Pobrežie Portorožu
Foto: Shutterstock
Mestečká pôsobia, ako keby ste neboli na Istrii, ale o kúsok ďalej, v Taliansku. K susedom má táto časť Slovinska blízko, a to nielen geograficky a historicky – dodnes sú napríklad názvy miest a dedín dvojjazyčné. Aj krajina pôsobí taliansky, len z inej časti Apeninského polostrova, z Toskánska. Mierne pahorky obrastené zeleňou, štíhlymi cyprusmi, vinicami a medzi nimi učupené tehlové vilky s typickými strechami.
Za svoj cieľ sme si vybrali už tretíkrát mestečko (podľa počtu obyvateľov skôr dedinu) Portorož. Neďaleký Piran a Izola sú síce malebnejšie, o Portoroži sa však hovorí, že má najkrajšie pláže. Je asi aj najlepším východiskovým miestom pre výlety, ak chcete pobyt pri mori skombinovať aj s poznávaním, alebo s pohybom typu turistika či bicykle.
Taliansky názov Portorožu je Portorose, čo znamená prístav ruží. Na prelome jari a leta to tak naozaj aj je. Ružové záhony sú vysadené v celom mestečku a v tomto období všetko kvitne, takže ľudia, ktorí majú radi ruže, sa tu môžu cítiť ako v raji.
Portorož nemá historické centrum ako Piran, Izola či Koper, preto môže pôsobiť trochu neusporiadane. Tvorí ho len pobrežná promenáda s početnými hotelmi, nad ktorými sú v miernom zelenom kopci rodinné domy a vilky. Už vyše 100 rokov je okrem plážového aj kúpeľným mestom a túto tradíciu si udržal doteraz.
Jeho obraz predurčujú hotely, z ktorých najstarší a najluxusnejší Palace hotel je symbolom mesta. Nájdete ho na každej pohľadnici či magnetke a už niekoľko rokov ho prevádzkuje sieť Kempinski. Je aj obľúbeným pobytovým miestom slovenskej klientely a už rok má aj šéfkuchára, ktorý pochádza zo Slovenska – Tomáša Chilého.
Každý z hotelov má svoju pláž, ale Portorož má aj peknú mestskú pláž, ktorá susedí s mestskou promenádou. Vstup je voľný, samozrejme, ak chcete využiť ležadlo a slnečník, za tie si priplatíte. Popri pobreží vedie pekná prechádzka do historického mestečka Piran.
Najkrajšie pri slovinskom Jadrane
Piran je považovaný za najkrajšie mestečko na slovinskom pobreží Jadranu a turisti ho aj najviac navštevujú. Niekedy sa mu hovorí aj slovinské Benátky, hoci tu nijaké kanály nie sú, pripomína ich skôr jeho architektúra.
Hlavné námestie v Pirane
Foto: Jarmila Horváthová
Nachádza sa na malom výbežku, ktorý je celý lemovaný reštauráciami a barmi. Keďže do Piranu sa nedá vojsť autom, vládne tu naozaj pokojná a pohodová atmosféra. Dostať sa sem dá autobusom, ale aj to len na parkovisko pri meste, na ktorom možno zaparkovať, aj keď sem idete autom. Odtiaľ chodia smerom na námestie v centre malé autobusy.
Piran je ako stvorený na prechádzky po úzkych uličkách, alebo môžete vyjsť na mestské hradby a pozerať naň zhora, výhľad je naozaj úžasný. Ďalším vyhliadkovým miestom je terasa pri Kostole svätého Juraja. Jeho zvonica je menšou kópiou benátskej veže kostola San Marco – takže naozaj sú stopy Benátčanov všade. Je odtiaľto krásny panoramatický výhľad a keď je dobrá viditeľnosť, uvidíte aj do Chorvátska, aj do Talianska.
Pokojnejšia Izola
Ak sa vám však zdá Piran síce krásny, ale príliš turistický, určite sa vám bude páčiť Izola. Má tiež pekné staré centrum s domami v duchu talianskej gotiky a baroka a kostol so zvonicou, pri ktorom tiež máte pocit, že ste na Apeninskom polostrove.
Ulička v Izole
Foto: Jarmila Horváthová
Výhľady ako v Pirane tu síce nenájdete, ale zato je tu podstatne pokojnejšie. K Izole patrí 5 kilometrov pobrežia s 8 plážami, ktoré sú vyhlásené a niektoré susedia priamo s historickým centrom. Takže možno spojiť prechádzky s kúpaním.
Izola bola rybárskym mestečkom a bohatá história rybolovu sa odráža aj v ponuke miestnych reštaurácií. Tie sa zaviazali k iniciatíve „kilometer nula“, čo znamená, že pripravujú jedlá podľa miestnych tradičných receptov a používajú čerstvé miestne suroviny. K miestnej kuchyni patria vynikajúce vína a kvalitný olivový olej, keďže Slovinsko je vychýrené jedným aj druhým.
Pešo ponad útesy
Ak máte radi pešiu turistiku a neviete si bez nej predstaviť ani dovolenku pri mori, Portorož je aj pre túto aktivitu výborným miestom. Priamo z centra vedú turistické chodníky do Piranu, k soľným poliam v seče a najkrajší, asi 15–kilometrový okruh vedie popri mestečku Strunjan, ktoré sa nachádza medzi izolou a Piranom.Strunjan má dlhú tradíciu v rybárstve a najmä v produkcii soli, ktorá sa tu z morskej vody robí dodnes. Turistický chodník vedie aj popri týchto „solinách“. Pohľad na ne z mostíkov, ktoré vedú nad nimi, je osviežením túry.
Avšak najväčšou jeho atrakciou je národná prírodná rezervácia Strunjan. Nachádza sa na vysokom útese nad morom a hovorí sa, že ponúka najkrajšie výhľady na krátkom slovinskom pobreží. Na vlastnej koži sme sa presvedčili, že je to skutočne pravda.
Útesy pri Strunjane majú výšku 80 m.
Foto: Jarmila Horváthová
Turistický chodník vedie ponad najväčší flyšový útes na celom Jadrane, ktorý je vysoký 80 metrov. Pod ním sa nachádza známa pláž s poetickým názvom mesačná zátoka, okúpať sa v nej však vyžaduje dosť úsilia, lebo musíte najprv zísť strmým zrázom dolu a potom hore.
Ak je vám po ceste teplo, je tu množstvo oveľa jednoduchších možností na kúpanie, pretože trasa vedie aj bezprostredne popri plážach, napríklad pri dedinke Fiesa. Stačí sa len vyzliecť a vojsť do vody. Celkovo je turistický chodník veľmi príjemný, pretože vedie rozmanitými prostrediami a zvlneným terénom, takže stúpania ani klesania nie sú veľmi prudké.
Zmrzlina namiesto večere
Aký by to bol pobyt pri mori bez skvelého jedla? Slovinská gastronómia zažíva v posledných rokoch veľkú renesanciu. V Portoroži dokonca dostala jedna reštaurácia minulý rok hviezdičku od Michelina a ďalšie v tomto mestečku, ale aj v Pirane a v Izole sú v ňom zaradené tiež.Ale aj keď netúžite po gastronómii na tej najvyššej úrovni, prídete si pri slovinskom Jadrane na svoje. Jedlá z rýb a morských plodov tu vedia všade pripraviť naozaj úžasne a pochutia si aj milovníci sladkostí. Slovinské krémeše (kremne rezine), o ktorých Slovinci tvrdia, že vznikli pri jazere Bled, majú vynikajúce v kaviarni na námestí v Pirani, úžasné pistáciové croissanty spolu s inými sladkými pokušeniami v jednej z cukrární v Portoroži.
Zmrzlina, to je osobitná kapitola. Na to, aby sme ochutnali aspoň časť ponuky, sme boli v Portoroži prikrátko. Dva kopčeky nám väčšinou nahradili večeru, lebo sme potom už ďalšie jedlo nezvládali.
Ak sa v slovenských médiách riešila cena zmrzliny v Chorvátsku, kde pýtali v máji za kopček 2,5 až 4 eurá, tá slovinská bola v tomto období o dosť lacnejšia. V Portoroži stál kopček 1,6 a v turistickom Pirane 2 eurá. Ďalší z dôvodov, prečo nie je slovinský Jadran na zahodenie....
Diskusia k článku