Foto: Elixir Neptúnova fontána pri Červenej radnici v Berlíne.
Moderná nemecká kuchyňa nie sú len párky, klobásky a pivo. Aj o tom svedčia recepty od Elixir, ktorá v Nemecku už dlhší čas žije. Recepty od tejto Varecháčky sú vždy neprehliadnuteľné - krásne foto, presný opis, nutričné hodnoty, zdravé, no a v poslednom období vegánske.
Trendy stravovania v Nemecku sa rokmi stále menia. S veľkým množstvom imigrantov tu získavajú priestor a obľubu aj jedlá, ktoré sa tu v minulosti bežne nevyskytovali. Napriek všetkým príjemným nástrahám svetových kulinárskych receptov a zvyklostí si však klasická nemecká kuchyňa doteraz úspešne udržala svoju podobu. Domáci ľudia stále dokážu oceniť i stravovacie zvyky svojich predkov, ktoré sa tu naďalej tešia veľkej popularite.
Berlín
Berlín, mesto v ktorom žijem, je plné ľudí rôznych národností a kultúr, kamkoľvek človek pozrie. Keď sa kulinársky nadšenec - ako ja - prejde jeho ulicami, popri pohľade na historické budovy, hojné vodné vtáctvo plávajúce na rieke a prekrásne parky, jeho záujmu určite neunikne ani množstvo reštaurácií a kaviarní.
Foto: Elixir Výhľad na Berlín z Treptowers.
V častiach, ktoré som mohla navštíviť, som postrehla, že i tá najpokojnejšia a okrajová štvrť v sebe ukrýva rôznorodé kulinárske podniky, všemožných etník, estetík a kvalít. Či už sú to malé alebo známejšie reštaurácie, pekárne, stánky s jedlami, kaviarne a čokoládovne miestnych, fastfoody, alebo reštaurácie s jedlami založenými na kuchyni prisťahovalcov s nádychom exotiky, špecifické zvyklosťami ich krajín; to všetko ponúka človeku ochutnať pestré tváre Berlína.
Majitelia sa snažia privyrobiť si popri bežnej prevádzke takýchto svojich zariadení i tak, že umožnia hosťom kúpiť si „vstupenku“ do zákulisia svojho podniku. Takéto ponuky prichádzajú napríklad od malých čokoládovní, kde majitelia povolia malému okruhu ľudí vstup do svojej kuchyne a predvedú mu prípravu čokoládových kreácií, ktoré hostia môžu vzhliadnuť a ochutnať z téky ich krásnych podnikov.
Foto: Elixir Múzejný ostrov v Berlíne.
Niektoré pekárne v rámci Nemecka zas otvárajú svoje dvere aj počas noci, kedy je taktiež možné pochutnať si na ich produktoch, zatiaľ čo zamestnanci pripravujú čerstvé pečivo a chystajú ho na ďalší deň. Pečenie rôznych chlebov, žemlí, buchiet, praclíkov, či aj koláčov, zákuskov a tort patrí medzi veľmi úspešné podnikanie v celej krajine. Najmä v čase na kávu majú cukrárne a pekárne veľké tržby, Nemci totiž patria medzi národy s najväčšou spotrebou kávy (umiestnili sa v top 15) a ku káve tu predsa patrí aj zákusok.
Aj v tých najmenších mestách nájdete niekoľko úspešných drobných pekární, kde vám bude ponúknuté pekné, poctivé pečivo. V dovolenkových destináciách je výskyt podobných podnikov priam rekordný a takú drobnosť, ako jahodový rez, nájdete počas svojich potuliek v rámci jednej ulice hneď v niekoľkých verziách.
Foto: Elixir Téka so zákuskami v KaDeWe.
Popri ponukách na nahliadnutie do fungovania „organizmu“ podnikov, sa tu tešia záujmu i služby v oblasti kulinárskej turistiky, kedy si zvedaví návštevníci mesta objednajú sprievodcov, ktorí ich prevedú reštauráciami a predvedú im tradičné jedlá na ochutnanie.
Takisto kurzy varenia, najmä v oblasti nemasových stravovacích trendov, tu majú svoje miesto. Veľmi často sa tu hovorí aj o kurzoch týkajúcich sa prípravy vegetariánskych či vegánskych pokrmov. Usporadúvajú sa tu večere, ktoré sa stali určitou náhradou chýbajúcich podnikov pre ľudí s alternatívnym spôsobom stravovania. Trend takého stravovania v Berlíne narastá a najmä vo štvrti Friedrichshain už vznikli prvé reštaurácie a fastfoody s takýmto zameraním, kde si vegetariáni, či vegáni prídu na svoje.
Foto: Elixir Pralinky v KaDeWe.
Milovníci jedla navštevujúci Berlín by nemali vynechať návštevu miestneho obchodného domu KaDeWe, ktorý je vychýrený „zhlukom“ všetkých možných i nemožných módnych značiek. Rovno odporúčam vybrať sa na rozľahlé šieste poschodie, v ktorom sa dá nájsť veľký výber surovín všetkých druhov, ktoré by fajnšmekri mohli, ale aj nemuseli v kuchyni potrebovať – od zeleniny, cez rybie a červené mäso a produkty z nich, syry, prísady na pečenie, koreniny, storočný alkohol, čaj, kaviár rôznych kvalít, po sladkosti, torty a pralinky. Nadšenci pre medzinárodné špeciality si tiež nájdu to svoje a ponúkané jedlá navyše pôsobia veľmi profesionálne a sú vysokej kvality.
Klobásy a párky na 1500 rôznych spôsobov
Nemci milujú jedlá z mäsa, Berlínčania nie sú výnimkou a tradičné, hoci i jednoduché jedlá z neho sú konzumované v hojnom množstve. Medzi favoritov patrí napríklad biela klobása Currywurst, s vysokým podielom bravčového alebo hovädzieho mäsa, ktorú ponúkajú hneď v niekoľkých podobách.
Foto: Elixir Currywurst.
Tá najzákladnejšia „ľudová verzia“ je jemne nakrojená klobása, ktorá sa následne griluje, poleje pikantným kečupom, posype karí korením a podáva sa najlepšie s chrumkavým bielym pečivom rovno z rúry. Inde vám ponúknu esteticky mierne vylepšenú verziu tohto jedla, kedy je klobása pokrájaná na kúsky, karí zapracované s kečupom a táto zmes je zjemnená a spojená do omáčky, ktorou sú následne kúsky klobásy poliate. A keďže kreatívnejší šéfkuchári sa do úprav jedla pustili tiež, nájdete aj profesionálne verzie, kedy je omáčka pred servírovaním poctivo uvarená z čerstvých surovín a jedlo je podávané s príjemnou dekoráciou.
Špecifické ohľadne tohto druhu klobásy je, že originál sa pripravuje bez použitia čriev. Spracuje sa približne 60 percent mäsa, 30 percent tuku s vodou, soľou a koreniami a toto sa pretláča cez trubicu, ktorá je ponorená v horúcej vode. Tuhnutie bielkovín spôsobí, že klobása drží formu. Takéto spracovanie bolo prvý raz použité mäsiarom Maxom Brücknerom v roku 1947.
Pre zaujímavosť: podľa informácie od spisovateľa menom Florian Langenscheidt sa v rámci celého Nemecka pripravujú rôzne klobásy a párky na 1500 rôznych spôsobov.
Pivo nielen ku klobáse
Ku klobáse si Nemci nepochybne radi dajú i dobré pivo. To berlínske má pomerne dlhú históriu, pivovar vyrábajúci jednu z dnes najobľúbenejších miestnych značiek – Pilsner – bol otvorený v roku 1902 a majiteľ už vtedy ako správny podnikateľ poskytol svojim zákazníkom i príjemnú pivnú záhradu. Takéto záhrady sú tu vyhľadávané počas letných dní, ich krása pre domácich spočíva v posedení v príjemnom prostredí, s priateľmi a vychladeným oroseným pohárom piva v ruke.
Foto: Elixir Berliner Pilsner a Berliner Weisse s Waldmeister sirupom.
Nad históriou nemeckého pivovarníctva sa vznáša i jedna „polo-legenda“, ktorá rozpráva príbeh pivovarníka Corda Broihana, ktorý vo svojej „dielni“ stvoril nápoj Berliner Weisse. Hovorí sa, že vznikol, keď sa Cord pokúšal napodobiť pivo, ktoré ochutnal počas návštevy mesta Hamburg. Korene Weisse siahajú už do šestnásteho storočia. V dnešnej dobre je nápojom obľubovaným oboma pohlaviami. Pôvodne sa dal zohnať v troch verziách – originál pivo, v červenej verzii s malinovým sirupom a zelenej s Waldmeister sirupom. Dnešní obchodníci však teraz prichádzajú aj s inými, novšími kombináciami.
Vychladené pivo chutí sladko a sviežo, príjemne najmä v lete. V podnikoch ho podávajú v slušivých pohároch okrúhleho tvaru so slamkou, pričom množstvá, ktoré tieto poháre dokážu pojať, sú už len slabým odvarom objemu originálneho pohára, ktorý pojal v minulosti tradične až tri litre nápoja. Bolo treba zapojiť obe ruky, aby sa z neho dalo odpiť. Dnes sa s týmito pohármi stretneme napríklad pri návšteve bavorskej pivárne, či Oktober festu. Pivovar, ktorý tento nápoj v dnešnej dobe produkuje, vznikol už v roku 1872.
Döner kebab
V roku 1970 sa v Berlíne začala písať história pre miestnych obyvateľov celkom nového jedla, originálne pochádzajúceho z Turecka. Ide o Döner kebab z jahňacieho mäsa, ktorý dnes dominuje v mnohých tureckých imbissoch naprieč celým mestom. Je to pokrm zložený z plátkov mäsa, dochutených korenenou marinádou, všetko spojené do jednej masy. Toto jedlo sa obvykle pripravuje na vertikálnom špíze priamo pred hosťami. Tureckí predavači v týchto imbissoch ho na povrchu opekajú a porcie z neho odrezávajú veľkými ostrými nožmi. Podávajú ho väčšinou v suchých tureckých plackách s množstvom zeleniny, výnimočne v žemliach alebo na tanieri s príborom. Bol vyhodnotený ako jeden z najzdravších fast foodových pokrmov. Toto jedlo je tak obľúbené, že i alternatívne sa stravujúci ľudia už majú k dispozícii vlastnú verziu pod názvom Vöner – vegánsky Döner.
Foto: Elixir Vöner.
Ďalšie jedlo hodné spomenutia je Bauernfrühstück. Keď sa vyberiete do mesta, dostanete ho takmer všade, od reštaurácií až po kaviarne. Sú to v podstate opečené zemiaky s klobásou či údeným mäsom, s cibuľou a pórom a všetko je spolu zaliate vajíčkom, občas aj smotanou. Práve takéto sýte ľudové jedlá, pripravené rýchlo a z jednoduchých surovín sa tiež tešia veľkej popularite. Sú to takzvané „farmárske raňajky“, avšak bežní domáci si takéto jedlo doprajú skôr na obed či večeru.
Foto: Elixir Berlín počas festivalu svetiel.
Königsberger Klopse
Toto jedlo je starodávne a tak veľmi populárne, že si zaslúži osobitnú kapitolu. Pochádza ešte z čias Pruska a bolo rozšírené po celom kráľovstve. Meno má od mesta Königsberg (dnešný Kaliningrad) a v dobe jeho začiatkov patrilo k potrave najmä bohatších obyvateľov, ako typické sobotňajšie jedlo. Vtedy sa volalo „Klopps von Rind“.
Jeden z najstarších známych zachovaných receptov však pochádza až z roku 1787. Bol zapísaný Johannom Georgom Krünitzom, pre zaujímavosť vám ho preložím, približný preklad znie takto: „Človek zoberie dobré hovädzie mäso zo zadnej časti stehien, nakrája ho na dlhé tenké kúsky, naklepe z oboch strán, oškriabe mäso zo šliach, pridá nadrobno nakrájanú kôru z citróna, pomleté klinčeky, čierne korenie, trochu preosiatej strúhanky, najemno nakrájanú cibuľu, najemno nakrájané a vodou nasiaknuté sardely a na každých 400 gramov mäsa dá jedno až dve vajcia, tvaruje z toho placky veľké asi ako osem grošov, o čosi hrubšie. V železnej panvici rozpustí maslo, položí naň placky a otáča vtedy, keď sú na strane zlatohnedé, preto, aby aj druhá strana bola taká. Potom človek pridá do cínovej misy maslo, pokrájané sardely, podrvené muškátové kvety, plátky citróna, trošku podrveného čierneho korenia, bujón a víno, položí to na sporák, prikryje to a nechá to variť; potom pridá placky. Nemusia sa však príliš dlho variť, inak stvrdnú. Namiesto sardel sa dá použiť sleď.“
Foto: Elixir Königsberger Klopse.
Neskoršie sa objavili rôzne variácie receptu na Königsberger Klopse, ktoré su populárne v dnešnej dobe a zahŕňajú aj iné suroviny, napríklad pridávanie kapár do omáčky. V Nemecku je toto jedlo veľmi slávne a miestni ho naozaj milujú, položte ho pred nich a sú šťastní.
Berliner Boulette
Foto: Elixir Berliner Boulette.
Boulette je ďalším obľúbeným jedlom, ktorým sa nemecká kuchyňa hrdí a údajne pochádza z Berlína. Tieto mäsové placky boli pripravované z mäsa, ktoré už bolo tepelne upravené - väčšinou to boli zvyšky po pečenom mäse alebo z polievky z predošlého dňa, ktoré bolo treba spotrebovať. Názov jedla bol prebratý od francúzskych Hugenotov, ale voči celkovému francúzskemu pôvodu tohto jedla sa Nemci bránia. Jedna z historiek hovorí, že pretože názov Klops už bol raz použitý pre jedlo Klops von Rind, bolo žiaduce nájsť iné meno, ktoré by vystihovalo jeho okrúhly tvar; a tak sa prebral názov Boulette. Do základného receptu údajne išlo na drobno nakrájané uvarené mäso aj s tukom, ktorý k nemu patril; dochucovalo sa čiernym korením, majoránom, citrónovou kôrou a soľou. Takéto Bouletten, u nás dobre známe fašírky, sa potom opiekli na masle.
Brandenbursko
V tomto spolkovom štáte sa okrem krásneho mesta Potsdam (Postupim) nachádza množstvo malých či väčších fariem, a v nich ľudí podnikajúcich v kulinárskej oblasti a ponúkajúcich alternatívu voči importovanému tovaru. Ide najmä o ovocie a zeleninu, ktoré sa dajú dobre dopestovať v bežných podmienkach nemeckej klímy. Každoročne sa tu konajú trhy, na ktorých miestni obyvatelia majú šancu predviesť, čo dopestovali a čo budú mať aj v blízkej dobe v ponuke. Sú známe pod symbolickým názvom Baumblütenfest.
Toho roku sa podujatie konalo už po 134. krát. V jeho čase sa otvoria brány do záhrad ľudí a všade je dobrá nálada, zvedaví ľudia chodia okolo a obkukávajú, čo dobré môžu ten rok ochutnať a odniesť si so sebou. Tento festival má hlboko zakorenenú tradíciu, prvý krát sa uskutočnil v roku 1879, kedy Wilhelm Wils prizval všetkých priateľov prírody a pestovateľov do mesta Werder. Bol asi odsúdený na úspech, už vtedy museli v meste konania posilniť vlakovú dopravu tak, aby sa každý, kto sa chce zúčastniť, mohol dopraviť na určené miesto. V dnešnej dobe sa každý rok kolískou tohto festivalu prejdú autá miestnych farmárov s logami svojich fariem, s cieľom zviditeľniť svoj podnik a prácu.
Keď sa necháme zvábiť do záhrad lahodnými vôňami, priblížime sa k tomu skutočne podstatnému, čo tento jarný festival charakterizuje – víno a džúsy, skvejúce sa všetkými farbami druhov ovocia, lákajúce na ochutnanie.
Foto: Elixir Bratwurst.
K nim sa dajú za symbolickú mincu od miestnych gazdiniek kúpiť domáce pečené koláče – kysnuté či bublaninu, pokryté ovocím, prípadne aj posýpkou. Medzi ďalšie pokrmy patria najmä rôzne druhy klobások (Bratwurst) a steakov, ktoré sa potom podávajú s chlebom, s horčicou alebo kečupom.
Pri príprave a obsluhe hostí spolupracujú celé rodiny a blízki priatelia, všetko, čo má nohy a ruky pomáha na dobrovoľnej báze.
Foto: Elixir Ovocné vína.
K tejto oslave jari nerozlučne patrí aj voľba „Baumblütenkönigin“. Miestni si vyberú mladú krásku, ktorá reprezentuje jar toho roku a stane sa z nej Kráľovná kvitnúcich kvetov. Absolvuje cestu po mnohých záhradách, ktoré sa otvorili v mene tohto festivalu, vrátane návštevy Werderu. V teple a kráse jarných lúčov si tak miestni každoročne pár dní na prelome apríla a mája užívajú dary prírody, starých i nových priateľov a zábavu.
Foto: Elixir Špargľa.
Medzi plody, ktoré na jar patria medzi veľké hity u miestnych, je špargľa. Špargľová sezóna je tu pomerne dlhá a počas nej pred mnohými reštauráciami postrehnete ponuku na špeciálne menu venované práve tejto zelenine. Pomedzi domy stoja stánky, v ktorých predávajú túto plodinu. Je veľmi obľúbenou v domácnostiach, ľudia si ju pripravujú na rôzne spôsoby. K najobľúbenejším variantom patrí úprava so Sauce Hollandaise a šunkou, prípadne ako krémová polievka. Jedáva sa najmä vo varenej forme, v ktorej získava svoju veľmi špecifickú chuť, ktorá nie je citeľná v jej surovom stave.
Mecklenburg-Vorpommern
Foto: Elixir Pobrežie v mestečku Breege.
Pri pobreží severného Nemecka sa rybári zvyknú tešiť pekným úlovkom, preto nečudo, že medzi veľmi populárne suroviny tam patria hlavne ryby a iné morské živočíchy. Pri návšteve reštaurácií na návštevníkov počas čítania jedálneho lístku číhajú rôzne prekvapenia. Miestni občas servírujú ryby pomerne netradičným spôsobom. Veľmi bizarnou kombináciou v jedle, ktorú som mala možnosť ochutnať, bola treska na kyslej rakytníkovej kapuste s višňovou ryžou. Tieto chute, aj keď na prvý pohľad sú zdanlivo neskombinovateľné, sa vám na jazyku rozplynú do rozprávky.
Foto: Elixir Treska na kyslej rakytníkovej kapuste s višňovou ryžou.
Počas prechádzky na plážových promenádach, i na miestach ponúkajúcich rodinné atrakcie, možno natrafiť na stánky s ponukou čerstvých rýb, ale aj upravovaných údením či nakladaním do kyslej marinády, ešte so šupinami či bez. Domáci majú obľúbenú verziu ľudového jedla, Fischbrötchen, čo sú vlastne ryby podávané v žemličke so zeleninou (väčšinou šalát, uhorka, cibuľa), prípadne aj s majonézou. Najčastejšie sa jedná o sleďa a tresku, zo sleďa sú obľúbené aj rolky nakladané v kyslom náleve.
Foto: Elixir Fischbrötchen.
Každoročne sa tu konajú festivaly venované jedlám z rybieho mäsa. Tento rok sme navštívili Monchgüter Heringsfest, na ktorom sa zúčastňujú lokálne reštaurácie a predvádzajú svoje špeciality. Návštevníci si môžu zakúpiť malý testovací set a potom koštovať rôzne verzie rybacích polievok, od jemných cez korenisté až po úplne ohnivé chute. Vyvrcholením súťaže je voľba víťaznej reštaurácie, ktorú si zvolia práve koštujúci ľudia. Kuchári radi predvedú nápadité odevy. A tak namiesto žien nosiacich rozkošný dirndl vás tu na severe Nemecka privítajú rozprávkové morské bytosti - takéto morské panny aj s ich pokrmom - posúďte sami.
Foto: Elixir Morské panny servírujúce rybaciu polievku.
Ďalšou veľmi typickou surovinou severného Nemecka je nepochybne rakytník. Sú to malé oranžové bobuľky veľmi kyslej chuti, obsahujúce veľké množstvo vitamínu C, ďalej vitamín A a organické kyseliny. Nemeckí obchodníci sa chytili tohto zázraku a tak pri Baltickom mori človek zoženie z rakytníka obrazne takmer všetko, čo ho napadne. Najpopulárnejší je nápoj „Heißer Sanddorn“, čiže Horúci rakytník. Pripravuje sa zo 100% rakytníkového džúsu, tzv. Muttersaft, pridaním horúcej vody (nie vriacej, aby sa nezničili vitamíny) v pomere 1 : 3, následne sa dosladí cukrom. Sanddorn sa však teší obľube aj v sfére čajov, šalátových olejov, alkoholických nápojov, sladidiel, praliniek, cukríkov a kozmetiky.
Foto: Elixir Výber produktov z rakytníka vo farmárskom obchode na ostrove Rügen (Rujana).
Toto zhrnutie typických pokrmov v severovýchodnej časti krajiny je len čiastočným obrazom jedál, ktoré v Nemecku majú svoju tradíciu a obľúbenosť. Obrazne sa dá povedať – koľko nemeckých akcentov, toľko rôznych špecialít. Napriek tomu, že nemecká kuchyňa má k slovenskej pomerne blízko, vždy sa nájdu jedlá, ktoré dokážu prekvapiť, potešiť. Preto to netreba podceniť, ochutnanie tradičných špecialít počas návštevy krajiny stojí za to.
@kecemis rada som sa o zážitky podelila... :)
@elixir , Vám chcem poďakovať za naozaj skvelú a profesionálnu spoluprácu.
práve som dočítala další dôkaz tvojej výnimočnosti...
máš moju úctu...
okrem vdaky..jasnačka
@radost :)
Tu sa tulene volajú Seehund, alebo majú aj prezývku Heuler. Ten názov "Morský pes" perfektne sedí, majú také psíčkovské oči a trochu aj čumáčik :)
Tuleník na fotke je zlatučký :-)
Inak som rozmýšľala, akého psíka ten malý tuleň pripomína, asi mláďa cocker-spaniela spredu. :)
Čo sa týka zvierat... Boli sme pozrieť tohtoročný trh Grüne Woche a stretla som tam toto teliatko... tie krásne kukadlá, čo na mňa pozerali, keď som ho škrabkala za uškami... také momenty mi tiež znižujú apetít na mäsové jedlá... :)