Katalánska kuchyňa:
Keď sa večera začína v noci o desiatej

Gratulujem ti k clanku,krasne si to napisala a tie fotky fakt pomozu tym co to nepoznaju.
Ja byvam od Barcelony 200km nadol,presne na hranici Cataluña/Pais Valencia.
Prajem krasny den,
s pozdravom Katerin.

Jeej, tak to sme skoro susedy..:-)))
Ďakujem za komentár, potešil. Pekný večer.

( Teraz som si pozerala tvoje recepty, máš tam aj Leche frita, ešte nikdy som to doma nerobila ale to milujem, tak asi to podľa teba čoskoro skúsim. Ak áno, dám vedieť ako to dopadlo. )

krása :) slinky sa mi zbiehajú :D a plne súhlasím, vždy keď som na juhu tak ma zabíja to nočné (pre mňa) stolovanie...krátkodobo to vydržím vždy ale inak si to neviem predstaviť fungovať tak stále :) ale asi je to o zvyku však?

Ďakujem za pekný komentár. Teda neviem, ale ja si asi nezvyknem nikdy... u nás doma sa snažím urobiť kompromis a trošku posúvať čas večere na takú normálnejšiu hodinu... ale samozrejme keď ideme do reštaurácie alebo k priateľom, tak sú to neskoré hodiny ... a to už viem, že nebudem celú noc spať ale sa len tak prevaľovať na posteli!!! Ufffff...

Vďaka za ďalšie príjemné čítanie!

Ďakujem aj ja, som rada, že sa páčilo.

Dnes sme mali na obed celkom zaujímavé, typické katalánske ( španielske ) veci... a tak ma napadlo, že to odfotím, možno vás tieto príšerky budú zaujímať... :-))

1. Tallarines - malé podlhovasté mušličky, robila som ich s troškou oleja, cesnaku, petržlenovej vňate a bieleho vína.

2. Navajas - podlhovasté mušle v tvare nožíka, preto aj ich meno Navaja - vreckový nožík. Len som ich rýchlo opiekla, posolila a pokorenila.

3. Pulpitos - malé chobotnice. Varila som ich v olivovom oleji, vode a bielom víne asi hodinu. Pridala cesnak, petržlenovú vňať a posolila.

Jedna z katalánskych pochútiek, niečo na špeciálne príležitosti, ako napríklad na Veľkonočný obed.
Opekaný homár - teda aspom si myslím, že sa to po slovensky tak povie.
( Po španielsky je to “cigalas” a po katalánsky “escamarlanes” . )
Položia sa na horúcu panvicu s troškou olivového oleja a soli. A za pár minút je lahôdka na stole.

jaaaj, ale toto je pre mňa neprijateľné jedlo. Ja neviem zjesť niečo, čo na tanieri vyzerá ako zvieratko, veď to vyzerá ako živé... a toto teda vyzerá riadne živo, chúďamoje. Som mäsožravá, ale rezeň je aspoň poriadne zamaskované prasiatko. Ale je fakt, že závidím všetkým, ktorí také problémy nemajú, ja takto prichádzam o skvelé chuťové zážitky.
Čo sa týka režimu dňa v Španielsku: pred pár rokmi pracoval manžel na projekte v sklárniach v Tudele, čo je mesto vo vnútrozemí, niekde pod Pyrenejami. Bol nešťastný z toho, že keď po celodennej šichte vyhladovaní prišli do mesta, nedostali sa k jedlu skôr než o deviatej večer. Ale bol unesený z toho, čo sa potom dialo v uliciach mesta: mesto celé ožilo, ľudia sa bavili a hodovali aj na uliciach, všade bolo počuť spev, hru na hudobné nástroje, smiech a vidieť tancujúcich ľudí. O polnoci všetko stíchlo a všetok ten neporiadok, na ktorý si Španieli fakt potrpia :-) okamžite začala riešiť čata upratovačov a smetiarov, aby sa ráno celé mesto opäť ligotalo a všetko bolo perfektne upratané. V tapas baroch majú jeden pre nás zvláštny zvyk: čím lepší tapas bar, tým viac neporiadku pod nohami. Oni totiž všetky odpadky, servítky a pod. hádžu na zem. Podľa množstva odpadkov na zemi sa vraj pozná dobrý bar. Naši slušne vychovaní ľudia všetko zhŕňali na kôpky na bare, a barman to šmahom ruky podchvíľou zmietol na zem :-)

@Tiginko , tvoje rozprávanie o Tudele je zaujímavé. V Tudele som bola len raz a už veľmi dávno, ale je to tak skoro v každom mestečku. Taký ten každodenný život je príjemný a aj keď možno nieje, ale aspom sa zdá jednoduchší.
Pri dobrom jedle a pohárku vína sa zabudne na starosti.
Príjemné veľkonočné sviatky.