyrovnanú teplotu na optimálne dozrievanie a skladovanie vína. O klímu sa stará podzemie. Vinár nemíňa peniaze na klimatizáciu skladových priestorov počas čoraz teplejších liet.
Nielen červené vína, ale aj vybrané biele dozrievajú v dubových sudoch. Hlboké objatie vína s drevom zaručuje mikrooxidáciu a zanecháva na ňom posledný jemný aromatický odtlačok lesa, ktorý tvorí prirodzenú kulisu čajkovských vinohradov.
Branislav Nichta vraví, že víno je obrazom prírody a súčasne ľudským. Sudy v jeho pivnici sú majstrovským dielom debnárov, účelnou metamorfózou dreva, ktorá slúži premene vína na opojný nápoj. Sudy sú rúchom a lonom zároveň, v ktorom čaká na svoj čas nepoškvrnená vínna nevesta.
V nadzemí je slnkom zaliaty degustačno-diskusný vinný showroom. Vyslobodené víno potrebuje svetlo a priestor, aby sa ukázalo v celej svojej kráse a vzlietlo v ústrety všetkým zmyslom.
Na jednej z políc je drevená plastika vinohradníckej ruky. Symbol poctivo obrábaného vinohradu. Akoby ruka pripomínala, človeče, skôr ako sa načiahneš za pohárom vína, bolo treba poctivo vysadiť a okopať vinič, v zime ostrihať plodonosné drevo na presný počet očiek. Tie potom hnané energiou slnka a životodarnej vody rozkvitnú, premenia sa na bobule s jedinečným výťažkom pôdy a horniny.
Dobre víno potrebuje na dozretie svoju dávku času. Tú vie skúsený vinár odhadnúť. Pre každé z vín je iná, ale koľko času potrebuje on sám na dozretie, koľko celý priľahlý región a koľko fanúšikovia vína, než si uvedomia, že objavili typický produkt príznačný len pre tento vinohrad, vinársky dom a región?
Vinárstvo Nichta sa nerozvíjalo skokovo, v priebehu dvoch desaťročí rástlo krok za krokom, formované z jednej strany rastúcou vinohradnícko-vinárskou skúsenosťou a z druhej múdrejúcim a náročnejším spotrebiteľským prostredím. Dvadsať rokov bolo treba na to, aby vinári a fanúšikovia vína oddelili kúkoľ od zrna.
Erbové moky
Celkom zreteľnými míľnikmi, z ktorých sa dajú odčítať vývojové etapy nielen Nichtovho vinárstva, ale aj slovenskej vinárskej spoločnosti, sú výsadby vinohradov. Reagovali na vinársky vkus doby, ovplyvnený módou, presnejšie slovenským svetáctvom, napodobňovaním vzorov, ktoré ľudia uvideli vo veľkých vinárskych krajinách.
Prirodzený vinársky inštinkt vravel Branislavovi Nichtovi, aby sa orientoval na vína, ktoré najlepšie vyjadrovali potenciál priestoru – Peseckú leánku, Rizling vlašský, Müller Thurgau, Frankovku modrú, Svätovavrinecké. Lenže keď toto víno ponúkol vinotékam a reštauráciám, čudne sa naň pozreli a žiadali od neho Chardonnay, Sauvignon blanc a Cabernet Sauvignon.
Celá krajina sa na prelome tisícročí ako omámená zahľadela do trojice veľkých svetových vín, ktoré sa však na Slovensku pestovali v minimálnej miere. A tak ich slovenskí vinohradníci začali vysádzať. Nichtovci neboli výnimkou.
Na Močiarnom, Kruhoch a Baričkách, troch viniciach, pestujú dnes 16 muštových odrôd, donedávna ich bolo sedemnásť. Nedávno vyradila choroba Zweigeltrebe. Branislav Nichta ho nahradil frankovkou, vždy tu bola doma. A je presvedčený, že postupne bude bohatú odrodovú skladbu zužovať. Vo vinici budú hrať prím odrody, ktoré, už sme ich menovali, preveril čas, a z noviniek tie, ktoré boli šité rukou šľachtiteľky Doroty Pospíšilovej na mieru slovenských vinohradov.
Slávne vinárske oblasti stoja na troch – štyroch odrodách, Rakúšania stavili pred časom na Veltlínske zelené, dnes je ich Grwe erbovým vínom krajiny, ktoré poznajú ďaleko za hranicami alpskej republiky. Veltlín je doma ja na Slovensku, dobre sa cíti aj v Čajkove, preto doň vkladá veľké nádeje aj Branislav Nichta, je to jedno z jeho piatich špičkových vín najvyššieho radu, ktorý nesie jeho meno.
Všimnime si Peseckú leánku. V Tekove je to mimoriadne obľúbené víno, má krásne svieže kyseliny a keď dozreje, z pohára sa dvíha k nosu ľahký muškátový vánok. Je to nezameniteľný symbol regiónu. Určite vďaka pôde a sopečnému podložiu. Kedysi dávno, bolo to ešte v treťohorách, keď stratovulkán Sitno bol živý, vychrlil z útrob Zeme to najlepšie, čo mohol podarovať viniču. Tuf nájdeme aj v Tokaji a máme ho aj v Čajkove a ďalších okolitých vinohradníckych obciach. Je načase kapitalizovať prostredníctvom vína dary dávnej geologickej činnosti.
Branislav Nichta už dávno pochopil, že cestou k mimoriadnemu vínu je redukovaná úroda. Pesecká leánka bola schopná dať aj 20 ton hrozna po hektári. Kto však chce mimoriadne víno, musí oželieť honbu za rekordmi a uspokojiť sa s produkciou okolo 6 ton, teda šesťtisíc kilogramov z hektára vinohradu. Táto zásada pre extra víno platí aj pre iné odrody. Len vtedy sa stávajú moky koncentrátom najlepších vlastností odrody a terroiru, ktorý je miestom ich zrodu. Terroir, to je rad vín, ktorý je takisto výkladnou skriňou Branislava Nichtu.
Vinár je však ako každý rodič pyšný na všetky svoje deti, aj na základné vína z radu Circum white či tie, čo stoja nad nimi, z kolekcie Fusion. Vieme si predstaviť pyramídu ľudskej spoločnosti bez jej jednotlivých vrstiev? Nie, a tak je to aj vo víne, aj tu vládne hierarchia.
Toskánsko ako inšpirácia
Pred pár rokmi založilo 11 tekovských vinárov združenie Terroir Tekov. Práve ono vyjadruje snahu o emancipáciu Tekovského vinohradníckeho rajónu. Už sa dostáva do povedomia prostredníctvom ochutnávok v okresnom meste Levice. Najbližšia bude tesne pred Vianocami a po nej sa možno tešiť na májovú v priestoroch Levického hradu. Presne takéto podujatia potrebuje Pohronie. V Južnoslovenskej oblasti odštartovali v minulom desaťročí Strekovský vínny festival. Svojráznym prejavom zviditeľnenia regiónu bolo vyhlásenie Slobodnej vinárskej republiky Strekov.
Je zrejme len otázkou času, kedy aj Tekov využije svoje právo na sebaurčenie a ohlási svoju vinársku nezávislosť. Veď len v Čajkove sú ďalšie tri-štyri prosperujúce vinárstva. Branislav Nichta vraví, že tekovskí vinári sa musia spájať. Boli to práve činorodé združenia vinárov, ktoré stáli pri zrode slávnych vinohradníckych apelácií v Taliansku, vo Francúzsku, v Nemecku. Nichtovým vzorom je Toskánsko. Tekov s krásnym vencom hôr, členitým terénom a bohatou vinárskou tradíciou siahajúcou od Rybníka cez Čajkov, Novú Dedinu, Devičany, Žemberovce, Brhlovce až po kráľovské mesto Pukanec, má na čom stavať.
Môže sa stať vinárskym zázemím pre priľahlé historické banské mestá, ako sú Banská Štiavnica, Kremnica, kúpele Dudince či Sklené Teplice, minerálne pramene a kúpalisko v Santovke. Diaľnica, ktorá spojila Bratislavu s Banskou Bystricou, už naznačuje, že má aj vinársky potenciál. Ľudia, ktorí ochutnali Nichtovo víno, neváhajú z nej odbočiť do Čajkova. Vinár však vraví, že dôležité je, aby sa zdržali dlhšie, preto musia vinohradníci a vinári viac spolupracovať. Len tak sa región otvorí svetu.
Nichtovo vinárstvo udalo základný tón, podľa ktorého sa môže naladiť celý regionálny vinohradnícky a vinársky orchester.
Diskusia k článku