Tých cukrárničiek je v Senci viac. Aj kaviarní. Ak sa v lete prechádzate po seneckom námestí máte dokonca pocit, že ste v Chorvátsku na promenáde.
V čase obeda sa však nemáte kde najesť, ak chcete niečo chutné a zdravé. Reštaurácie tam ponúkajú obedové menu. Za vegetariánske jedlo považujú vyprážaný syr a bryndzové halušky. To je bieda. Hľadali sme zúfalo a beznádejne.
Keď sme sa však pýtali – lebo my sa s kámoškou vždy pýtame – že či chcú variť vegetariánsku stravu, alebo nedajbože makrobiotickú, všetci prevádzkoví vedúci sa odvolávali na nás zákazníkov. Že to nechceme jesť. No ja neviem. Poznám mnoho ľudí, ktorí chcú jesť chutne a zdravo.
Neplánujem však kvôli tomu zorganizovať štrajk ani revolúciu, ale povedzte mi, ktorý zákazník príde do reštaurácie a pýta sa na makrobiotickú stravu, keď v jedálnom lístku nie je v ponuke?
Vegetariánska či makrobiotická strava nie je ani drahšia, ani náročnejšia ako mäsová. Práve naopak. Navyše, reštaurácia by práve na tomto mohla postaviť svoju pridanú hodnotu.
Stalo sa vám, že ste sa chceli najesť niekde celá skupina ľudí a menšina sa musela prispôsobiť väčšine? Taký slávnostný obed v reštaurácií. Dvadsať ľudí. Vybraná spoločnosť, vaši hostia – veď na oslavu narodenín, či na promócie alebo krstiny pozývate svojich najdrahších. Koľkí z nich, ktorí nechcú mäso, sa však musia obetovať a zjesť akože vegetariánsky vyprážaný syr alebo rybu?
Zákazníci chcú mať možnosť najesť sa celá partia spolu, pri jednom stole – i tí, čo chcú mäso, i tí, ktorí chcú makrobiotickú stravu. A túto možnosť chcú mať kedykoľvek. Nie len na objednávku.
Čím to je, že sa všetkému novému spočiatku bránime? Čo môžeme stratiť, keď sa naučíme niečo nové?
Ak platí baťovské „Náš zákazník, náš pán“, tak buďme pánmi zákazníkmi a žiadajme si v reštauráciách kvalitné a pestré jedlo pre všetkých. Nenechajme sa rozdeľovať na mäsových a zeleninových. Buďme spolu. Veď spoločné stravovanie zbližuje aj rozdielnych ľudí.
Diskusia k článku