Nuž, napokon aj obsah jej písma bol zaujímavý. Olinka ma nabádala, aby som vo svojej záhrade vysadil repu – vodnicu, tzv. kapustu krátkeho dňa. Do novembra by vraj jej buľvy iste dorástli. Nestihol som to však, a tak teraz vodnicu zháňam na trhu. Mal som šťastie, nedávno som bol v Poľsku a kilečko repy som kúpil.
Olinkin recept na kochanovskú vianočnú polievku som mal nezmazateľne v hlave. Repu som očistil, nakrájal na tenké plátky, a tie som sušil na radiátore. Uložil som ich do pohára a „oživím“ ich deň pred Štedrým večerom. Budeže to skvelá „luteránska“ polievka, ktorú podnes pripravujú na Vianoce Ivanovčania, Chocholčania, Velčičania, Kochanovčania...
Deň pred „štedrákom“ plátky vodnice namočím do vody, na druhý deň doplním v hrnci vodu a pridám do nej kus údenej krkovičky s kosťou. Neskôr pridám do hrnca dve–tri klobásy a hrnček jačmenných krúp (geršlí). Najlepšie predtým osmažených s cibuľkou na masti. Chuť polievky upravím mletým čiernym korením a sušenými dubákmi. Mäso a klobáska z polievky budú samostatným chodom ponuky Štedrého večera.
Víno sa v tom kraji kedysi popíjalo málo. Deti pochlipkávali čaj so šťavou zo zaváraných trniek. Nuž a tí starší mali v kalíšku slivovicu. Slávnostná večera sa potom zajedala tradičnými druhmi kysnutých koláčov starej mamy. Tie si aj ja pamätám. Kochanovská babka Katarína, vdova od roku 1914, ich s láskou pripravovala s vlastným slivkovým lekvárom a makom. Akože inak, tiež dopestovaným vo vlastnej záhrade. Štedrý večer sa chýlil k polnoci. Privreli sa okenice a domom zaznela jasavá pieseň z kancionála „Čas radosti, veselosti, svetu nastal nyní...“
Diskusia k článku