V šou Tajomstvo mojej kuchyne prevzal žezlo po obľúbenej herečke Kamile Magálovej šéfkuchár Gabo Kocák.
Foto: Archív Gaba Kocáka
Aj vy ste prežili mnohé náročné chvíle, dokonca pred pár rokmi ste upadli na tri dni do kómy, mali ste vtedy obličkový kolaps. Prehodnotili ste potom, keď ste sa prebudili, svoj život?
Ešte v nemocnici, keď som tam ležala, uvidela som svoju cestu a povedala som si, že musím začať riešiť svoj život. Hneď, ako som po troch týždňoch prišla domov, začala som skutočne vo svojom živote robiť poriadok a prišiel rozvod. Viem, že moje problémy s obličkami odzrkadľovali moje vzťahy. Dovtedy som s obličkami nikdy problém nemala. A tak som si povedala, nemôžeš to takto nechať, lebo opäť budeš mať obličkový kolaps. Áno, zrazu som sa vtedy pozerala na svet a hovorila som si, že už som mohla byť niekde inde, no prežila som preto, že tu mám ešte svoje poslanie a mám si ho vážiť. Vážim si život a aj to, že mám prácu, ktorú milujem.
Vyšli o vás už tri knihy, ale len nedávno som sa dozvedela, že si píšete denníky. Čo do nich zapisujete?
Pred dvoma rokmi som dostala od mojej vnučky pekný blok, ktorý vyzerá ako pekne viazaná kniha, a boli v ňom len čisté riadky. Hovorím jej, čo ja s tým? A ona mi odpovedá - píš si zážitky. Odvtedy teda píšem vždy, keď mám chuť. To, čo som zažila alebo situácie a príbehy, na ktoré si spomeniem, zapisujem, čo ma trápi, aj to, čo ma teší. Môže to však vyjsť až päť rokov po mojej smrti.
„Aj keď sa trošku nudím, čo je pre mňa silný výraz, vojdem do kuchyne
a niečo napečiem.“
Zišlo sa vám niekedy vo filme alebo v divadle, že ste vynikajúca kuchárka?
Keď som nakrúcala s režisérkou Máriou Poledňákovou film Líbáš jako Bůh, musela som pred kamerami vyprážať vianočného kapra. Ona bola síce skvelá režisérka, ale kuchárka nebola a obdivovala ma, ako mi to vyprážanie ide od ruky. Hovorila som jej, že je to jednoduché, no pre ňu to bol zázrak. Pamätám si, že keď sme mali po premiére, pozvala nás, hlavných predstaviteľov, do svojej nádhernej vily, v ktorej mala krásnu kuchyňu s milánskym mramorom. Požiadala ma, aby som jej pomohla prichystať studenú misu, tak som hneď začala umývať paradajky a krájať zeleninu. Ona ma zastavila, že nesmiem na ten jej vzácny mramor kvapnúť ani kvapku vody, pretože na ňom zostane. Pýtala som sa jej, či ten mramor nie je prispôsobený na používanie v kuchyni. Ona nevarila, no u mňa by toto možné nebolo. Ja mám v kuchyni kameň a na ňom robím všetko, ešte aj vyklepávam rezne a keby som ho nemohla pokvapkať vodou, na čo by mi tá kuchyňa bola?
Na jar mávame menej energie, bývame unavenejší, čo vás udržiava fit?
Riadim sa podľa lunárneho kalendára, ten je veľmi presný. Nie vždy sa však stihnem pozrieť, čo ma čaká na druhý deň. Napríklad mám trikrát operované koleno a odrazu sa mi ozve, aj keď som ho zbytočne nezaťažovala, nalistujem si lunárny kalendár a vidím, že si mám v ten deň dávať pozor na kĺby, sú tam aj návody, čo mám robiť. A samozrejme, od istého veku, keď sa nezobudím s tým, že ma niečo bolí, tak si myslím, že som už hádam mŕtva. A nie je to jednoduché. Ten, kto povedal, že staroba je krásna, tak sa jej nedožil. Má síce svoje výhody, ale že by bola všeobecne krásna, tak to nie je, to si už môžem dovoliť povedať. Treba ju prijať a netváriť sa ako dvadsaťročná, to nejde. Po prvé je to smiešne a po druhé, zostarne každý, v tom je spravodlivosť. Je ťažké sa s tým zmieriť najmä v našom povolaní, ale treba to brať tak, ako to je. Samozrejme, musíme niečo robiť preto, aby sme dobre vyzerali a boli fit, napríklad cvičiť a myslieť na svoju pleť, to je všetko v poriadku. Ale vek nepustí.
Diskusia k článku