Mrva:
Robíme originály, o kópie nik nestojí

Jozef Sedlák, Pravda, 6. decembra 2020     17 minút čítania

Slovensko sa musí prezentovať originálnymi vínami, ktoré odlišuje jedinečný štýl. Tie majú cveng, a nie napodobeniny, akokoľvek sú dobré. Súčasťou terroiru je aj vinár premietajúci svojráznosť územia do vína, pridáva ďalšiu z čŕt modernej vinárskej tvorby Vladimír Mrva. Už roky je čitateľná vo vínach spoločnosti Víno Mrva&Stanko.

Pred 30 rokmi ste zbierali vinárske aj manažérske skúsenosti v Rakúsku. So susedmi sa stále konfrontujete. Kde sú oni a kde my?

Keď som v roku 1990 prišiel do Rakúska, spamätávalo sa z dietyléngly­kolovej aféry, ktorá poškodila prestíž jeho vín. Rakúšania prijali najprísnejší vinársky zákon v Európe a nekompromisne vyžadovali jeho dodržiavanie. Súčasne došlo k obrovskej podpore vinohradníctva a vinárstva a ich tesnému prepojeniu s cestovným ruchom, rozvinuli nový druh turizmu – vínnu turistiku.

Oproti nám mali obrovský náskok, lebo už začiatkom deväťdesiatych rokov ponúkali biele vína výrazné vo svojom odrodovom prejave, čisté, ovocné, svieže. Červené vína dozrievali v drevených sudoch a vinári im dopriali čas, než dospeli. Na stôl sa dostávali vína v akurátnej fľašovej zrelosti. Kvalita vín bola neporovnateľná so slovenskou.

A čo sme stihli za tridsať rokov my?

Podobne ako Rakúšania vieme dorobiť vynikajúce vína, ale chýba mi posun vína do role, ktorá stmeľuje celú krajinu, dvíha jej prestíž. Akoby sme zabúdali, že víno je dôležitým prvkom identity národa a územia, ktoré obýva. Rakúšania to už dávno pochopili, preto je ich prístup k vínu komplexný, sektorovo previazaný a vyúsťuje do empatie spotrebiteľov, ktorí si radi kupujú rakúske víno, pretože vyjadruje ich chuť.

Naznačili ste, čo využiť z rakúskej cesty k dobrému vínu. Ktoré slovenské prednosti sa žiada rozvinúť?

Pointa originality vína spočíva vo využití potenciálu územia, pestovaných odrôd a vína, teda vo vinohradnícko-vinárskom kumšte. Kým sme to pochopili, prešiel istý čas. Po otvorení hraníc sa vinári rozcestovali a pomerne rýchlo zorientovali. Do vinárstiev prenikli najmodernejšie zariadenia na spracovanie hrozna a muštu, čím sme sa technologicky priblížili k vyspelým vinárskym krajinám.

Každé vinárstvo si pritom muselo odšliapať poctivo svoj kus hrboľatej cesty k dobrému vínu a učilo sa na vlastných chybách. Museli sme byť – vinári aj konzumenti – trpezliví, aby sme docielili kvalitu, ktorá je v tejto chvíli porovnateľná nielen s rakúskymi vínami.

Uprime pohľad do našej krajiny a pomôžme záujmom o víno rozvinúť vínnu turistiku, oživiť gastronómiu.

Nehrá Slovensku do kariet klimatická zmena?

Slovensko leží na severnom okraji pestovania viniča, ale má polohy, ktoré pôdou, klímou žičia viniču. Čím ďalej, tým viac cítime globálne otepľovanie, ktoré začína vinárom v južnej Európe spôsobovať problémy. Niektoré biele odrody tam strácajú kyseliny a tým prichádzajú o svieži esprit.

Spoločnosť je však pri bielych vínach naladená na menej alkoholické, viac odrodové, svieže, harmonické vína. Nuž a sviežosť, ktorú si slovenské biele vína uchovávajú, začína juhoeurópskym vínam chýbať. Severnejšie položené Slovensko zostáva krajinou bielych vín, ale otepľovanie prinieslo ročníky s červenými vínami, ktoré sú kvalitou porovnateľné s európskymi červenými vínami.

Nie je odvážne porovnávať sa s veľkou červenou trojkou, ktorú tvoria Francúzsko, Taliansko a Španielsko?

V prestížnych degustáciách neraz naše červené víno preskočilo aj francúzske vína. Každé takéto víťazstvo je obrovským povzbudením, ale, samozrejme, vinári z Bordeaux, Burgundska, Toskánska, Rioji majú obrovský skúsenostný náskok. Učíme sa však rýchlo. Keď si spomeniem na vína z výborného ročníka 1997, využili sme vtedy jeho potenciál vari na 60 percent.

S každým ďalším dobrým červeným ročníkom však išla kvalita vín hore. Najlepšie červené vína z tohto a minulého desaťročia sú nádherné, porovnateľné so zahraničnou konkurenciou, o čom svedčí množstvo ocenení z celej Európy.

Európske uznanie ako výraz kvality slovenského vína jeho tvorcom dobre padne. Ako ho vníma našinec?

Na začiatku ponovembrovej éry, ale ešte aj dnes ľudí veľmi ovplyvňuje chuť zahraničných vín. Dobrý bol a je ten Veltlín zelený, ktorý je ako z Rakúska, alebo keď Rizling rýnsky je ako víno z Nemecka či Cabernet Sauvignon ako mok z Bordeaux. Slovenskí vinári sa dlho usilovali vyrobiť európske, rozumej moderné, víno, aby dokázali, že nie sú o nič horší ako v okolitých krajinách. Vývoj medzitým pokročil, ale časť konzumentov sa nevie vymaniť z tohto porovnávania.

Dorobiť pravé slovenské víno znamená akcentovať slovenskú originalitu. Do popredia sa teda dostáva jedinečnosť terroiru a súzvuk odrody s ním, ktoré vie vinár umne pretransformovať do vína. Víno je jedna z foriem umenia a v ňom oceňujeme originál, nie kópie.

Vinár Vladimír Mrva.
Vinár Vladimír Mrva.
Autor: Pravda, Jozef Sedlák

Uberá sa touto cestou slovenské víno?

Potrebujeme predovšetkým charakterizovať, aké vlastne je slovenské víno. Nájsť a vyzdvihnúť črty, ktorými sa odlišuje od ostatných. Ľudia akoby sa už nasýtili dobre známej produkcie vinárskych krajín. Uznávajú, že ich vína sú výborné, ale hľadajú niečo nové. Na tom nám treba stavať.

Hoci sa radi odvolávame na bohatú vinársku históriu, Európa nevníma Slovensko ako typickú vinohradnícku krajinu, a to aj vzhľadom na malinkú plochu vinohradov. Môžeme však upútať inde málo pestovanými odrodami, novošľachtencami, rovnako štýlom vína typickým pre slovenskú tvorbu.

Čo tým dosiahneme?

Dobré slovenské vína prinášajú iný vnem. Po novom rozohrávajú prirodzenú ľudskú senzualitu. Vzbudzujú nové, krásne pocity z ochutnávania vína. To priťahuje pozornosť k priestoru, kde sa vína narodili, a dostáva do povedomia slovenské vinohrady, pivnice a ľudí, ktorí víno dorábajú. Nemá zmysel robiť víno, ktoré sa inému podobá, budúcnosť má typické slovenské víno. Cesta k nemu je ťažká, ale musíme ju prejsť a vytvoriť originálne vína priťahujúce konzumentov čarom svojej rozmanitej slovenskej zvláštnosti.

V máloktorej krajine sa pracuje s takým širokým odrodovým sortimentom ako na Slovensku. Je to prednosť či nevýhoda?

Originalitu a výnimočnosť možno hľadať tam, kde terroir podčiarkuje prednosti odrody. Na Slovensku sa pestuje všade všetko. Je to daň ponovembrovej móde, ale už sme prišli na to, že určité odrody do niektorých lokalít nepatria, zatiaľ čo iné tam sadnú, jadrne povedané, „ako riť na šerbeľ“.

Dobrý pár odrody a vinice dáva každý rok vína istým spôsobom výnimočné. Toto poznanie musí viesť novému odrodovému usporiadaniu viníc, ktoré už majú staré vinárske krajiny dávno za sebou. Nejde to urobiť okamžite, ale v najbližšom polstoročí sa mu nevyhneme.

Ktoré vaše vína vyjadrujú súlad odrody a miesta, ktoré je pre ne ako uliate?

Napríklad Veltlínske zelené zo šenkvického družstevného vinohradu. To je naozaj pár na pohľadanie. Staršia výsadba viniča korení v hlbokých nánosoch sprašovej pôdy. Veltlín bol v časoch socializmu cenený za vysoké úrody. Tie teraz tím Karola Motyku rezom múdro znížil a bobule hrozna poskytujú surovinu na víno s nevídaným aromatickým a chuťovým potenciálom. Sprístupnili sme ho technológiou kryomacerácie, ktorá urobila z Veltlínskeho zeleného atraktívne víno s prv nepoznanou aromatikou.

Ďalším príkladom, kde odroda povyšuje miesto a to zasa odrodu, je vinohrad Karola Braniša v Dolných Orešanoch. Na žuli a kryštalickej bridlici sa tam rodí nádherný Rizling rýnsky. Je to pevné, ohnivé a pikantné víno s nezameniteľnou minerálnou chuťou a dlhým potenciálom zrenia.

Orešany boli vždy rodiskom dobrého červeného vína. Karol Braniš tu však neváhal experimentovať, práve tak ako vy s novošľachtencami. Oplatilo sa?

A ešte ako. Predovšetkým Karol Braniš je svojím založením vinohradník experimentátor. Veľký obdivovateľ diela šľachtiteľky Doroty Pospíšilovej našiel pre jej nové odrody Hron, Váh, Rimavu, Rudavu, ale aj tradičnú Frankovku modrú v malokarpatskom vinohrade miesto, ktoré do bobúľ zázračne prenieslo genia loci.

Ducha miesta i samotného vinohradníka. Tieto odrody tam každoročne dozrievajú do kategórie výberov z hrozna a dávajú predpoklad pre vznik ojedinelých červených cuvée vín, ktoré vekom rastú do krásy. Je radosť s nimi pracovať.

Pivnica Vladimíra Mrvu a Petra Stanka stojí široko rozkročená nad slovenskými vinohradmi. Čo to umožňuje?

Ak ste dobrým partnerom vinohradníkov, môžete zbierať spolu s nimi najväčšie slovenské poklady. Vo Vinodole, územie ktorého v praveku formovali dnes relatívne vzdialené rieky Nitra a Žitava, sme našli vynikajúcu lokalitu pre Cabernet Sauvignon rosé. Už desať rokov nepretržite robíme ružové víno z tohto vinohradu a stále získava ocenenia doma aj v zahraničí. Je oň obrovský záujem. Priťahuje sviežosťou, za ktorou je harmonická štruktúra kyselín. Chuť je šťavnatá, s ríbezľovo-žihľavovým lemom.

Sudy plné vína, o ktoré je obrovský záujem a v prestížnych
degustáciách prekonávajú napríklad aj francúzske vína.
Sudy plné vína, o ktoré je obrovský záujem a v prestížnych degustáciách prekonávajú napríklad aj francúzske vína.
Autor: Pravda, Robert Hüttner

Ukážkou ojedinelého terroiru, vymykajúceho sa vápencovým podložím ostatným malokarpatským viniciam, je vinohrad z Čachtíc. Svedčí veľkej svetovej odrode Chardonnay. Rovnako ako Mülleru Thurgau mojmírovský vinohrad. Pôda je tu bohatá na vápnik a dodáva vínu korenisté kyseliny a krásny citrusovo-muškátový tón.

V zásade platí, že dobré víno je kombináciou vinohradu, preň dobre vybranej odrody a vinára, ktorý podčiarkne vo víne ducha miesta i jeho dušu.

Akú budúcnosť majú Rizling vlašský, Müller Thurgau a Veltlín zelený, odrody s najväčším zastúpením v slovenských vinohradoch?

Tieto vína stále tvoria viac ako 50 percent z bielych odrôd. V deväťdesiatych rokoch prišla obrovská módna vlna nových odrôd – Rulanského šedého, Chardonnay, Sauvignonu a Tramínu červeného. Vlašák, müller a veltlín upadli do nemilosti aj preto, že si ich ľudia pamätali ako jednoduché vína, ktoré sa plnili do litrových fliaš.

Rakúšania nám prví ukázali, ako možno z tuctového veltlínu urobiť ikonické víno. Povieš Grüwe a vidíš pred očami Rakúsko, jeho vinohrady a pivnice. Prvý krok k renesancii klasických slovenských odrôd sme urobili. Do viníc prišiel iný typ rezu a s ním zníženie úrod, ktoré moderné spracovanie hrozna pretavilo na víno prinášajúce vzrušujúci pôžitok. Takouto premenou prešla aj Frankovka modrá.

Posledným šampiónom suchých bielych vín v Národnom salóne vín je Rizling vlašský. Je potvrdením návratu tejto odrody?

Áno. Rizling vlašský a vinohradníci a vinári, ktorí mu veria, potrebujú takúto vzpruhu. Tituly šampiónov menia pohľad na každé víno, tobôž keď roky stálo v pozadí. Je výzvou, aby ľudia víno ochutnali, čo je prvý krok k vytvoreniu stáleho partnerstva.

Rizling vlašský, ktorý sme objavili v družstevnom vinohrade vo Dvoroch nad Žitavou, porazil vo finále Národného salónu vín zvučné odrodové vína, ako sú Rizling rýnsky, Tramín červený či Sauvignon alebo Rulandské šedé. Tieto vína stoja na rebríčku dopytu spotrebiteľov vyššie. Rizling vlašský neznížil ich kvality, iba obrátil pozornosť na svoj autentický prejav. Do pozornosti by som dal v tejto súvislosti prácu slovenských vinohradníkov s novými klonmi vlašáku, mülleru aj veltlínu a pri novej výsadbe vyhľadávanie vhodných polôh pre ne. Aj to hovorí o novom, lepšom smerovaní slovenského vína.

Ondrej Korpás spolu so synom Bandim dali teraz do štátnych odrodových pokusov štyri novošľachtence, ktoré ťažia z predností Merlotu a Dunaja. Aká je budúcnosť týchto vín?

Mal som možnosť ochutnať vína zo šľachtiteľského konceptu Lavina. Ponúkli ma vari 40 vínami z rôznych krížení. Málokto si vie predstaviť, koľko lopoty, ale aj umu je vloženého do vývoja odrôd, ktoré majú posunúť hranicu krásneho vína za pomyselný obzor.

Vína ma zaujali mnohovrstvovou chuťou ovocia, jemnosťou, mäkkosťou, ktorú potomstvu priniesol slovenský Dunaj, a eleganciou francúzskeho Merlotu. Rodia sa červené vína s veľkým potenciálom, vína budúcnosti. Avšak všetky stránky nielen týchto, ale aj ďalších novošľachtencov musí preveriť čas. Až po 20–25 rokoch pestovania možno s istotou povedať, či sa odroda naozaj osvedčila.

Nechcem maľovať čerta na stenu, ale ak sa nespamätáme, hrozí nám, že sa ešte v tomto desaťročí vyklčujú vinice na ploche 1 000 až 2 000 hektárov.

Stali ste sa prezidentom Slovenského zväzu vinohradníkov a vinárov vo chvíli, keď slovenské víno prežíva veľmi krušné časy. Vidíte svetielko na konci tunela?

Rozsvietime ho, keď budeme ťahať všetci za jeden koniec vinohradníckeho a vinárskeho povrazu. Existuje len jedno slovenské víno, to, ktoré je dorobené zo slovenských vinohradov. Musíme vyslať signál spotrebiteľovi, že hoci máme rôzne názory, záleží nám na tom, aby sa na Slovensku predávali kvalitné odrodové a cuvée vína. Žiadame aj prosíme všetkých milovníkov vína, aby v reštaurácii, obchode či vinotéke uprednostnili slovenské víno pred zahraničným. To je jediná šanca, ako udržať a do budúcnosti rozšíriť plochy vinohradov na Slovensku.

Pandémia sa raz skončí, opäť sa otvoria vinohrady aj pivnice. Uprime pohľad do našej krajiny a pomôžme záujmom o víno rozvinúť vínnu turistiku, oživiť gastronómiu. Napokon ide o Slovensko a jeho – našu prosperitu. Ak spojíme záujem všetkých kompetentných, ktorých sa víno týka – vinohradníkov, vinárov, ministrov manažujúcich pôdohospodárstvo, hotelierstvo, cestovný ruch, župy a miestne organizácie, potom sa zablýska na lepšie časy. Korona by nás mala zomknúť.

A čo keď nie?

Nechcem maľovať čerta na stenu, ale ak sa nespamätáme, hrozí nám, že sa ešte v tomto desaťročí vyklčujú vinice na ploche 1 000 až 2 000 hektárov. Úplne by to zmenilo rokmi utváranú panorámu krajiny a podlomilo jej vinárske sebavedomie. Slovensko však má čo ponúknuť vinárskemu svetu. Ak sa odvetviu dostane podpora, je schopné svoje špičkové vína aj exportovať. Svet sa mení a má záujem o výnimočné produkty. Dokázali sme, že ich vieme dorobiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Diskusia k článku





TOPlist