chlap, ktorý sa šesť ráz za život oženil a dve manželky dal
popraviť. Áno, dámy, reč je o Henrichovi VIII. Okrem sobášov a
následného vyháňania, finančného vyrovnávania sa a popráv
manželiek stihol vládnuť ako anglický kráľ. A tiež samozrejme do
nepríčetnosti vytočiť panbíčkárov z Vatikánu. Vyhlásil sa skromne
za jedinú hlavu Anglikánskej cirkvi. Jeho krajina potom prešla
voľky nevoľky na protestanskú vieru, lebo odporcov
protestantského vyznania nemilosrdne popravoval a rušil kláštory.
Tento zaujímavý ujko sa preslávil tiež svojou chuťou do jedla.
Vládol v prvej polovici 16. storočia, kedy sa v stravovaní
Európanov diali podstatné zmeny. Môžu za to portugalskí
námorníci, ktorí na kontinent priviezli exotické korenie z Východu
a španielski kolonizátori, ktorí zásobovali Európu z Nového sveta
novými druhmi zeleniny, ovocia a zvierat.
O gastronomických chúťkach Heňa ôsmeho sa rozprávajú
legendy. Miloval extravagantné jedlá ako mäso z delfínov a
spevavých vtákov. Na kráľovskom stole sa neraz ocitol celý
pečený páv vyzdobený jeho vlastným perím a mal pozlátený
zobák. Samozrejme, dbal aj na tradície panovníckej tabule. Počas
každej kráľovskej hostiny sa dostali na stôl prasa či diviak pečený
na ražni.
Na Vianoce vždy dominovala u Heňa, a to je jedno s akou
manželkou bol, hlava diviaka ozdobená bobkovým listom a
rozmarínom. Chvosty bobra sa podávali výlučne v piatok. Hoci
anglický panovník ukázal Vatikánu dlhý nos, pôsty dodržiaval a
náboženský zákaz anglikánskej cirkvi nedovoľoval jesť v tento
deň mäso. Bobry sa vtedy považovali za ryby a to znamenalo, že
sa mohli jesť.
Na obed podávali Henrichovi VIII. dva chody jedál. Ale pozor,
prvý pozostával až s 15 jedál. Bola tam polievka, hovädzina,
divina, jelenina, baranina a ryba. Všetko zakončili sladkosti,
najčastejšie sladký krém alebo alebo dolky. Druhý chod
pozostával len z deviatich jedál. Bývalo to najmä želé ochutené
korenín, víno a mandľový krém, ďalej rôzna hydina napríklad
bažanty a holuby.
Večera pripomínala obed. Ako prídavok sa podával pudding,
maslo, vajcia, niekedy ovocie, najmä duľa a jablká. Zelenina
nehrala v stravovaní kráľa veľkú úlohu. V jeho menu tvorila
menej ako 20 percent. Na vysvetlenie: za jeho časov sa zelenina
považovala za jedlo chudoby.
Rozpráva sa, že kráľ dokázal na posedenie zjesť dva veľké jablčné
, dva slivkové a dva jahodové koláče. Nestriedmosť v stravovaní
sa Henrichovi VIII. vypomstila. Ochorel na cukrovku. Veľmi
stučnel a jeho nohy pokryli nehojace sa vredy, ako to býva pre
túto chorobu príznačné. Diabetes naštartovalo aj jeho problémy z
ľadvinami a srdcom. Na konci života bol Henrich VIII. natoľko
obézny, že ho museli prenášať v kresle. Zomrel ako 55 ročný v
roku 1547. Pochovali ho vedľa jeho tretej manželky Jany
Seymourovej, ktorá mu venovala syna, ale pri jeho pôrode
zomrela.
Nic mu nebranilo robit si svoje zakony vo vsetkom tak necudo, ze doplatil na svoju pazravost,casto na ukor inych.
skoda pre tie devy, ze s tym zil tak dlho...
....
P.S. A varecha, babuľky, je kde?
Zase hrozí z ruky, keď sa starý stratí? Joj...