Katkin syn Kubo žije v Prahe.
Foto: Archív K. Brychtovej
Na predstavenia cestujete všetky herečky spolu?
Áno, cestujeme veľkým autom. Gizka občas donesie aj niečo dobré ochutnať, aj koláčik, no ona je skôr na slané, takže mávame od nej chlebíčky. Snažíme sa však krotiť v ochutnávaní, pretože všetky chceme byť štíhle. Gizka je pre mňa veľkou inšpiráciou, pretože je stále plná života a energie. Hovorím si, že hrať s týmito skvelými dámami je pre mňa veľká odmena. Celý život som divadlo nerobila, a preto pre mňa táto ponuka od režiséra Svetozára Sprušanského z Divadla komédie veľa znamená.
Čo ťa na tomto putovnom predstavení najviac baví?
Úžasné sú reakcie žien, páči sa mi, ako sa zabávajú, po predstavení za nami prídu s úsmevom a hovoria, že celé bolo o nich. Nedávno mi jedna mladá diváčka po veľkom aplauze povedala, že sa už klimaktéria nebojí, pretože ju naša hra naň dokonale pripravila. Ale zažívame aj vtipné chvíle. Hrali sme napríklad v Kremnici, kde nie je klasické divadlo, a na improvizované pódium sme vystupovali po schodíkoch v takej úzkej chodbe, kadiaľ by veru silnejšia dáma ani neprešla. Skrátka nemôžeme priberať nielen preto, že by sme sa nevošli do kostýmu, ale aj preto, že by sme sa na niektoré predstavenia ani nedostali. (Smiech.)
Doma mi spríjemňuje žehlenie podcast, ktorý uvádzaš spolu so Zuzkou Vačkovou. Je to pre teba tiež zmena?
Pracovala som v rádiu, preto si užívam aj tento nový podcast, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými ľuďmi na ženské témy. So Zuzkou si veľmi rozumieme, a tak sme rady, že sa pravidelne stretávame, navyše si zavoláme pred mikrofón hostí, s ktorými sa cítime príjemne.
Pre mňa je veľmi vzácne, ako sa vám v podcaste ľudia otvoria. Ale pamätám si, hoci to už bolo dávno, že aj v televíznej relácii Pošta pre teba ti obyčajní ľudia pred kamerami doslova otvárali srdcia. Čím to je?
Ľudia ku mne cítia dôveru. Viem napríklad, že ty nenapíšeš o mne niečo, čo by mi ublížilo a to isté cítia ľudia ku mne. Veľmi dôverný bol v podcaste napríklad rozhovor so Zorou Czoborovou, no my dve sa už poznáme veľmi dlho, sme spolužiačky. Mojou výhodou však je, že poznám takmer všetkých ľudí nášho šoubiznisu, s mnohými som robila rozhovor v rádiu a mnohí sa mi už pred mikrofónom pootvárali, dôverujú mi. Aj keď sa stalo, že už niektorí pozvanie do nášho podcastu aj odmietli.
"Hovorí sa, že staroba je zlá. No ja sa po prvé necítim stará a po druhé je to báječné, že mám konečne čas na seba.“
Stáva sa ti, že ťa zastavia ľudia na ulici a chcú sa ti zveriť?
Nedávno sme boli spolu so Zuzkou Vačkovou v Košiciach, kráčali sme po Hlavnom námestí a oslovil ma neznámy mladý muž s otázkou: "Katka, robíte ešte Poštu pre teba?" A ja mu hovorím: "Moje zlato, už desať rokov nie." On mi s veľkou dôverou hovorí: "To je škoda, rozišiel som sa s priateľkou a veľmi rád by som si ju k vám do relácie pozval." Chcela som mladému mužovi pomôcť a tak, hoci ja už ju pozvať do relácie nemôžem, musel mi sľúbiť, že v sebe nájde odvahu a zavolá jej sám. A on mi hovorí, že jej určite zavolá, pretože ju chce naspäť. Bola som veľmi prekvapená, že aj po toľkých rokoch je stále Pošta pre teba v povedomí ľudí.
Stále skúšaš piecť doma podľa nových receptov?
Aktuálne ani veľmi nie, pretože deti ani vnúčatá nie sú v Bratislave, manžel nemá veľmi rád sladkosti a maminka má dokonca alergiu na cukor. Ale vždy, keď idem piecť, cítim šťastie a radosť, preto si hovorím, mala by som sa k tomu vrátiť. Stále si kupujem kuchárske knihy, dokonca mám svoj oranžový zošit a zapisujem si doň každý recept, ktorý ma zaujme.
Diskusia k článku