Kuchyňa severovýchodného Nemecka:
Ryby, rakytník, špargľa

Spracovala: Andrea Červenková, 15. januára 2014     21 minút čítania

O svojich kulinárskych skúsenostiach a zážitkoch z Nemecka nám do seriálu SVETOVÉ KUCHYNE napísala Varecháčka Elixir.



Foto: Elixir

Neptúnova fontána pri Červenej radnici v Berlíne.


Moderná nemecká kuchyňa nie sú len párky, klobásky a pivo. Aj o tom svedčia recepty od Elixir, ktorá v Nemecku už dlhší čas žije. Recepty od tejto Varecháčky sú vždy neprehliadnuteľné - krásne foto, presný opis, nutričné hodnoty, zdravé, no a v poslednom období vegánske.



Trendy stravovania v Nemecku sa rokmi stále menia. S veľkým množstvom imigrantov tu získavajú priestor a obľubu aj jedlá, ktoré sa tu v minulosti bežne nevyskytovali. Napriek všetkým príjemným nástrahám svetových kulinárskych receptov a zvyklostí si však klasická nemecká kuchyňa doteraz úspešne udržala svoju podobu. Domáci ľudia stále dokážu oceniť i stravovacie zvyky svojich predkov, ktoré sa tu naďalej tešia veľkej popularite.

Berlín

Berlín, mesto v ktorom žijem, je plné ľudí rôznych národností a kultúr, kamkoľvek človek pozrie. Keď sa kulinársky nadšenec - ako ja - prejde jeho ulicami, popri pohľade na historické budovy, hojné vodné vtáctvo plávajúce na rieke a prekrásne parky, jeho záujmu určite neunikne ani množstvo reštaurácií a kaviarní.


Foto: Elixir

Výhľad na Berlín z Treptowers.


V častiach, ktoré som mohla navštíviť, som postrehla, že i tá najpokojnejšia a okrajová štvrť v sebe ukrýva rôznorodé kulinárske podniky, všemožných etník, estetík a kvalít. Či už sú to malé alebo známejšie reštaurácie, pekárne, stánky s jedlami, kaviarne a čokoládovne miestnych, fastfoody, alebo reštaurácie s jedlami založenými na kuchyni prisťahovalcov s nádychom exotiky, špecifické zvyklosťami ich krajín; to všetko ponúka človeku ochutnať pestré tváre Berlína.

Majitelia sa snažia privyrobiť si popri bežnej prevádzke takýchto svojich zariadení i tak, že umožnia hosťom kúpiť si „vstupenku“ do zákulisia svojho podniku. Takéto ponuky prichádzajú napríklad od malých čokoládovní, kde majitelia povolia malému okruhu ľudí vstup do svojej kuchyne a predvedú mu prípravu čokoládových kreácií, ktoré hostia môžu vzhliadnuť a ochutnať z téky ich krásnych podnikov.


Foto: Elixir

Múzejný ostrov v Berlíne.


Niektoré pekárne v rámci Nemecka zas otvárajú svoje dvere aj počas noci, kedy je taktiež možné pochutnať si na ich produktoch, zatiaľ čo zamestnanci pripravujú čerstvé pečivo a chystajú ho na ďalší deň. Pečenie rôznych chlebov, žemlí, buchiet, praclíkov, či aj koláčov, zákuskov a tort patrí medzi veľmi úspešné podnikanie v celej krajine. Najmä v čase na kávu majú cukrárne a pekárne veľké tržby, Nemci totiž patria medzi národy s najväčšou spotrebou kávy (umiestnili sa v top 15) a ku káve tu predsa patrí aj zákusok.

Aj v tých najmenších mestách nájdete niekoľko úspešných drobných pekární, kde vám bude ponúknuté pekné, poctivé pečivo. V dovolenkových destináciách je výskyt podobných podnikov priam rekordný a takú drobnosť, ako jahodový rez, nájdete počas svojich potuliek v rámci jednej ulice hneď v niekoľkých verziách.


Foto: Elixir

Téka so zákuskami v KaDeWe.


Popri ponukách na nahliadnutie do fungovania „organizmu“ podnikov, sa tu tešia záujmu i služby v oblasti kulinárskej turistiky, kedy si zvedaví návštevníci mesta objednajú sprievodcov, ktorí ich prevedú reštauráciami a predvedú im tradičné jedlá na ochutnanie.

Takisto kurzy varenia, najmä v oblasti nemasových stravovacích trendov, tu majú svoje miesto. Veľmi často sa tu hovorí aj o kurzoch týkajúcich sa prípravy vegetariánskych či vegánskych pokrmov. Usporadúvajú sa tu večere, ktoré sa stali určitou náhradou chýbajúcich podnikov pre ľudí s alternatívnym spôsobom stravovania. Trend takého stravovania v Berlíne narastá a najmä vo štvrti Friedrichshain už vznikli prvé reštaurácie a fastfoody s takýmto zameraním, kde si vegetariáni, či vegáni prídu na svoje.


Foto: Elixir

Pralinky v KaDeWe.


Milovníci jedla navštevujúci Berlín by nemali vynechať návštevu miestneho obchodného domu KaDeWe, ktorý je vychýrený „zhlukom“ všetkých možných i nemožných módnych značiek. Rovno odporúčam vybrať sa na rozľahlé šieste poschodie, v ktorom sa dá nájsť veľký výber surovín všetkých druhov, ktoré by fajnšmekri mohli, ale aj nemuseli v kuchyni potrebovať – od zeleniny, cez rybie a červené mäso a produkty z nich, syry, prísady na pečenie, koreniny, storočný alkohol, čaj, kaviár rôznych kvalít, po sladkosti, torty a pralinky. Nadšenci pre medzinárodné špeciality si tiež nájdu to svoje a ponúkané jedlá navyše pôsobia veľmi profesionálne a sú vysokej kvality.

Klobásy a párky na 1500 rôznych spôsobov

Nemci milujú jedlá z mäsa, Berlínčania nie sú výnimkou a tradičné, hoci i jednoduché jedlá z neho sú konzumované v hojnom množstve. Medzi favoritov patrí napríklad biela klobása Currywurst, s vysokým podielom bravčového alebo hovädzieho mäsa, ktorú ponúkajú hneď v niekoľkých podobách.


Foto: Elixir

Currywurst.


Tá najzákladnejšia „ľudová verzia“ je jemne nakrojená klobása, ktorá sa následne griluje, poleje pikantným kečupom, posype karí korením a podáva sa najlepšie s chrumkavým bielym pečivom rovno z rúry. Inde vám ponúknu esteticky mierne vylepšenú verziu tohto jedla, kedy je klobása pokrájaná na kúsky, karí zapracované s kečupom a táto zmes je zjemnená a spojená do omáčky, ktorou sú následne kúsky klobásy poliate. A keďže kreatívnejší šéfkuchári sa do úprav jedla pustili tiež, nájdete aj profesionálne verzie, kedy je omáčka pred servírovaním poctivo uvarená z čerstvých surovín a jedlo je podávané s príjemnou dekoráciou.

Špecifické ohľadne tohto druhu klobásy je, že originál sa pripravuje bez použitia čriev. Spracuje sa približne 60 percent mäsa, 30 percent tuku s vodou, soľou a koreniami a toto sa pretláča cez trubicu, ktorá je ponorená v horúcej vode. Tuhnutie bielkovín spôsobí, že klobása drží formu. Takéto spracovanie bolo prvý raz použité mäsiarom Maxom Brücknerom v roku 1947.

Pre zaujímavosť: podľa informácie od spisovateľa menom Florian Langenscheidt sa v rámci celého Nemecka pripravujú rôzne klobásy a párky na 1500 rôznych spôsobov.

Pivo nielen ku klobáse

Ku klobáse si Nemci nepochybne radi dajú i dobré pivo. To berlínske má pomerne dlhú históriu, pivovar vyrábajúci jednu z dnes najobľúbenejších miestnych značiek – Pilsner – bol otvorený v roku 1902 a majiteľ už vtedy ako správny podnikateľ poskytol svojim zákazníkom i príjemnú pivnú záhradu. Takéto záhrady sú tu vyhľadávané počas letných dní, ich krása pre domácich spočíva v posedení v príjemnom prostredí, s priateľmi a vychladeným oroseným pohárom piva v ruke.


Foto: Elixir

Berliner Pilsner a Berliner Weisse s Waldmeister sirupom.


Nad históriou nemeckého pivovarníctva sa vznáša i jedna „polo-legenda“, ktorá rozpráva príbeh pivovarníka Corda Broihana, ktorý vo svojej „dielni“ stvoril nápoj Berliner Weisse. Hovorí sa, že vznikol, keď sa Cord pokúšal napodobiť pivo, ktoré ochutnal počas návštevy mesta Hamburg. Korene Weisse siahajú už do šestnásteho storočia. V dnešnej dobre je nápojom obľubovaným oboma pohlaviami. Pôvodne sa dal zohnať v troch verziách – originál pivo, v červenej verzii s malinovým sirupom a zelenej s Waldmeister sirupom. Dnešní obchodníci však teraz prichádzajú aj s inými, novšími kombináciami.

Vychladené pivo chutí sladko a sviežo, príjemne najmä v lete. V podnikoch ho podávajú v slušivých pohároch okrúhleho tvaru so slamkou, pričom množstvá, ktoré tieto poháre dokážu pojať, sú už len slabým odvarom objemu originálneho pohára, ktorý pojal v minulosti tradične až tri litre nápoja. Bolo treba zapojiť obe ruky, aby sa z neho dalo odpiť. Dnes sa s týmito pohármi stretneme napríklad pri návšteve bavorskej pivárne, či Oktober festu. Pivovar, ktorý tento nápoj v dnešnej dobe produkuje, vznikol už v roku 1872.

Döner kebab

V roku 1970 sa v Berlíne začala písať história pre miestnych obyvateľov celkom nového jedla, originálne pochádzajúceho z Turecka. Ide o Döner kebab z jahňacieho mäsa, ktorý dnes dominuje v mnohých tureckých imbissoch naprieč celým mestom. Je to pokrm zložený z plátkov mäsa, dochutených korenenou marinádou, všetko spojené do jednej masy. Toto jedlo sa obvykle pripravuje na vertikálnom špíze priamo pred hosťami. Tureckí predavači v týchto imbissoch ho na povrchu opekajú a porcie z neho odrezávajú veľkými ostrými nožmi. Podávajú ho väčšinou v suchých tureckých plackách s množstvom zeleniny, výnimočne v žemliach alebo na tanieri s príborom. Bol vyhodnotený ako jeden z najzdravších fast foodových pokrmov. Toto jedlo je tak obľúbené, že i alternatívne sa stravujúci ľudia už majú k dispozícii vlastnú verziu pod názvom Vöner – vegánsky Döner.


Foto: Elixir

Vöner.


Ďalšie jedlo hodné spomenutia je Bauernfrühstück. Keď sa vyberiete do mesta, dostanete ho takmer všade, od reštaurácií až po kaviarne. Sú to v podstate opečené zemiaky s klobásou či údeným mäsom, s cibuľou a pórom a všetko je spolu zaliate vajíčkom, občas aj smotanou. Práve takéto sýte ľudové jedlá, pripravené rýchlo a z jednoduchých surovín sa tiež tešia veľkej popularite. Sú to takzvané „farmárske raňajky“, avšak bežní domáci si takéto jedlo doprajú skôr na obed či večeru.


Foto: Elixir

Berlín počas festivalu svetiel.


Königsberger Klopse

Toto jedlo je starodávne a tak veľmi populárne, že si zaslúži osobitnú kapitolu. Pochádza ešte z čias Pruska a bolo rozšírené po celom kráľovstve. Meno má od mesta Königsberg (dnešný Kaliningrad) a v dobe jeho začiatkov patrilo k potrave najmä bohatších obyvateľov, ako typické sobotňajšie jedlo. Vtedy sa volalo „Klopps von Rind“.

Jeden z najstarších známych zachovaných receptov však pochádza až z roku 1787. Bol zapísaný Johannom Georgom Krünitzom, pre zaujímavosť vám ho preložím, približný preklad znie takto: „Človek zoberie dobré hovädzie mäso zo zadnej časti stehien, nakrája ho na dlhé tenké kúsky, naklepe z oboch strán, oškriabe mäso zo šliach, pridá nadrobno nakrájanú kôru z citróna, pomleté klinčeky, čierne korenie, trochu preosiatej strúhanky, najemno nakrájanú cibuľu, najemno nakrájané a vodou nasiaknuté sardely a na každých 400 gramov mäsa dá jedno až dve vajcia, tvaruje z toho placky veľké asi ako osem grošov, o čosi hrubšie. V železnej panvici rozpustí maslo, položí naň placky a otáča vtedy, keď sú na strane zlatohnedé, preto, aby aj druhá strana bola taká. Potom človek pridá do cínovej misy maslo, pokrájané sardely, podrvené muškátové kvety, plátky citróna, trošku podrveného čierneho korenia, bujón a víno, položí to na sporák, prikryje to a nechá to variť; potom pridá placky. Nemusia sa však príliš dlho variť, inak stvrdnú. Namiesto sardel sa dá použiť sleď.“


Foto: Elixir

Königsberger Klopse.


Neskoršie sa objavili rôzne variácie receptu na Königsberger Klopse, ktoré su populárne v dnešnej dobe a zahŕňajú aj iné suroviny, napríklad pridávanie kapár do omáčky. V Nemecku je toto jedlo veľmi slávne a miestni ho naozaj milujú, položte ho pred nich a sú šťastní.

Berliner Boulette


Foto: Elixir

Berliner Boulette.


Boulette je ďalším obľúbeným jedlom, ktorým sa nemecká kuchyňa hrdí a údajne pochádza z Berlína. Tieto mäsové placky boli pripravované z mäsa, ktoré už bolo tepelne upravené - väčšinou to boli zvyšky po pečenom mäse alebo z polievky z predošlého dňa, ktoré bolo treba spotrebovať. Názov jedla bol prebratý od francúzskych Hugenotov, ale voči celkovému francúzskemu pôvodu tohto jedla sa Nemci bránia. Jedna z historiek hovorí, že pretože názov Klops už bol raz použitý pre jedlo Klops von Rind, bolo žiaduce nájsť iné meno, ktoré by vystihovalo jeho okrúhly tvar; a tak sa prebral názov Boulette. Do základného receptu údajne išlo na drobno nakrájané uvarené mäso aj s tukom, ktorý k nemu patril; dochucovalo sa čiernym korením, majoránom, citrónovou kôrou a soľou. Takéto Bouletten, u nás dobre známe fašírky, sa potom opiekli na masle.

Brandenbursko

V tomto spolkovom štáte sa okrem krásneho mesta Potsdam (Postupim) nachádza množstvo malých či väčších fariem, a v nich ľudí podnikajúcich v kulinárskej oblasti a ponúkajúcich alternatívu voči importovanému tovaru. Ide najmä o ovocie a zeleninu, ktoré sa dajú dobre dopestovať v bežných podmienkach nemeckej klímy. Každoročne sa tu konajú trhy, na ktorých miestni obyvatelia majú šancu predviesť, čo dopestovali a čo budú mať aj v blízkej dobe v ponuke. Sú známe pod symbolickým názvom Baumblütenfest.

Toho roku sa podujatie konalo už po 134. krát. V jeho čase sa otvoria brány do záhrad ľudí a všade je dobrá nálada, zvedaví ľudia chodia okolo a obkukávajú, čo dobré môžu ten rok ochutnať a odniesť si so sebou. Tento festival má hlboko zakorenenú tradíciu, prvý krát sa uskutočnil v roku 1879, kedy Wilhelm Wils prizval všetkých priateľov prírody a pestovateľov do mesta Werder. Bol asi odsúdený na úspech, už vtedy museli v meste konania posilniť vlakovú dopravu tak, aby sa každý, kto sa chce zúčastniť, mohol dopraviť na určené miesto. V dnešnej dobe sa každý rok kolískou tohto festivalu prejdú autá miestnych farmárov s logami svojich fariem, s cieľom zviditeľniť svoj podnik a prácu.

Keď sa necháme zvábiť do záhrad lahodnými vôňami, priblížime sa k tomu skutočne podstatnému, čo tento jarný festival charakterizuje – víno a džúsy, skvejúce sa všetkými farbami druhov ovocia, lákajúce na ochutnanie.


Foto: Elixir

Bratwurst.


K nim sa dajú za symbolickú mincu od miestnych gazdiniek kúpiť domáce pečené koláče – kysnuté či bublaninu, pokryté ovocím, prípadne aj posýpkou. Medzi ďalšie pokrmy patria najmä rôzne druhy klobások (Bratwurst) a steakov, ktoré sa potom podávajú s chlebom, s horčicou alebo kečupom.

Pri príprave a obsluhe hostí spolupracujú celé rodiny a blízki priatelia, všetko, čo má nohy a ruky pomáha na dobrovoľnej báze.


Foto: Elixir

Ovocné vína.


K tejto oslave jari nerozlučne patrí aj voľba „Baumblütenkönigin“. Miestni si vyberú mladú krásku, ktorá reprezentuje jar toho roku a stane sa z nej Kráľovná kvitnúcich kvetov. Absolvuje cestu po mnohých záhradách, ktoré sa otvorili v mene tohto festivalu, vrátane návštevy Werderu. V teple a kráse jarných lúčov si tak miestni každoročne pár dní na prelome apríla a mája užívajú dary prírody, starých i nových priateľov a zábavu.


Foto: Elixir

Špargľa.


Medzi plody, ktoré na jar patria medzi veľké hity u miestnych, je špargľa. Špargľová sezóna je tu pomerne dlhá a počas nej pred mnohými reštauráciami postrehnete ponuku na špeciálne menu venované práve tejto zelenine. Pomedzi domy stoja stánky, v ktorých predávajú túto plodinu. Je veľmi obľúbenou v domácnostiach, ľudia si ju pripravujú na rôzne spôsoby. K najobľúbenejším variantom patrí úprava so Sauce Hollandaise a šunkou, prípadne ako krémová polievka. Jedáva sa najmä vo varenej forme, v ktorej získava svoju veľmi špecifickú chuť, ktorá nie je citeľná v jej surovom stave.

Mecklenburg-Vorpommern


Foto: Elixir

Pobrežie v mestečku Breege.


Pri pobreží severného Nemecka sa rybári zvyknú tešiť pekným úlovkom, preto nečudo, že medzi veľmi populárne suroviny tam patria hlavne ryby a iné morské živočíchy. Pri návšteve reštaurácií na návštevníkov počas čítania jedálneho lístku číhajú rôzne prekvapenia. Miestni občas servírujú ryby pomerne netradičným spôsobom. Veľmi bizarnou kombináciou v jedle, ktorú som mala možnosť ochutnať, bola treska na kyslej rakytníkovej kapuste s višňovou ryžou. Tieto chute, aj keď na prvý pohľad sú zdanlivo neskombinovateľné, sa vám na jazyku rozplynú do rozprávky.


Foto: Elixir

Treska na kyslej rakytníkovej kapuste s višňovou ryžou.


Počas prechádzky na plážových promenádach, i na miestach ponúkajúcich rodinné atrakcie, možno natrafiť na stánky s ponukou čerstvých rýb, ale aj upravovaných údením či nakladaním do kyslej marinády, ešte so šupinami či bez. Domáci majú obľúbenú verziu ľudového jedla, Fischbrötchen, čo sú vlastne ryby podávané v žemličke so zeleninou (väčšinou šalát, uhorka, cibuľa), prípadne aj s majonézou. Najčastejšie sa jedná o sleďa a tresku, zo sleďa sú obľúbené aj rolky nakladané v kyslom náleve.


Foto: Elixir

Fischbrötchen.


Každoročne sa tu konajú festivaly venované jedlám z rybieho mäsa. Tento rok sme navštívili Monchgüter Heringsfest, na ktorom sa zúčastňujú lokálne reštaurácie a predvádzajú svoje špeciality. Návštevníci si môžu zakúpiť malý testovací set a potom koštovať rôzne verzie rybacích polievok, od jemných cez korenisté až po úplne ohnivé chute. Vyvrcholením súťaže je voľba víťaznej reštaurácie, ktorú si zvolia práve koštujúci ľudia. Kuchári radi predvedú nápadité odevy. A tak namiesto žien nosiacich rozkošný dirndl vás tu na severe Nemecka privítajú rozprávkové morské bytosti - takéto morské panny aj s ich pokrmom - posúďte sami.


Foto: Elixir

Morské panny servírujúce rybaciu polievku.


Ďalšou veľmi typickou surovinou severného Nemecka je nepochybne rakytník. Sú to malé oranžové bobuľky veľmi kyslej chuti, obsahujúce veľké množstvo vitamínu C, ďalej vitamín A a organické kyseliny. Nemeckí obchodníci sa chytili tohto zázraku a tak pri Baltickom mori človek zoženie z rakytníka obrazne takmer všetko, čo ho napadne. Najpopulárnejší je nápoj „Heißer Sanddorn“, čiže Horúci rakytník. Pripravuje sa zo 100% rakytníkového džúsu, tzv. Muttersaft, pridaním horúcej vody (nie vriacej, aby sa nezničili vitamíny) v pomere 1 : 3, následne sa dosladí cukrom. Sanddorn sa však teší obľube aj v sfére čajov, šalátových olejov, alkoholických nápojov, sladidiel, praliniek, cukríkov a kozmetiky.


Foto: Elixir

Výber produktov z rakytníka vo farmárskom obchode na ostrove Rügen (Rujana).


Toto zhrnutie typických pokrmov v severovýchodnej časti krajiny je len čiastočným obrazom jedál, ktoré v Nemecku majú svoju tradíciu a obľúbenosť. Obrazne sa dá povedať – koľko nemeckých akcentov, toľko rôznych špecialít. Napriek tomu, že nemecká kuchyňa má k slovenskej pomerne blízko, vždy sa nájdu jedlá, ktoré dokážu prekvapiť, potešiť. Preto to netreba podceniť, ochutnanie tradičných špecialít počas návštevy krajiny stojí za to.

Diskusia k článku

32 komentáre k článku
@Elixir klobuk dole, tak uzasne profesionalne spracovany clanok som uz davno necitala, a to ho este min. 3x musim precitat, aby som to "absorbovala" ,, Berlin a Berlincania, a myslim vsetci "domorodci", mozu byt na teba hrdi, ze takto priblizujes ich kuchynu, verim, ze to dalo vela prace, zbierania faktov, spisovania, fotenia, ja si to velmi vazim, ze su takito Varechaci, ktori nam tie cudzokrajne chute priblizuju a @redakcii dakujem za pekny serial, davam 10* :)
Vdaka za zaujimave priblizenie stravovacich navykou severonvychodneho nemecka a aj za mnoho novych a zaujimavych informacii. Stravil som nejaky cas vo Schwerine a stale spominam na tamojsi rybaci festival. Este raz vdaka.
@mariamka veľmi si vážim, čo si napísala... popri úsilí je tam i spätná väzba, človek vidí pekné miesta a vyjedá dobroty... :)
@kecemis rada som sa o zážitky podelila... :)
@mariamka , veľmi nás teší, že seriál Svetové kuchyne je taký úspešný a chcem týmto poďakovať všetkým, ktorí sa na ňom doposiaľ podieľali.
@elixir , Vám chcem poďakovať za naozaj skvelú a profesionálnu spoluprácu.
@elixir
práve som dočítala další dôkaz tvojej výnimočnosti...
máš moju úctu...
okrem vdaky..jasnačka
@elixir ,vdaka za velmi zaujimave informacie z nemeckeho kulinarskeho umenia .Pred par rokmi sa mi cestou zo Svajciarska podarilo navstivit Mnichov ...prekrasne mesto ,kultura ,umenie aj vyborne jedlo.Odvtedy neverim ,ze nemecka kuchyna je nudna a ty si to tvojim clankom potvrdila.
@babav :) je to tak, s opisom mnohých iných nemeckých jedál a aj rôznych stravovacích "kultúr" by som nevedela prestať, dá sa toho napísať tak veľa. Milý ma musel stopnúť a nakopnúť k ukončeniu, že vraj píšem článok a nie knihu :) Som rada, že Ťa čítanie zaujalo.
Veľmi pekne a obsažne si to opísala, trochu Nemecku kuchyňu poznám moja sestra žije už pár rokov v Nemecku, vďaka za tento článok, nech sa ti darí :)
@elixir krásny a veľmi pútavý článok, skvelé fotky. Obľubujem tieto články a tiež si ich prečítam 2-3x. Ja som bola v Berlíne ešte v čase NDR za totáča, ale jedlo ma tam nejako neohúrilo. Klobásky sú na grile lákavé,ale najlepšie som jedla vo Viedni na vianočných trhoch so syrom a vyzerali veru podobne.Ďakujeme ti za čas, ktorý si obetovala pre nás.:)
@tinca rada som sa podelila :) No to má tak človek aj v dnešnej dobe... Niekde navaria horšie, niekde lepšie. Ale dnes si to už človek vie lepšie zistiť. :)
Nemecko bolo pre mna vzdy len tranzitnou krajinou,ktorou som prechadzala,ale nezaskodilo by sa tam aj zastavit niekedy na dlhsi cas Urcite je tam co vdiet.Najedla som sa tam vzdy dobre,tych klobas tam teda maju a chlieb s pecivom vyborne.Aj salaty mi tam brali. Muz by siel na oktober fest:-) Mna laka to ich severne more Baltik.Pekne si sa rozpisala.Dakujem.
@marianne Baltické more odporúčam všetkými desiatimi... Je tam síce chladnejšie, než pri južných moriach, ale nádherné prostredie, architektúra i farba mora. Mestečko Sellin je už pre mňa a milého ako druhý domov. :)
Ked som robila zaverecne skusky na sprievodcu,vytiahla som si zapadnu Europu a ked som skoncila,tak sa ma skusajuci na geografii pytal.To ste pekne zvladli,este dve podotazocky.Jedna z nich:maju Nemci more? a vies,ze som zavahala:-)) potom vravim,ze coby nemali,sak Baltik...ale nejako mi to k nim nepasuje:-)) kedze som sa tulenila,vzdy pri mediterane....
:))) Inak, keď píšeš o tulenení, tak práve na prechode medzi Baltickým a Severným morom (tiež hraničí s Nemeckom) nejaké žijú, robia sa aj plavby loďou zamerané na pozorovanie tuleňov, ľudia si berú ďalekohľady a obkukávajú ich aj s mláďatkami. :)
Tu sa tulene volajú Seehund, alebo majú aj prezývku Heuler. Ten názov "Morský pes" perfektne sedí, majú také psíčkovské oči a trochu aj čumáčik :)



Veľmi dobre sa to čítalo. Mne vo východnom Nemecku chutilo, okrem raňajok, bolo nad moje sily dostať do seba z taniera niekoľko druhov salámu, ale koláče boli fajn. A na dovolenku pri Baltiku spomínam doteraz.
Tuleník na fotke je zlatučký :-)
@pacik teší ma to :) tiež som bola sprvoti dosť prekvapená, koľko všeliakých mäsových výrobkov tu človek nájde...
Inak som rozmýšľala, akého psíka ten malý tuleň pripomína, asi mláďa cocker-spaniela spredu. :)
@elixir , dneska som mala konecne cas si sadnut a precitat si tvoj clanok v klude. Dala si si na tom zalezat. Napisala si to velmi zaujimavo a podrobne. Vdaka ti za tvoju ochotu.
@elixir , @redakcia , dakujem za obohatenie Varechy dalsim krasnym clankom. Iste ste sa namakali...@elixir , velmi pekne to vsetko opisujes. Citatel ma pocit, ze je tam...Cez Nemecko vacsinou len prechadzame, (je to velmi pekna krajina) ale to si nikdy neodpustime nejaky ten bradwurst, :-). Niekedy aj prenocujeme, takmer vzdy si velmi dobre zajeme. Nedavno sme boli na par dni, ale to bolo viac smerom na juh. Na severe - na Rujane som bola parkrat (este za mojich mladych rokov, hmm, davno...). Pekny ostrov, krasne pobrezie, pamatam si, ze v mori nam krv v zilach zamrzala :-)))...Take bolo studene. Inak, Nemecko ma dost podobneho aj s Holandskom, tie rozne kultury vo velkych mestach, rozne druhy restauracii...A aj jazyky su trosku podobne. Ako priklad, ten krasny tulenik s nadhernymi, uprimnymi ocami sa tu vola 'zeehond' alebo tiez 'huiler', (tiez ich tu mame)...Odtialto chodi do Berlina moc ludi na kratky vikendovy pobyt...Takze je dost oblubeny. Este raz, dakujem :-).
@janger :) veľmi som rada Tvojmu peknému komentáru... tie spomienky na Rügen teda máme podobné :)) Na opaľovanie a kúpanie sa v mori je príjemnejšie byť viac smerom na juh, ale aj tie severné miesta majú silné čaro... možno aj preto, že sa dá nájsť aj prázdna pláž, keď človek vie, kam pozrieť. :)
@elixir skvelý článok, pri tom opise mäsových jedál ma napadlo, že to tam budeš mať náročné zvládať :-), ale viem, že práve nemci sú silne orietnovaní aj na zdravú stravu. tá časť o severnom nemecku sa mi zapáčila, túžim potom, že idem po ulici a niekto mi ponúkne domácu, kvalitnú žemľu s práve vylovenou rybičkou :-), ale to asi v budúcom živote :-) v Berlíne sme chutnali len klobásky, navštívili cukráreň a leteli do Holandska. Ale plánujeme sa tam vrátiť aspoň na predĺžený víkend, a vďaka tvojmu článku budem vedieť čo chutnať :-)
@paploska návštevu Berlína odporúčam, dá sa vyhliadnuť a naplánovať s pekným kultúrnym programom... :)
Čo sa týka zvierat... Boli sme pozrieť tohtoročný trh Grüne Woche a stretla som tam toto teliatko... tie krásne kukadlá, čo na mňa pozerali, keď som ho škrabkala za uškami... také momenty mi tiež znižujú apetít na mäsové jedlá... :)



@elixir ja to chápem, tiež nie som mäsová a keď som bola na VŠ, tak som bola vegetariánka :-), ale časy sa menia a teraz musím mäso kvôli zdraviu. (to je na dlhšiu diskusiu :-) ) a moje vegetariánstvo sa začalo, keď som v noci uvidela oca - poľovníka v kuchyni porcovať srnku :-(, takže chápem, že ťa tie očká dostali :-) No a potom som raz išla okolo mäsiarne a zavoňala mi šunka (14 rokov dozadu - vtedy ešte voňala) :-) a pomaly som ho zase začala jesť.
@paploska :) tiež som bola vegetariánka už raz, ešte keď som bola tínedžerka, a potom mi tiež mäso zavoňalo, takže viem aj ja, o čom píšeš... :) Ono každý má svoje dôvody, kedy čo jesť a kedy nie, a tak by to aj malo zostať... ja tiež nikoho nesúdim, veď aj môj si zobne z mäsa sem-tam, nevadí mi to... no a ja som si už tiež svoju nemalú porciu mäsa za život odjedla. Hlavne je fungovať tak, aby sa človek cítil dobre. :) Som rada, že si sem napísala ♥ :)
@elixir , tvoj článok je aspoň taký dobrý ako tvoje recepty uverejňované na vareche. Vždy ich je rozoznať na prvý šup aj vďaka tvojim nádherným fotkám...na "octoberfeste" sme tento rok ochutnali aj pivko aj wursty všetkých druhov, pečené kolienko, ale nakoniec aj tak vyhrávajú Dönery. Jediné na čo som nemala odvahu boli tie žemličky s rybkami :-)
@alex37 Ďakujem :) vidím, že už si mnoho otestovala :) so žemličkami rozumiem, dávnejšie som ich ochutnala, mala som rybku na kyslo, šupiny mi trochu vadili a chcela som ich oškrabávať, nakoniec som nedojedla... ale videla som tam vtedy i ľudí, ktorí mali až hrče za ušami... :) no ja som asi mala veľa predsudkov v hlave ešte predtým, než som ochutnala... :)






TOPlist