Martin Pyco Rausch:
Nakrúcanie videoreceptov, to je práca na celý úväzok

Jana Štrbková, 28. októbra 2022     19 minút čítania

Preslávil sa ako moderátor televíznych šou, dnes s úspechom nakrúca videorecepty. Pyco nám prezradil, ako získava tie najlepšie recepty z celého sveta, čo sú jeho životobudiče a prečo vždy moderuje hladný.



Foto: Archív Martina Pyca Rauscha

Vašou ďalšou vášňou od detstva je hudba. Ako ste ešte ako stredoškolák získali brigádu v prvom súkromnom slovenskom rádiu?

Mám trojicu záľub, ktorá pre mňa od detstva až dodnes, keď už mám takmer päťdesiat, funguje ako životobudič. Vďaka nim stále niečo nové skúšam a učím sa, a to bez ohľadu na to, koľko mám rokov. Hudba a jazyky ma poháňajú vpred, otvárajú mi dvere do iných svetov. Neskôr sa k nim pridalo jedlo. Odmalička som vyrastal na zahraničnej hudbe, bývali sme v bratislavskej Petržalke, rovno pri hraniciach s výhľadom na svet za železnou oponou, a mohol som tak počúvať rakúske rozhlasové stanice. Poznal som všetky priečky hitparád, interpretov, o ktorých u nás ani nechyrovali, pretože v našich rádiách sa ich hudba nehrala. Vedel som o nich všetko, aké albumy vydali, bol som doslova chodiacou encyklopédiou. Hudbu som miloval natoľko, že som vďaka nej chcel čo najplynulejšie hovoriť po anglicky, aby som tak lepšie rozumel umeniu, ktoré ma uchvacovalo už len melódiou. A keď u nás začalo vysielať prvé súkromné rádio, urobil som všetko pre to, aby som s ním mohol spolupracovať. Bol som redaktorom, ktorý vyhľadával informácie, a prvé roky som pracoval bez nároku na honorár. Keď som dostal prvýkrát 150 korún, čo sú dnes štyri eurá, mal som pocit, že mám obrovské vreckové. A popritom som doštudoval strednú školu.

Prejavila o vás záujem televízia a roky ste boli súčasťou veľkých šou, ktoré sledovalo celé Slovensko. Uvedomovali ste si počas priamych prenosov stres?

Keď sa pripravujem na priamy prenos, beriem to skôr ako zodpovednosť. Musím si vopred prejsť informácie, tie dôležité sa učím naspamäť. Počas posledných rokov som nepoužíval kartičky, nechcel som na pódiu žiadne našepkávanie, preto som sa o to dôkladnejšie pripravoval. Rokmi som zistil, že bez kartičiek mozog pracuje na plné obrátky, sám si vopred koncipuje vety, môžem byť pohotovejší a spontánnejší. Na pódiu prežívam stav sústredenia, nenazývam to stres, inak by som pod jeho tlakom pracoval neustále. Stres mám skôr z toho, že sa mu pripisuje priveľká dôležitosť a máme tendenciu zbytočne mu podliehať. Napríklad keď som riešil nejaký svoj zdravotný problém, lekári prvého kontaktu mi vždy položili otázku, kde pracujem. Keď som odpovedal, že v televízii, automaticky sa ma pýtali, či cítim stres. Raz dokonca nesprávne diagnostikovali a moje problémy s platničkami pripisovali najskôr práve stresu. Vôbec ma neodmerali, nezisťovali, či náhodou nemám jednu nohu kratšiu, či svoj problém nemám zo zlého držania tela.

Dalo sa počas dní intenzívneho nakrúcania zdravo jesť? Varili ste si doma nosili na nakrúcania svoje jedlo v škatuľkách?

Doma varím aj niekoľkokrát do týždňa, a tak som si svoje jedlo nosil aj na nakrúcania v škatuľkách a kombinoval ho s tým, čo nám priniesol catering. A keď prišli záťažové dni, počas ktorých sme absolvovali od rána aj skúšku, generálku a večer priamy prenos, zásadne som večer moderoval skôr hladný. Keď som najedený, nemyslí mi to tak dobre, telo by si najradšej ľahlo, energia klesá. S plným žalúdkom by som počas moderovania nebol taký pohotový ani pozorný. No potom, bohužiaľ, jedávam až neskoro večer, keď sa všetko skončí a prídem domov.





Diskusia k článku






 



TOPlist