Foto: Shutterstock
Vištuk
Vo Vištuku na úpätí Malých Karpát vznikla na sklonku minulého desaťročia farma s trochu tajomným názvom – Xcell Slovakia Breeding Services. Nejde o tajné služby ani o utajený výskum či šľachtenie zvierat. Súčasťou farmy, kde sa momentálne chová 220 jeleňov, je najmodernejšie svetové inseminačné a genetické laboratórium.
Na jeho čele stojí 36-ročný Jaroslav Pokorádi. Nevedno, kto v ňom prevažuje viac, či vedec - molekulárny genetik alebo náruživý farmár chovateľ, či manažér – generálny riaditeľ firmy, ktorá robí ojedinelý výskum, šľachtenie, ale aj praktický chov. Pokorádi je skrátka prototyp moderného podnikateľa v poľnohospodárstve.
Rozmýšľa v neobvykle širokých dimenziách. Vištucká farma je mu priúzka, pred sebou vidí možnosti chovu jeleňov na Slovensku, budúcu sebestačnosť krajiny v jeleňom mäse a pozdvihnutie ekonomiky a imidžu krajiny prostredníctvom exportu nielen mäsa, ale aj genetiky.
S jeleňmi vizionár Pokorádi spája duchovné ozdravenie vidieckeho Slovenska – ponuku zamestnanosti a nové možnosti rozvoja v tejto chvíli rozpadajúcej sa živočíšnej výroby. Fantázia či sen?
Lahôdka aj liek zároveň
Možno vôbec jeleňa chovať na farme? A prečo by nie? Oponuje Jaroslav Pokorádi. Farmový chov praktizujú v celej Európe nehovoriac o jelenej superveľmoci na Novom Zélande. Dôvodom rozmáhajúceho sa chovu je rastúci dopyt po jeleňom mäse, ktoré svojou kvalitou a prínosmi pre ľudské zdravie nemá v červených mäsách konkurenta.
,,Jelenie mäso vyniká nízkym obsahom cholesterolu a vysokým obsahom železa. Je to liek pre ľudí, ktorí trpia málokrvnosťou, vyhľadávajú ho ženy, prospievajú z neho deti a vôbec v kvalite bio je to skvelá pochúťka,“ vysvetľuje Jaroslav Pokorádi.
Ako sa však môže bio spájať práve s jeleňom odchovaným na farme? Žije tu predsa v uzavretom priestore, kým bioprodukt sa v ľudskej mysli spája skôr so zvieratami, ktoré sa voľne pohybujú v prírode.
Vedec a chovateľ Jaroslav Pokorádi však tvrdí, že veci sa majú inak. Spojením molekulárnej genetiky a inseminácie dosiahnu na farmách úplnú kontrolu nad zdravím zvierat a pokiaľ ide o potomstvo jeleňov, pochádza vždy z najlepších rodičov.
Pre labužníkov je rozhodujúca kvalita mäsa a tu prekvapujúco víťazí mäso farmových jeleňov nad zvieratami z prírody. Ako je to možné?
,,Pri mäse z uloveného jeleňa nemá spotrebiteľ záruku, že je mäso z mladého jeleňa. Môže ísť o jeleňa, ktorý desať rokov behal po lese a potom skončil ako trofej niektorého zo šťastných poľovníkov. Urastený starší jeleň má tvrdšie mäso, kým z farmy ide na spotrebiteľov stôl krehké šťavnaté mäso z mladého jeleňa,“ objasňuje Jaroslav Pokorádi.
Foto: Ľuboš Pilc
Obrovskou prednosťou jelenieho mäsa pochádzajúceho z farmy je pre spotrebiteľa znalosť jeho pôvodu. Posledný škandál s pridávaním konského mäsa do hovädzieho sústredil pozornosť ľudí na to, čo im obchod a mäsiarska výroba vlastne servírujú.
,,Pri farmových jeleňoch má mäso jasný pôvod, zato v mnohých poľovníckych reštauráciách túto istou zákazník nemá,“ upozorňuje Jaroslav Pokorádi. Naráža na to, že niektoré z reštaurácií sú zásobované mäsom z pytliackych úlovkov. Ale aj tieto mäsá možno bezpečne identifikovať. Najmodernejšie prístroje vo Vištuku dokážu porovnaním DNA v mäse a srsti zvieraťa identifikovať jeho pôvod.
Naporúdzi je teda dosť argumentov na to, aby sa poľnohospodári pustili do chovu jeleňov. Slovensko je krajinou s obrovskou výmerou lúk a pasienkov – rozprestierajú sa na ploche vyše 800-tisíc hektárov. Mimochodom, asi pred tritisíc rokmi sa čriedy jeleňov preháňali po lúkach. To bol ich prirodzený životný priestor. Až rozvíjajúca sa poľnohospodárska výroba, výstavba miest a obcí vyhnali jelene do lesov, pripomína zabudnutú históriu zo života jeleňov a vysokej zveri vôbec Jaroslav Pokorádi.
Na Slovensku sú stovky opustených fariem. Družstvá sa pre nerentabilnosť vzdali chovu hovädzieho dobytka, nehovoriac o ošípaných. Krajina je pomaly bez zvierat. Mnoho ľudí získalo pôdu v rámci reštitúcií a uvažujú, ako ju využiť. Natíska sa otázka: Môžu klasické hospodárske zvieratá nahradiť jelene?
Pred časom na túto otázku profesor Jozef Bulla z Fakulty biotechnológií SPU v Nitre odpovedal, že jelene síce nedokážu úplne nahradiť dobytok, ale ako doplnok živočíšnej výroby môžu poľnohospodárom pomôcť zlepšiť ich ekonomiku.
Niektoré komplikované otázky jednoducho rieši sám život. V jeseni minulého roku bolo na Slovensku zaregistrovaných 180 fariem zameraných na chov jeleňov. Na začiatku jari ich je o 30 viacej. Zdá sa, že myšlienka Jaroslava Pokorádiho padá na úrodnú pôdu.
Foto: Ľuboš Pilc
Život krajine, prácu ľuďom
Pomôžu farmy riešiť nezamestnanosť na vidieku? Povedzme to inak. Môžu byť jedným z prostriedkov, ktorý ju zníži a pomôže aj oživeniu mnohých pozatváraných bitúnkov. Na začiatok je podľa Jaroslava Pokorádiho dobre založiť farmu na výmere 10 hektárov, ktorá dokáže uživiť 60 jeleňov. V Rakúsku a Nemecku ide spravidla o rodinné podniky, ktoré uživia štyroch-piatich ľudí.
Na Slovensku sú podmienky na založenie zhruba 500 až 600 jeleních fariem. V tejto chvíli sa v krajine nevyužívajú desaťtisíce hektárov pôdy. Únia tlačí všetky členské štáty do úhorovania a pritom sú tu obrovské možnosti, ako zamestnať ľudí, dostať do krajiny život a prácu a konzumovať lepšie a kvalitnejšie mäso.
Pred časom mal Jaroslav Pokorádi telefonát z Veľkej Británie. Ozval sa obchodník, ktorý žiadal dodávku desiatich ton čerstvého jelenieho mäsa. ,,Obvolal som všetkých slovenských chovateľov, ale ponuku sme nevedeli vybaviť. Angličanov uspokojili až Poliaci,“ spomína Jaroslav Pokorádi.
Dať či nedať sa na chov jeleňov. Mnohých môže táto myšlienka nadchnúť. Jeleň dospieva do jatočnej hmotnosti zhruba vo veku 16 mesiacov. Keď sa ,,realizuje“ len na mäso, dá majiteľovi 300 eur, ale cez výrobky – klobásy, salámy, paštéty - môže byť výnos z jedného jeleňa podľa Jaroslava Pokorádiho až 1 000 eur.
Jelenina sa na Slovensku predáva sporadicky. Možno sa k nej dostať v čase poľovačiek a potom ju na pultoch hlboko zmrazenú predáva jeden z reťazcov. Mäso pochádza z druhého konca planéty z Nového Zélandu. Keď sa Slováci prebudia, mohli by si jeleninu dochovať aj sami. A nielen pre seba, ale aj na export.
Mimochodom, vištucký Xcell Slovakia Breeding Services ponúka na export to najcennejšie - spermie. Niet na svete pracoviska, kde by pod jednou strechou jelene chovali, odoberali im spermie a vytvárali nový výkonnejší typ jeleňa. To všetko vzniká v malom slovenskom Vištuku.
Kedy projekt vyhrá? Vtedy, keď slovenskí mäsiari alebo aj farmári prostredníctvom predaja z dvora budú podobne ako v Rakúsku ponúkať čerstvé jelenie mäso. Potom aj jeho cena padne z 20 až 25 eur za kilogram nižšie a mäso si budú môcť dovoliť aspoň raz za čas ochutnať ako delikatesu aj ľudia s priemernými príjmami. A prídu na to, že z jelenieho mäsa je dobrý nielen jelení guláš, ale aj steaky či paštéty.
Pozrite aj recepty s jelením mäsom na Varecha.sk
lebo sa boja sa prist o svoj polovnicky listok.
nastastie tu mame zatial velmi kvalitne maso, hovadzi dobytok sa pasie volne a tiez tak prezimuje.
tanier so steakom je ukazkovy.