Razija so svojou štvorposchodovou tortou, ktorá má každé poschodie úplne iné. Zostavila ju z tých najchutnejších tort: z makovej, zo Sacherovej, z veterníkovej a Pavlovovej.
Foto: Archív Razije K. Trnačević
Razija Kudlicska Trnačević vyštudovala hotelový manažment, no jej vášňou sa stalo cukrárske remeslo. V televíznej súťaži MasterChef získala druhé miesto a potom rozbehla svoju vlastnú cukrársku výrobu pod značkou Sweet affairs.
Užívala som si, že som samouk
Pečenie ma chytilo za srdce asi pred ôsmimi rokmi, keď sa mi podaril prvý čokoládový cheesecake. Upiekla som ho vďaka milej cukrárke, ktorá pripravovala koláče do kaviarničky, kde som vtedy pracovala. Očarila ma jej láska k tomuto krásnemu remeslu a odvtedy som sa púšťala do pečenia čoraz častejšie. Nasledoval kysnutý koláč plnený orieškovou nátierkou, babkina bublanina, banánový koláč, a presne vtedy som pochopila, že pečenie je moja cesta.
Hlavným ochutnávačom bol môj drahý, vždy som sa ho pýtala, čo by mu ulahodilo, a hneď som aj hľadala na nete recept, podľa ktorého by som piekla. U nás doma každý člen rodiny miluje iný koláč, ja ich síce veľmi nejem, no dobrú Sacherovu tortu si rada dám.
Keď som začínala s pečením, nemala som konkrétny vzor, no veľmi sa mi páčila práca cukrárky Lucky z Lulu ́s bakery. Piecť som sa naučila viac-menej sama, ale, samozrejme, čo-to som vedela už od babky, ktorá celý život vypekala. Užívala som si to, že som samouk a vo svete cukrárstva som objavovala presne to, čo ma bavilo.
„Moje dezerty sú jedinečné aj preto, že používam kvalitné suroviny, ktoré s láskou vyberám. Obľubujem špaldovú múku, trstinový cukor, pravé mascarpone...“
Úspech v MasterChef
Len čo som objavila svoju vášeň k pečeniu, dostala som šancu stať sa súťažiacou šou MasterChef. Veľmi ma vtedy podporil môj partner, doslova ma podpichoval, nech to vyskúšam. Hoci som na začiatku mala trochu strach, cítila som sa maličká a neistá, pretože varenie ma nebavilo až tak ako pečenie a mala som pred ním veľký rešpekt.
Súťaž MasterChef si ma však nakoniec získala, pretože som vďaka nej spoznala skvelých ľudí, s ktorými sme prežili veľa spoločných chvíľ a dodnes sme priateľmi. Pomáhali sme si, vymieňali si skúsenosti a najmä ma veľmi bavilo učiť sa od profesionálnych kuchárov techniky a odborné výrazy, o ktorých som v živote nepočula. Mala som nastavené uši a všetko si horlivo zapisovala. V súťaži som uspela a nakoniec skončila na druhom mieste podľa mňa vďaka pokore a svojmu presvedčeniu, že byť dobrým človekom je cesta, po ktorej chcem kráčať. Stále mám však v živej pamäti to, ako som svojej „polovičke“ po každom kole súťaže telefonovala so slovami: „Postúpila som, ale zajtra už určite nepostúpim.“
Cesta k vlastnej výrobni
S obrovským odhodlaním, no veľkou nevedomosťou, do čoho ideme, sme s manželom otvorili vlastnú výrobňu. Trvalo rok, kým sme všetko povybavovali a mohli začať podnikať. Moje dezerty sú jedinečné aj preto, že používam kvalitné suroviny, ktoré s láskou vyberám. Obľubujem špaldovú múku, trstinový cukor, pravé mascarpone... Dlho som zháňala prírodné farby, ktoré som nakoniec objavila a používam ich najmä na zdobenie detských tort. Tortičky sú tak krásne farebné a zároveň detičky nejedia žiadnu chémiu.
Najzdravší dezert z mojej ponuky je asi banánový koláčik bez cukru. Nemám rada presladené dezerty, pretože podľa mňa v nich nevynikne to najdôležitejšie – chuť. Zaujímavé je, že u nás vo výrobni je v kurze vždy niečo iné. Bolo obdobie, keď letela Pavlovovej torta, cake pops, potom chvíľu Sacherova torta. No a teraz je najväčší dopyt po veterníkovej torte. Úspech zožala aj moja štvorposchodová torta, ktorá má každé poschodie úplne iné a na prvý pohľad vidieť jej naozajstnú štruktúru. Skladám ju z tých najchutnejších tort: zo Sacherovej, z makovej, veterníkovej a Pavlovovej.
Foto: Archív Razije K. Trnačević
Materská plná pečenia
S manželom sme mali malinkú, takú „covidovú“, svadbu, preto som nám upiekla len „double barrel“ tortu, to sú dve torty s rovnakým obvodom na sebe. Plánujeme aj väčšiu oslavu, na ktorú upečiem aj výborné koláčiky. Máme malú dcérku Eminku, a tak sa snažím stíhať aj rodinu, aj prácu vo výrobni. Keď som piekla s 2–týždňovým bábätkom svadobnú tortu pre mojich priateľov Jasminu Alagič a Rytmusa, bolo to jednoduchšie, ako keď už bola Emi väčšia a neustále som za ňou behala. Musela som si teda všetko zorganizovať tak, aby som stíhala dieťatko, rodinu aj pečenie. Kým som sa to naučila, bolo to skutočne náročné.
Receptárik, ktorý pomáha
S bratom, ktorý je autista, máme veľmi pekný vzťah. Edinko je krásna, čistá bytosť a veľmi ho obdivujem. Náš vzťah je pre mňa výnimočný. Neviem, či poznám niekoho, kto má v sebe toľko lásky a svetla ako on. Naša dcérka ho odmalička zbožňuje a on ju tiež, majú medzi sebou niečo krásne a magické... veľmi ťažko sa to opisuje slovami, treba ich spolu len chvíľu sledovať a až potom pochopíte. Povedala som si, že ak niekedy budem mať v živote príležitosť, veľmi by som chcela pomôcť aspoň trochu autistom. Zišlo mi na um, že spravím charitatívny receptárik, na spoluprácu pozvem priateľov a ľudí, ktorí sú pre verejnosť zaujímaví. Zohnala som sponzorov a tento pekný projekt sa skončil krstom a skutočne finančne aj pomohol.
Maková roláda bez múky
Diskusia k článku