
Naďa Lazarová má po otcovi bulharský pôvod, ale v jej rodine sa mieša niekoľko národností – starý otec z maminej strany bol Maďar, prababička Češka a exmanžel Srb. V TV Varecha nám navarila aj jedno zo svojich najobľúbenejších jedál - segedínsky guláš.
Foto: Nora Krchňáková, TV Varecha
Ako vás ovplyvnila bulharská kuchyňa, v čom je iná ako slovenská?
Bulharská kuchyňa je špecifická tým, že používa veľa zeleniny a aj korenia sú unikátne a aromatické inak ako v slovenskej kuchyni. Bulharsko je pre mňa vôňa pečených paprík a grilu, to som cítila vždy v Sofii, keď sme prišli k mojej bulharskej babičke. Veľmi rada robím bulharské špeciality, vtedy sa aspoň cez vôňu prenesiem do Bulharska.
Kedy a ako ste sa naučili variť?
Variť som začala, až keď som sa vydala a narodil sa mi prvý syn, teda keď som mala 23 rokov. Dovtedy som len tak pozorovala maminu, babičky aj otca, bol totiž úžasný kuchár, najmä čo sa týkalo bulharských špecialít. Na Veľkú noc sme sa stretávali viaceré rodiny Bulharov, ktorí tak ako môj otec študovali tu na Slovensku a aj tu zostali. Otec zaobstaral jahňa a vždy niekde na chate alebo na našej záhrade pripravil plnené jahniatko s úžasnou plnkou. A k tomu špeciálnu polievku z vnútorností, ktorá sa volá „škembe čorba“.
Pre koho najradšej varíte a aké sú vaše najobľúbenejšie recepty?
Rada varím pre rodinu aj priateľov a varím podľa chuti mojich stravníkov. Máme napríklad špeciálne menu na Vianoce, špeciálne narodeninové menu, to si môže vždy oslávenec zaželať, na čo má chuť. Keď sa synovia vracali zo zahraničia, tak na privítanie bola klasika – rezník a majonézový šalát. Taký náš špeciálny s majonézou z jogurtu. Ale priznám sa, že mám najradšej rýchle recepty, ktoré sú šup–šup hotové a chutné.
Roky sa pohybujete v médiách, aj vo vašej pracovnej zaneprázdnenosti ste si našli čas na pečenie. Čo pečiete najradšej?
Piecť som začala pomerne neskoro, paradoxne vždy som tvrdila, že uvarím hocičo, len nie piecť. Keď boli chlapci malí, tak piekla babička. Až raz, keď som mala veľmi zložité pracovné obdobie a nemohla som spávať, zistila som, že keď pečiem, tak sa skvelo odreagujem. Je to taká moja koláčoterapia. A odvtedy sa to stalo mojím hobby a skúšam všeličo – torty, koláčiky, bábovky. Veľmi ma baví zdobiť, vtedy môžem využiť svoju kreativitu.
Ako prežívate koronakrízu, zdokonalili ste sa vo varení?
Snažím sa neklesať na duchu. Napriek pandémii mám pracovné povinnosti, ale je to iné. Zdokonaľovať sa dá stále a vo všetkom, aj vo varení. Keďže môjmu staršiemu synovi zistili intoleranciu na kravskú bielkovinu, tak hľadám alternatívy v pečení i vo varení. Verte, je to výzva, ale ja mám výzvy rada!
Diskusia k článku