O láske ku knihám a písanému slovu

Pekne! Lepidla tiez nekupujem a vyzvu v poslednom odstavci ,pokial mi to dovoli cas ,s radostou a pozitkom prijimam;-)

@Rea1 , sme jedna krvná skupina, čo sa kníh týka. aj ja veľa čítam, nakazila som aj deti a manžel bol nakazený odjakživa. u nás sa vždy povaľuje kopec kníh - vlastných, aj z knižnice. tam nás poznajú aj po mene. deckám jedna knižnica nestačí, navštevujú ešte 2 ďalšie. ale inak sú normálne, aj ich baví počítač a hudba a kadečo, ale myslím si, že čítanie je na 1. mieste. neukradla sim nikdy žiadnu knihu, musím sa priznať, ale mám pár požičaných ani neviem od koho a pár viem od koho, ale akosi nie a nie ich vrátiť! aj keď som ich prečítala viackrát. sú to moje obľúbené, bolelo by ma za nimi srdce. ale tiež mám výčitky, že chýbajú niekomu...ale sú to pomerne staré vydania, neviem, či by som ich teraz zohnala. a že je marec, tak nech je. u nás je každý mesiac mesiacom kníh.

Veľmi pekne napísané, hlavne mladí ľudia dnes od kníh utekajú k PC. Ale prečítaná dobrá kniha internet nenahradí. Bohužial taká je doba. @Rea1 , díky za tento pekný článok a prajem peknú pohodu u dobrej knižky. Marci

jooooooj @rea moja ci si mi len ulahodila:-) jeden z tvojich vyborne napisanych clankov a moja najoblubenejsia tema,bola som najmladsi registrovany citatel kniznice,5 rocna,doteraz som registrovana v troch...Tiez nech damy prepacia, Steelova,Urbanikova a spol.tiez nic pre mna,ale respektujem...pre mna neexistuje lepsi priatel ako je kniha a to nemyslim ako frazu,moj otec bol vychyreny vymetac antikvariatov,vela som zdedeila,vela dokupila,vela rozpozicala,vela sa mi nevratilo,vela som darovala knizniciam, bolo okolo 850 a mozno i viac...

@rea1 , sme jedna krvná skupina. Čítam od piatich rokov, mala som troch starších súrodencov, ktorých som stále domŕzala, aby mi čítali, tak mi ukázali aké je to ľahké a mali odo mňa pokoj, čítala som si sama a oni mali pokoj. Tiež dobrovoľne nevydám knihu z domu a doteraz ľutujem, že som ich nenakúpila ešte viac, keď stáli pár korún a z každej zálohy a z každej výplaty som si mohla kúpiť najmenej po jednej knižočke. A čo vtedy vychádzalo! Trocha som sa spamätala, keď sme rekonštruovali byt a knihy bolo treba vyložiť z políc. Naukladala som ich okolo stien a po dlážke v dvoch izbách, ktoré sa mali rekonštruovať neskôr. Keď páni majstri prišli pracovať a nazreli do tých izieb, úplne sa zhrozili a chceli vedieť, či si uvedomujem, že strop má nejakú nosnosť a s takouto záťažou určite žiadny statik nepočítal. Tak už kupujem menej, zato v knižnici som časť inventáru a zlaté duše, ktoré ma poznajú, mi odložia to o čom vedia, že ma bude zaujímať.
Nechápem ľudí, ktorých čítať nebaví, nevedia o čo prichádzajú. A nechápem ani tých, ktorí doložia knihu, lebo ju vraj už čítali. Ale to už nie je tá kniha, ktorú čítali! Len príbeh je ten istý, ale kniha iná, zvlášť ak ju človek vezme do roku po väčšom časovom odstupe. Ta ako sa za ten čas zmenil čitateľ, tak sa zmenila i kniha, lebo po čase ju vníma celkom inak. Napr. Anna Karenina, v mojej osemnástke, tridsiatke a päťdesiatke, podobne Traja kamaráti v šestnástke a v tridsiatke, Croninove Kľúče od kráľovstva v dvadsiate a štyridsiatke. Ty mi asi rozumieš, tí čo nečítajú iste nie.
Zošity Jeno Rejta mi mama vyhodila, keď sme sa sťahovali z petržalského rodinného domu do paneláku. Boli riadne ohmatané, miestami natrhnuté, na mizernom papieri, to predsa nebude sťahovať do nového bytu. Bola som na internáte, keď som zistila, čo všetko povyhadzovali, bola som zúfalá (ešte moje korčule, krasky, vraj načo mi budú, keď som skoro dospelá!), ale pomoci už nebolo. Doteraz za nimi žialim.

@sovka neviem neviem,uz 3x citam od Dostojevkeho Idiota a stale som z nej idiot:-)))

krásne zážitky, až ma pri srdiečku ohrialo. Ako ma mama, otec, babka - no proste všetci okrikovali za knihy, babka po strávenom mesiaci prázdnin u nej laxne skonštatovala, "tá je hnilá, tá furt len v knyžkách leží" (y je zámerne, babka bola stará prešporáčka). Ako mi mama stále tvrdila, že okuliare nosím preto, že čítam potajomky pod perinou s baterkou (nejako nevidela, že aj otec bol bez okuliarov ako krtek). Svoju knižnicu som zvládala priebežne, frekvencia tenšia knižka/deň hrubšia deň a noc. Milovala som nedeľné čítanie v posteli, keď nebolo treba vstávať. Teraz už do postele pre vlastnú bezpečnosť neberiem Hlavu 22, ale len taký paperback, aby ma nezadusil! prajem pekný deň! :)

nooo, asi idem telefonovať pár ľuďom, aby som im pripomenula nejaké knihy, ktoré majú odo mňa požičané.... Nemám cudziu knižku ani jednu, len tie moje sa dajako strácajú..... A stačí takéto pripomenutie a viem (približne ), u koho sa nachádzajú. Svojho času som si aj zapisovala do zošitka, komu som akú knihu požičala. Ale párkrát sa stalo, že mi dotyčný knihu vrátil, zabudla som poznačiť vrátenie, požičala som niekomu inému a ... NEMÁM.
Keď sme sa pred 7 rokmi sťahovali z bytu do domu, manžel hundral: Sťahujem len knihy, knihy, knihy...

ach, jaj... knihy...
Pamätám si, že keď som sa ako dievča začítala do knihy, len som zrazu zabudla na celý svet, ocitla som sa priamo v deji príbehu, nebola som to ja, bola som úplne niekto iný. Nepočula som mamu, ako na mňa volá... nereagovala som... mama sa hnevala, ale čo už...
O mnoho rokov neskôr sa stalo, že moji svokrovci odišli jeden za druhým, najprv mama v marci 1996 a hneď do roka v marci aj otec. Obaja sa pominuli a bolo treba doriešiť mnoho vecí. Spratať, vyhodiť, preniesť všetko, čo po sebe zanechali. Iba vtedy som si všimla, že v ich knižnici je viac kníh, ako som si kedy pomyslela. A tak som bola pred dilemou - čo s nimi? To neboli knihy iba také, ktoré si kúpili, alebo im boli darované za ich života. Boli medzi mini mnohé knižky, ktoré mali už úctyhodný vek. Niektoré za pár rokov oslávia svoju stovku. Čo si myslíte, kde tie knižky skončili? Jasné, že v mojej izbičke, nevyhodila som ani jednu. Veď tie najstaršie boli ešte majetkom prarodičov, prišla som na to, keď som ich preberala jednu po druhej, kde boli vydané, kedy a koľko ktorá stála v tom čase, keď ju niekto kúpil. Neprečítala som z nich ani desatinu, niektoré som poznala v novšom vydaní, niektoré ma svojím obsahom neupútali. Ale nikdy som nemala odvahu knihy vziať a vyhodiť ich. Vždy, keď upratujem izbičku, utieram prach, cítim ich "vek", na jar ich jednu po druhej beriem do ruky, na čerstvom vzduchu ich prelistujem, trošku poťapkám po obale a ukladám ich späť. A bojujem - mám sa niektorých zbaviť? Alebo nie? Rozhodne na popredné miesto sa dostala maličká knižôčka, zabalená v akomsi baliacom papieri, ktorý je už riadne poznačený vekom . A v nej je rok vydania 1789 - evanjelická modlitebná knižka, akýsi spevník s modlitbami, písaný staroslovienčinou švabachovým písmom. Vzadu na poslednej strane je kostrbatým písmom s tintovou ceruzkou napísané ženské meno a ja sa dnes môžem iba domnievať, že patrilo niekomu z dávnych predkov rodiny môjho Al Rašida.
A nejedenkrát si kladiem otázku, čo sa s týmito knihami stane, keď aj moje meno v niektorej z mojich kníh bude jediným rukolapným dôkazom, že som existovala. Komu sa dostanú do rúk? A bude ich naďalej opatrovať tak, ako to ja od roku 1997 opatrujem?

kniha-knižka-u nás ich je plno políc..plná chyžka..aj ked počujem: "už by si mala prestať byť po tom knižnom slove taká hladná!!!však život ti ukazuje-že -najlepšia je knižka vkladná!!!!"..:-))))to boli najkrajšie v dospievaní chvíle-ked boli so mnou celé noci knižky milé..potom prišla rodina..deti..starosti...no knižka z mojej duše všetky smútky..starosti = vyhostí...:-)))každá kniha = veľmi múdra teta ...ukazuje mi iné videnie sveta..som im vdačná..vždy budem po ich slovách lačná...:-)))

@arasidka , krásne.

@arasidka nedavaj,alebo si to aspon dobre rozmysli...ja som darovala naozaj niektore vzacne kusky kniznici pisane starosloviencinou a nie ze by som lutovala,ked ich tam vidim vystavene,ked ide o nejake vyrocie, pride mi luto,ze moj otec ich tak zhanal po antikvariatoch a ja som ich len tak darovala....nieco som si nechala,ale malo..

no vidím, že som sa dostala do dobrého kolektívu "knihomoľov" a priznávam sa bez mučenia, že aj ja patrím k tejto čítajúcej spoločnosti. Kniha bola mojím verným spoločníkom hneď ako som sa naučila poriadne čítať. Veľkú zásluhu na tom mal môj nebohý ocko, pri každej príležitosti či to už boli narodeniny, za vysvedčenie, na Vianoce alebo len tak, ma obdaroval knihou. Najprv to boli rozprávkové knižky ako napr. Palček a obor, Zlatá kniha rozprávok, Slovenské národné rozprávky. Potom to boli dievčenské romány, mayovky a potom už všetko čo mi prišlo v našej dedinskej knižnici pod ruku. Voľakedy knižnicu u nás viedla súdružka učiteľka a bola zo mňa až nešťastná, lebo už som mala prečítanú celú knižnicu, a nemala mi pomaly čo ponúknuť. A ked prišli nové knihy, hneď mi v škole hovorila, že mám prísť, že pre mňa niečo má. Najväčší problém mi robilo, ked som mala rozčítanú knihu a to som bola už na strednej, a potrebovala som vedieť ako sa bude vyvíjať dej napr. v takej Gričskej čarodejnici, tak som ju číttala pod lavicou aj na hodine. A samozrejme, že ma pani profesorka vymákla a bola sranda. No čo, môžem za to, že som bola úplne pohltená dejom, veď koho by zaujímali nejaké čísla alebo nejaká náuka o výrobe a tovare, ked ja som bola niekde v úplne inom storoči
a cítila som sa ako kňažná a nie ako študentka strednej ekonomickej.

@ marianne , zle som sa vyjadrila, tú najstaršiu knižočku mám dobre uchovanú, nie je položená len tak voľne, občas si ju otvorím a snažím sa tým slovám rozumieť. A je to zaujímavé, ten švabach a staroslovienčina mi veru nerobí veľké problémy pri čítaní.

Pozrite sa na môj avatar - túto krásavicu som objavila v knižke Ján Hála - Važec v obrazoch. Vďaka týmto Hálovým obrazom vznikli moje obrazy maľované ihlou. / niektoré sú prefotené v mojom blogu/.
Knižku somnašla v pivnici, schovanú v starej škatule, čo znamená, že nepatrila pôvodne mojím svokrovcom, ale babičke Márii a do pivnici sa dostala s uchovanými vecami po jej odchode na večnosť. Tá knižka je tak "stará" ako ja :)

@arasidka :-) pekne,si ten tvoj blog pozriem,zvlastne ako sa nam tie veci uchovaju a dostanu opat do ruk,cakali na teba,dostali sa do spravnych ruk:-).... moj otec,doniesol z antikvariatu v cestine toho spominaneho Dostojevskeho bola vydana niekedy v 50-tych rokoch a bola pisana takou divnou cestinou,ze som citala aj niekolko krat,kym mi to doslo...pritom mne je to jedno, niekedy si ani neuvedomim,ze citam v cestine...knieza Myskin mi dal zabrat,kym som pochopila jeho psychologicke pochody a este tak divno si vybral a tak nedobre skoncil..ale v slovencine ju kupit nemozem a tu v cestine som darovala kniznici...ale verim,ze dobre knihy si ma najdu:-)

a tvoj avarar je krasny @arasidka :-)

Pekne prispevky, ja si citanie najradsej vychutnavam v pokoji, v zime na gauci, v lete v zahrade. Musim sa vsak priznat, ze som velmi posesivna a knihy z kniznice a antikvariartu nemam rada...najradsej mam svoje vlastne knihy a vylucne pre seba. :-). Velmi rada citam diela Veroniky Sikulovej, ktora v jednom z nich rozprava o svojom detstve a ja mam pocit, ze je to zaroven aj o mojom detstve, priam sa mi vybavuju pocitu, vone, farby tych cias. A zboznujem jej schopnost vzit sa do myslenia deti a vnimat realitu z ich perspektivy, napriklad ked hrdinka opisuje pobyt u starej mamy, ktora spolu s tetou "po madarsky zavarala marhule"...

@ara šidka
Kedysi sa v niektorých rodinách do modliacich knižiek písala akási kronika.. kto sa kedy narodil, zomrel a podobne.. tak ak náš také staré knižky, a sú tam aj nejaké zápisy, mohla by si z nich aj nejaký rodostrom urobiť...My sme ani nevedeli, že náš švagor tak obehal širokorozvetvenú rodinu, cintoríny, starších príbuzných a hľadal údaje, kde sa dalo...

@ara šidka
:):):):) predchádzajúci príspevok je pre arašidku.. prepáč, nejaký preklep sa mi podaril :):):)

@ jakamaka , :) veď o nič nejde , ja sa snažím ako sa snažím, vždy je oslovenie inak napísané :))
Ja som nenašla žiadne zápisy v knihách, ale v tých starých škatuliach v pivnici som našla zaujímavé veci - celú sériu rôznych pier na písanie, pravdepodobne to deda Bedřich ukladal po celé roky. Okrem toho je v druhej krabici celá séria okuliarov, aj s dioptrickým sklami :) A čo je najzaujímavejšie, objavila som tam malý zápisník, ktorý mi zo začiatku nedával žiadny význam, len akési krátke zápisky, niekedy dve-tri slová, inokedy celý text. Až keď sme si to s mužom dôkladne poprezerali, zistili sme, že sú to posledné zápisky deda Bedřicha, ktorý v nemocnici zomieral na rakovinu. To človekom otrasie, a akosi sa mu ucelí obraz o predkoch, ich myšlienky a pocity. Keď babička Mária už ako vdova vážne ochorela , nepoznala som ju až tak dobre, ale ona si ma za krátky čas obľúbila, ja som k nej rada chodievala, vedela zaujímavo rozprávať, vynikajúco variť a vedela ma o varení veľa naučiť. Ešte pred jej smrťou ma veľmi prosila, aby som sa o ich hrob starala , ja som jej to sľúbila, a tak činím doteraz. Prečo to píšem? Je zaujímavé, že človek niekedy toho druhého lepšie spozná až vtedy, keď už ten druhý nežije. Mne sa to stalo vtedy, keď zomreli aj moji svokrovci a ja som všetky tie poklady po babičke Márii a dedovi Bedřichovi našla uložené na regáloch v pivnici. Boli tam pracovné knižky s fotkami a poznámkami každého "zamestnávateľa", v knižkách boli vložené pohľadnice s rôznymi blahoželaniami a tak sme pomocou starých fotoalbumov a tých pohľadníc vedeli, že ten či onen človek patril medzi predkov manželovej rodiny.
Možno keď teraz na jar budem znovu "luftovať" staré knižky, možno mi z nich zase vypadne niečo, čo som doteraz nenašla :)

@arasidka a tychto velkych zabavnych kalendarov spred roka 1925 mam asi 10.Nasla som na povale:-) ale poviem Ti bajecne citanie...vratim sa do historie,vyborne recepty tam su,o umeni hodpodarit gazdinkam sa radi,poviedky,pre domacnost rady,dokonca aj uctovna kniha pre domacnost tam je...:-))) aj horoskopy v zahrade...no ziska clovek obraz ako ludia zili....bez pocitacov,mobilov.....

@ marianne , budem rada, keď si ho pozrieš, na blogu:navraty.blogspot.com píšem aj svoje spomienky na detské roky môjho života.

je len na škodu, že sa tieto kalendáre po mojej babičke neuchovali.

isto pozriem @arasidka ,uz si kopcim link:-)

Tak som rada, že som ťa tam "uvidela", si vždy vítaná. Ak máš chuť, "prelistuj si" ešte jeden - napíš si: usmevneivazne.blogspot.com, tam je viacej z mojich prác, a príbehy, ktoré som "prežila na vlastnej koži" :)))
Budem rada, keď sa tam objavíš a aj ďalší, už dlhšie som tam nebola s ničím novým - až teraz vo februári, to vieš - mala som ťažký rok, na písanie mi nezostávalo veľa času, a to som sľúbila sebe a ešte jednej osobe, že do roka dám všetko dokopy a bude sa s tým dačo možno robiť. Zatiaľ to tak nejde, musela som sa vyrovnať s tým, že mama je na prvom mieste a tú malú skrinečku, do ktorej môžeš písať kedy chceš, len ju otvoríš, tak tú zatiaľ nemám .U mamy sa zastavil čas, tam sa vraciam o pekných pár desaťročí späť, a je to dobre, keď zatvorím dvere a vojdem dnu, rozlietaná prítomnosť sveta tam nemá čo robiť. A to je dobre, tam nájdem vždy svoje detstvo, v každom kúsku bytu, v každom obraze a stoličke, či pri pohľade z okna do ulice.

tak varecháčky, krásne čítanie, ja som bola tiež knihomoľ, keď som sa učila do školy, pod učebnicou nejaká knižka a čítalo sa, no v poslednom čase čo potrebujem okuliare mi to nejako v posteli nejde, odráža sa mi svetlo od skiel a ani nemám čo čítať, u nás som už prečítala skoro celú knižnicu okrem maďarských, naposledy aj čo bývalo povinné čítanie/vtedy som musela čítať napr. Angeliku, Gričskú... a na povinné nebolo čas/ a veru sa mi veľmi páčili, keď už nebolo z čoho vyberať.

Jani ,chcela by som tvoj regál s knihami u mňa :-) nepožičiaš mi ho? :-)

@horalka , horalka, nepožičiam, som mrcha lakomá, svoj si pajzni a naplň. :-))
táto diskusia ma veľmi potešila. aj môj dedo, už som ho tu párkrát spomínala, bol knihomoľ. zdedila som po ňom báječné knižky. dokonca aj kuchárky. aj starý modlitebník, katolícky (takže neviem, ako sa k nám dostal), mierne obhoretý, tiež písaný slovenčinou / švabachom. pred pár mesiacmi ho zbadal synov známy, oni sú dosť nábožensky založená rodina a div nie na kolenách ma prosil, aby som mu ho požičala. stále hovoril: to sa musí zachovať. tak som mu vysvetlila, aké hrôzy ho čakajú, ak by sa knižke niečo stalo a nakoniec som mu ju požičala. zaniesli milú knihu k jezuitom, tí ju oskenovali a urobili iné čáry-máry a milá kópia je uložená a starostlivo strážená niekde u nich v knižnici. mám aj veľa kníh s SPKK - pamätáte sa na to? tie sú od mamy. Gulbranssen, Pearl S. Bucková a veľa veľa iných. aj keď tie neskoršie už boli poplatné dobe, napr. Nisso, dcéra Siatangu. alebo taký Alitet odchádza do hôr a Na Čukotke svitá - aj tak je to báječné počítaníčko. mne nevadí, že nakoniec dobrý sovietsky komisár odhalí zlého ruského obchodníka zdierajúceho a okrádajúceho chudobných Čukčov :-))), nad to sa povznesiem, veď doba bola aká bola, aj tak je to fajn čítanie. mám mnoho pokladov, skutočných pokladov a tiež nedokážem knihu vyhodiť, nech je akákoľvek a pre mňa absolútne nezaujímavá. knižnicu po svokre, plnú lepidlákov, som zbalila a odniesla do nemocnice v podunajských biskupiciach. videla som tie úbohé knižničky, ktoré na oddeleniach boli. tak som prišla za kamarátom lekárom na oddelenie, ktoré bolo predtým postihnuté mojou niekoľkomesačnou prítomnosťou, povedala som mu, že mám v aute pre nich knihy a keď som priniesla prvú cestovnú kabelu, vytešil sa: ó, koľko veľa! tak som ho ubezpečila, že to je iba 1/4-na a podovlákala som tam všetky ostatné s tým, že nech si sestričky pre seba povyberajú, čo si chcú zobrať a ostatné nech po vlastnom uvážení porozdeľujú do knižníc na oddeleniach. a vytešili sme sa všetci.
chcela som tie knihy venovať pôvodne karloveskej knižnici pri Kotve ako nenápadné ospravedlnenie za ukradnutú Alenku v ríši zázrakov, ale dozvedela som sa: my knihy nekúpime. veď ja vám ich chcem darovať. tak nám najprv prineste zoznam, aby sme si mohli vybrať. ten zoznam mal niekoľko listov veľkého linajkového zošita a ja som to spisovala ako dement. potom si vybrali tri (!! slovom 3!) knihy a s ostatnými ma poslali do paže. a ja som im ponúkala zadarmo a s dovozom až dovnútra žiguláka s kufrom a zadnými sedadlami preplnenými krásnou literatúrou. tak som si pomyslela, že si úplne zaslúžili, že som im pajzla jednu knižku a všetko išlo do špitála, kde sa milým knihám veru potešili.
mám knihy rada. aj stolík sa nimi niekedy dá podložiť :-)). pre mňa má rok 12 mesiacov plných kníh, ale pripadalo mi aktuálne a vhodné pripomenúť ten "oficiálny" knižný mesiac. som zvedavá, či budem taká akčná aj keď vypukne mesiac československo - sovietskeho priateľstva. :-)))

:):):) Inak, keď som včera jedným dúškom čítala Tvoje príbehy s knihami, tak ma napadlo, že ani neviem, prečo je práve marec mesiacom knihy.. keď ja mám na knihy oveľa viacej času v zime...a práve v marci keď sa prebúdza príroda už utekám od kníh von ... Vie to niekto, prečo práve marec je mesiacom knihy? No pripomenula si mi Janka aj to, že som už dávno nebola v Žiline, fakt tuším 100 rokov :):):):):) Chodievam tam do jedného antikvariátu, a vždy sa vytešujem ako malá, keď idem odtiaľ... Asi nemám toľko kníh ako opisuješ.. ale keby som na Vianoce nedostala zopár kníh, tak by sa mi Vianoce nerátali :):):):)

jááj som sa zasmiala Jani :-) tak už mi nič iné nezostáva,len naďalej chodiť do knižnice...a ku maminke,lebo aj tá ma kníh do aleluja :-)

Moja obľúbená diskuzia...Práve teraz riešim dilemu kam s nimi.ˇPresťahovala som sa z veľkého trojizbového do mini dvojky.Keď ma synovi kamaráti sťahovali žasli nielen oni,ale aj moji nastávajúci spolubývajúci susedia.Keď som sa dopočula,že pri 75 banánovej krabici ich to prestalo baviť...Knihy mám skoro všetky uložené až na 4-5 krabíc,ktorým musím nájsťnové miesto.Zato stále ešte žijem medzi kopou krabic so sklom a porcelánom a pod.Ale už bude dobre...dnes mi majster dokončí moju mini kuchyňu a začne sa ukladať.Žiaľ problém je v tom,že musím hovoriť ukladá sa a nie ukladám.Viete načo sa najviac teším?Že príde jaro...leto a ja si sadnem na balkón,zoberiem si knihu...pozriem sa do diaľky na nádherný výhľad a začnem čítať...!!!!!!

@rea1 spomenula SPKK - obaja rodičia boli členmi, tak si vieš predstaviť kde všade sme doma mali knihy, keď sme bývali piati v dvojizbovom byte .... pod posteľou, na skrini v kufroch, v gauči. Ja sama som sa naučila čítať na Ferdovi Mravcovi, potom nasledoval Nevedko, ako puberťáčka som žila mayovkami a edíciou Stopy. Nedám dopustiť na ruských autorov či sú to už rozprávky pre deti alebo aj toľko zaznávané vojnové romány ako je Mladá garda. Ako staršia pani som si zopakovala aj nezabudnuteľný Tichý Don. Priznám sa že ich mám radšej ako anglické romány, kde nechápem anglickú výchovu detí , pretože v nich nie je citu: Oliwer Twist, J. Eyrová - samá surovosť a zdá sa že im to zostalo podnes (únosy detí). Do knižnice chodím vždy v piatok na časopisy aby som mala na víkend čo čítať, ale v zime sa mi stáva že už v sobotu s nimi cupocem naspäť. Mám malý byt, ale ako oko v hlave opatrujem "Roľnícke noviny" r. 1942 zviazané hrubou cvernou upracovanými rukami mojej babky, v ktorých sú jej poznámky a podčiarknuté dôležité články.
Okrem kníh sme za socíka odoberali noviny a množstvo časopisov: Slovenku, Dorku, Život, Svet socializmu, Smenu, Prácu, Besedu, Dievča, Módu, Pionierske noviny, Šport, Rybárstvo, Záhradkára, Ohník, Včielku, Urob si sám, atď. Časopisy najradšej čítam v knižnici v lete v átriu pri šálke kávy a prepašovanej horalke.

@hubat á, nepozerala si moje knihy?Zabudla si na najlepší denník Pravdu,ktorú sme odoberali vyše 5O rokov.Manžel tvrdil,že sú to najlepšie noviny a nedal na Pravdu dopustiť až do konca života.
Knihy milujem od svojho detstva a hoci moji rodičia nemávali peňazí nikdy veľa...na knihy pre mňa nezabúdali a narodeniny a Vianoce bývali moje šťastné dni.Tiež som o veľa kníh prišla,preto som na požičiavanie "lakomá"!
Som veľmi šťastná,že knihy milujú aj moji synovia...a keď sa zastaví syn a má chvíľu času,často listuje v Robinsonovi a starší zase v Mayovkách...hoci sú to už šedivejúci páni !!!
Čo sa týka literatúry...tiež ma to ťahá viac na východ,na Ruskú klasiku.Prečítať si napríklad Onegina v originále na krásnom kriedovom papieri,s nádhernými ilustráciami...to je zážitok!Dokonca som mala šťastie vytiahnuť si ho pri maturite...
Knihy...tu by sa dalo rozprávať donekonečna tak ako o varení a receptoch...:-)

@hubata na Jane Eyre mi nesahaj:-))) v tej drsnosti je aj vela krasneho...

@rea1 tak ma napadá , nevzala sis Ty muža len kvôli tej knižke ,aby si ju mala doma ???
.... pekné čtanie ...idem kuk či mi obed neprihorel

Aha čitateľský kútik. Je mi dobre, keď tu čítam autorov a o SPKK
ktorá vydávala nielen Aliteta /na toto meno sa nedá zabudnúť/, ale i A.Dumasa, Galsworthyho a iných. Výborný bol aj časopis Revue
svetovej literatúry a tiež Vydavateľstvo Antická knihovna. Na tieto
diela sme s manželkou netrpezlivo čakali a v kníhkupectve nám
ich odkladali . Pre toho, koho tento žáner baví sú neoceniteľné.
Ako sa často stáva knihomoľom , aj my sme prišli o spústu kníh.
Historické a antické už zásadne nepožičiavame. V Prahe nad muzeom
bol jeden antikvariát /možno ešte existuje ,nebol som tam asi 30 rokov/ a tam bola staršia pani ktorá mi vždy , keď som tam prišiel,
odomkla miestnosť so starou historickou a antickou literatúrou.
Boli tam staré vydania Petronia, Sokrata, Carusa,Vergília, Senecu,
no skrátka poklady , ktoré sa postupne premiestňovali ku mne domov.
A teraz si bahním. Tv neexistuje , len trocha relaxu na vareche
a knihy , knihy , knihy. Nechápem ľudí, ako môžu sedieť pri tv a pozerať tie stupídne seriály s celebritami ako /radšej nemenujem /.
Supertalenty a superstar . Stačí, keď človek vidí tých najmúdrejších porotcov na svete a je mu z toho špatne. Ak sa tento môj príspevok nebude niekomu páčiť, popredu sa mu ospravedlňujem.Krásny deň
prajem všetkým.

@angast. , mne sa tvoj príspevok veľmi páči a v mnohom sa s ním
zhodujem;-)

Aj mne sa páči...aj ten výber literatúry.... :-)

Pochybujem,že väčšina mladej generácie sa dokáže vyzit v kniznom svete ako naša ,starsia .Dnes je iná doba , iný svet ! Ocenujem preto nové filmy
z klasiky , ktoré pribliziju históriu a ozivuju naše obľúbené postavy z kníh .
Dva z najnovších ,nominovanych na cenu Oscara ,sú "Ana Karenina "
a "Les Miserable" ( Bedari). Ak ich máte možnosť vidieť u vás v kinách,nevymeskajte príležitosť vrátiť sa do , historicky velmi bohatej ,ruskej a francúzskej minulosti ;-)

čítať už akosi nie je v móde a knihy, ktoré tu spomíname už vôbec nie. škoda. chvalabohu, vidím, že nás je ešte dosť, ktorí sa váľame v knižkách, prefilcovávame knižnice a snoríme v antikvariátoch. to ma teší, lebo si myslím, že aj taká pre mňa napríklad nečitateľná Steelová je lepšia ako Farmár hľadá ženu a podobné televízne šity. takže - dosčítania, priatelia. :-))
@angast , ja s tebou súhlasím a pod poslednú časť tvojho príspevku by som sa kľudne podpísala.
a @gordonko , vezmem si tri dni dovolenky, 1. deň prídem do nitry, 2. deň ťa vyhľadám a strašno-strašne ti vynadám a 3. deň sa vrátim domov s pocitom dobre vykonanej práce. uvidíš! :-))) jasné, že som si ho len kvôli tomu zobrala, ale nemusíš o tom tak nahlas. :-)

A čítate aj súčasnú literatúru, slovenské autorky a autorov? Niečo sa totiž mení a na Slovensku vzniká množstvo kvalitnej literatúry, podporte ju.

v mene vsetkych knihovnikov ti dakujem! :) knihara bohuzial nepoznam, ale dokazala by som knihy zdigitalizovat a potom vytlacit a zviazat :)

@julica ak mas,daj tip prosim...:-)

ešte priznanie - jednu knihu som si privlastnil z knižnice /nevrátil som ju, povedal so , že som ju stratil a zaplatil som jej cenu aj s pokutou/ V tom období som kúpil pár kníh v antikvariáte od R. Halliburtona. Tak sa mi ten autor zapáčil , že som tu knihu musel dostať za každú cenu. Perfektné cestopisy humorne písané z celého sveta.

s tým či mladí dnes čítajú menej alebo viac ako kedysi by sa dalo polemizovať... ja si pamätám, že keď som mala takých 16 rokov čítala sa ruských klasikov a stratenú generáciu a J.Kerouaca atď. ja sama jediná v triede.... mala som síce okruh priateľov ktorí čítali rovnako zbesilo a všetko rad radom, knižky sme si pohadzovali medzi sebou ako horúci zemiak a hádali sme sa kto bude kedy čítať ak sme sa dostali k niečomu zaujímavému a čítali sme brak rovnako ako kvalitu, vtedy sme to ešte nevedeli celkom dobre rozlíšiť, len sme dokázali o tom diskutovať do zbláznenia ... ale väčšina mojich vrstovníkov nečítala ani vtedy a nečíta ani dnes... a ak čítajú tak len nejakú oddychovú literatúru alebo pozeraju TV...
ja keď som sa vydala muž ma sťahoval na dvakrát, prvý raz všetky moje veci a druhýkrát knižky, nič iné sa do auta nezmestilo, ale u nás doma sa vždy čítalo, moja mama milovala knižky a vážnu hudbu a my deti sme to po nej zdedili....
podľa mňa dnešná mladá generácia číta v podstate rovnako ako tá moja generácia... moje deti čítajú, na Vianoce a sviatky sa u nás kupujú knihy, pravda poznám aj také rodiny kde by ste knihu nenašli ani lupou...

@marianne Žo Langerová: Vtedy v Bratislave, Jan Rozner: 7 dní do pohrebu (autor uz nezije, kniha vysla vsak len nedavno a je vyborna), Svetlana Žuchová: Zlodeji a svedkovia... je toho vela, naozaj musim povedat, ze mladi talentovani slovenski autori rastu... dobre je sledovat vydavatelstvo marencin napr.

o slovenskych autoroch sa velmi rozpisovat nechcem, mam len dvoch ktorych mam velmi rada, ale z toho jedneho mam doma, tak by to mozno aj nebolo objektivne, a zas nechcem robit priamu reklamu. ten druhy je Duro Cervenak, pise historicke fantasy, a je velmi dobry. naozaj sa oplati pohladat.
My sme doma obaja knihovnici, a podla toho to u nas aj vyzera, knizky uz nie je kde davat a neustale pribudaju. Za vsetky mozem vrelo odporucit:
Peter Mayle - Rok v Provence a vsetky pokracovania
Peter Kerr - Zasnezene pomerance a vsetky pokracovania
G. G. Marquez - 100 rokov samoty, Laska v case cholery a vsetko ostatne, velka srdcovka
Louis De Bernieres - Valka o zadnici dona Emanuela, Senor Vivo a drogovy baron, Nezvladatelne ditko kardinala Guzmana
Vsetky knihy od pana T. Pratchetta
je toho neskutocne vela, ale neda mi a spomeniem aj toho svojho :)
Boris Kasaj - Ten dom je jedna velka katastrofa
:)

Dievcata @julica @ajuschka mate u mna minimalne velke DAKUJEM:-)....naposedy zo sucastnych Slovakov citam Jozka Kariku a P.Hirax Baricaka aj si ich kupujem,ak ste necitali skuste,mne sadli...nieco od Marqueza mam uz preluskane...ale tesim sa na ostatne...vdaka:-) nie je nad dobry tip...

aj John Irving je dobry, vyborne su Dokud te nenajdu, a stvrta ruka napriklad.
Stieg Larsson - Trilogia Milenium
Anton Balaz - Tabor padlych zien
Umberto Eco - Baudolino (ziadnu inu knihu od neho rada nemam)
A. J. Cronin - Citadela - velmi silna kniha
je toho tolko ze si nedokazem ani na vsetko spomenut, ale musim doma preletiet police a doplnim info :)

od Irvinga mam precitane dost,moj oblubeny...

@marianne , ano, on je dobry, problem je ze je velmi autobiograficky a kvantum veci sa mu v knihach opakuje... dost to cloveka omrzi...

je,ale mne jeho styl sedi...a autobiografie mam velmi rada

Pri mojej poslednej návšteve na Slovensku som si kúpila práve ocenenu knihu od Balla "V mene otca"(Precitala som na lietadle jedným dychom).Vsetky knihy od Petra Holku a Dominika Dana.Andrea Coddington sa tiež dobre číta.
@julica ,máš pravdu , slovenskí autori nezaostavaju......dúfam,že sa mi podarí kúpiť aj knihy ,ktoré spomínaš :-) .

veľmi pekne