Od rána som bezradne listoval v slovenskej i českej kuchárskej klasike. V domácej kuchárke Magdaleny Dobromily Rettigovej som nenašiel nič vhodné. Zavrhol som recepty na „sekaninku ze zajíce“ aj na „zajíce na černo“. Ani vyše storočné návody Terézie Vansovej ma neoslovili. Materiál na prípravu zajačieho chrbta som nemal, nuž a králičie ragú s tureckou ryžou by u nás nik nejedol...
Zachránili ma spomienky. Spomienky na strýka Milana Horáčka z moravských Sudoměříc. To bol krstný otec mojej manželky, kutil, gurmán, gastronóm. Vždy, keď sme sa ohlásili, na stole boli pripravené dobroty horáčkovskej kuchyne. Patrila k nim aj Milanova „myslivecká jehla“.
Pripravovala sa z vybraných kúskov bravčového, králičieho a kuracieho mäsa, ktoré sa napichovalo na ihlu z agátového dreva. Mäso sa striedavo ukladalo s plátkami cibule a rôznofarebnej papriky. „Špíz“ sa vždy končil a začínal paprikou. Špízy sa opekali na rozpálenom slnečnicovom oleji na väčšej panvici. Jednotlivé kusy sa pravidelne obracali a opekali dozlatista.
Keď bolo hotovo, podávali sa so „šťuchanými“ cibuľkovými zemiakmi. Tie pripravovala už Milanova manželka, teta Anička. Hostiteľom bol však Milan. A ten vedel, čo sa patrí. Nemohli ste odmietnuť. Pred jedlom sa podával aperitív. Akože inak. Moravská dvadsaťročná slivovica. Tá písala... Pri špízoch sa slintalo a v pohároch bol už naliaty sudoměřický neuburg. Z Horáčkovej vinice pri priehrade. Ročný–dvojročný, voňavý, zlatistý. Víno od srdca...
Milan ani Anička už nežijú. Tak si na nich aspoň spomíname... Tentoraz Milanovou „ihlou“ a nabudúce, to vám sľubujem, sú v pláne recepty na nedostižné moravské koláče.
Vyse 45 rokov zijem vo Francii a po celu tuto dobu ma sprevadza slovenska "Obrazova kucharka" Anny Vydrovej (rok vydanie 1983), ktora na str.292 uvadza recept na Zajaca na smotne" Pravda, niej to moravsky kralik, ale francuzski hostia po ochutnani tohto receptu vzdy ochkaju blazene a pytaju sa, z ktorého regionu Francie ten recept je ? Nuz aj v takej malej zemi, ako je nase Slovensko si ludia vedeli vymysliet tolko dobrôt...
Uz sa tesim na vase rozpravanie o moravskych kolacoch, ktoré dobre poznam, ved som po stvrt storocie jedla "svatebni kolacky" mojej moravskej babicky. Tie sa rozplyvali v ustach, Babicka je zadelavala smetanou !