So šéfkuchárom Jozefom Hromjákom – strieborným kuchárom roka 2025.
Foto: ta3
Predsa len si treba občas vydýchnuť. Ako si vyvetráte hlavu od starostí aj únavy najradšej vy?
Keď sa vrátim zo služobky, väčšinou mi stačí obyčajné ticho a byť pár dní sama so sebou. Celkovo mám však rada skôr aktívny relax. Idem do posilňovne, na prechádzku, alebo prevetrám korčule. Závisí od ročného obdobia. V lete chodím behať do lesa, ktorý mám blízko domu. Je to super psychohygiena, vždy prídem na iné myšlienky. V zime mám najradšej lyžovanie. Keďže som však extrémne zimomravá, je to jediný dôvod, prečo sa teším na chladné mesiace. A, samozrejme, kvôli vianočným sviatkom. Tieto chvíle strávené s mojou rodinou sú pre mňa vždy veľmi výnimočné.
Je práca v televízii pre vás práca snov?
Pracovať v televízii nebol môj detský sen. Nikdy som vlastne netúžila po konkrétnom povolaní, aj keď asi najbližší mi bol spev. Ako som spomínala, už ako dieťa som chodila do folklórneho súboru, potom na muzikálové gymnázium, no nakoniec som sa rozhodla ísť ďalej študovať masmediálnu komunikáciu a marketing. Počas mediálnej praxe som zistila, že ma láka kamera, a tak som si povedala, že sa pred ňu raz postavím.
Čo vás pritiahlo do televízie a aké boli vaše televízne začiatky?
Do televízie ta3 som nastúpila ako čerstvá absolventka vysokej školy, takže začiatky boli náročné asi ako pre každého v novej práci. Zvládnuť mi ich pomohlo moje životné motto, ktoré som si osvojila od profesora na vysokej škole. „Ak chceš niečo dosiahnuť, urob pre to maximum. Ak to dosiahnuť nechceš, radšej ani nezačínaj.“ Týmito slovami sa v živote riadim a snažím sa robiť svoju prácu najlepšie, ako dokážem.
Vo vašich reláciách ste vždy krásne oblečená. Aj móda je vaša záľuba?
Ďakujem za kompliment, no viete si predstaviť, aké náročné je zbaliť sa na služobnú cestu? Všetky outfity musia dokonale ladiť ku scenáru. (Smiech.) Kameramani sú už zvyknutí na môj obrovský kufor, ale ja z neho naozaj všetko využijem. Nemám žiadnu stylistku, oblečenie si vyberám sama a aj sa sama líčim. Uprednostňujem skôr elegantnú módu, ale mimo kamier si rada oblečiem rifle a tenisky.
"Niekedy je príjemné nechať sa len tak unášať prúdom.“
Práca v médiách je pre nás novinárov srdcovka, už si nevieme predstaviť, že by sme robili niečo iné. Čím toto povolanie očarilo vás?
Moja práca mi dala veľký rozhľad vo svete kultúry. Počas desiatich rokov som moderovala niekoľko relácií, vďaka čomu som mohla spoznať výnimočných umelcov a s mnohými mám priateľské vzťahy. Dokumenty Tajomstvá Slovenska a Chutné Slovensko, ktoré tvorím ostatné tri roky, mi zase otvorili cestu spoznávania krásy našich regiónov. Som úprimne vďačná za to, že môžem o svojej práci povedať, že je zároveň aj mojím koníčkom. Vstávam s úsmevom na tvári s pocitom, že mám okolo seba ľudí, ktorí ma podporujú. Bez najbližších by som dnes nebola tam, kde som – ani kým som. A to je pre mňa ten najväčší dar.
Aké ocenenie vašej práce pre vás zatiaľ najviac znamenalo?
To najväčšie ocenenie prichádza vždy od divákov. Už počas nakrúcania, keď pridávam príspevky na sociálne siete, od nich dostávam povzbudzujúce správy. Buď sú to tipy na recepty, reštaurácie, alebo sa tešia, že sme zavítali práve do ich regiónu. A keď mi po odvysielaní napíšu, že sa im relácia páčila, je to ten najkrajší pocit. Moju prácu diváci ocenili minulý rok aj v ankete Slovenka roka. Dodnes je to pre mňa neopísateľný pocit, keď som si túto vzácnu sošku odniesla domov a každý deň sa na ňu hrdo pozerám. Je to pre mňa česť, radosť a zároveň aj veľká zodpovednosť.
Hovorili ste mi, že veľmi rada varíte. Čo najradšej varíte sama pre seba?
Keďže tvorím dve relácie, na varenie mi, žiaľ, neostáva veľa času. Preto doma preferujem skôr jednoduché recepty, ktorých príprava netrvá viac ako 30 minút. Mám rada cestoviny s rôznymi omáčkami, šaláty, alebo si zvyknem robiť bowl, do ktorého nahádžem, ako sa hovorí, „čo chladnička dala“. O to viac sa teším, keď ma na obed zavolá maminka a uvarí mi moje najobľúbenejšie jedlo z detstva – plnenú papriku s knedľami.
Prezradili ste o sebe aj to, že ste perfekcionistka. Prejavuje sa to aj pri varení?
Práveže nie. Keď varím doma, nikdy si nepamätám presný postup. Veľmi rada experimentujem, objavujem nové kombinácie a chute. Keď však varím so šéfkuchármi v relácii, som veľký perfekcionista. Tam musí ísť všetko podľa scenára a keď sa po nakrúcaní zatvorím do strižne, rovnako dbám na každý detail. Niekedy si hovorím, že nemusí byť všetko dokonalé, ale inak to jednoducho neviem.
Diskusia k článku