Varecha.sk a TV Varecha sú internetové stránky plné receptov vydavateľstva OUR MEDIA SR a.s. © 2009 - 2024.
Recepty, fotografie jedál, videá a ďalší obsah na Vareche je chránený autorskými právami. Viac info.
Varecha využíva súbory cookies, všetky recepty bežia na serveroch firmy Webglobe - Yegon.
Made in Slovakia Vyrobené na Slovensku
len doplním, že bývame v paneláku. V rodinnom dome sú iné podmienky, tam pri dobrej vôli určite vedia spolunažívať správni ľudia aj s inými živými tvormi. Ty a tvoja rodina @kecupicek k nim zrejme nepatríš
Kedysi som čítala vetu v podobnom znení: Ak plánuješ rodinu, zadováž si kvitnúci kvet a po roku ak je krásny a kvitne, môžeš si doniesť do bytu psíka. Po dvoch rokoch žijúcich s kvitnúcim kvetom a milujúcim psom môžeš pomýšľať na rodinu.
Zrejme to čítala aj dievčina môjho syna. Najskôr mu darovala dva kvety o ktoré sa doma staral a po asi roku si priviedli z útulku malé hnedé klbko.
Dnes je z neho veľký pes milujúci všetkých nás a milovaný nami všetkými. Pre mňa sa stal terapeutom nakoľko som mala zo psov panický strach od detstva.
A keď teraz vidím syna so svojou nádhernou sučkou, som šťastná že som vtedy nepodľahla.
Syn s priateľkou sú tak zvieratkomilní, že si občas vzali k sebe do dočasnej opatery psíka z útulku a potom keď k nám prišli to v nestráženej chvíli u nás vyzeralo tak, ako na fotke. Tri klbká na našej posteli. Nie som s tým stotožnená, ale nemám to srdce ich vyhnať.
Neuveritelné... :-(((
my bývame v paneláku..syn žije 400km od nás-doniesol nám pražského krysaříka-asi ako náhradu za seba..:-)
tak sme k nemu pristupovali..
ja som bola čerstvá dôchodkyňa-čas bol-aj prebytok lásky-keďže vnúčatká ďaleko..
bol to náš najlepší priateľ..nikdy žiaden človek sa mu nevyrovnal v láske..oddanosti..vernosti..
za pána si vybral manžela-ja som sa oôho viac starala-i cvičila ja-no pán bol muž..
a veru-neraz mi dal najavo neľúbosť..:-)
už je v psom raji..
nech sa všetkým zvieratkám pri ľuďoch v láske žiť darí..:-)
... az hnusne :-(
A preto, že ste ho dali na salaš, ste naspäť dostali z neho kožušinu. Och....aké dojímavé, na zaplakanie!
NIČ ZLÉ STE MU NEUROBILI ?!!! Najprv ste mu dali nádej, potom ste ho nechali v tmavej miestnosti pod zemou, samého, potom ste ho uviazali na reťaz a sem tam ste ho nechali "vo výbehu". Určite ste si našli čas na pohladenie, na výcvik a preto sa "stal členom vašej rodiny". A pritom to mohol byť naozaj milujúci, zdôrazňujem že nezištne milujúci člen rodiny. Z takýchto ľudí mi je vždy do plaču, a najviac vtedy, keď sa tak chabo obhajujú. Žiadne zvieratá nie sú VEC!!! Cítia ako ľudia, teplo, zimu, sucho, mokro, ale hlavne STRACH a veľa, veľa lásky.
Dokonca aj vtedy keď ich človek neľúbi, oni ho majú radi. Preto ti odporúčam tvora, ktorý má asi rovnaké cítenie ako ty a zrejme aj tvoja rodina. :-(((
A ty si myslíš že keď ste ho nechali zdivieť, že dať ho na salaš bol dobrý nápad? Ja sa divím aj tým na salaši, veď to zavaňalo problémami. A najmorbidnejšie je, že ste ho ztiahli z kože, aj keď ste to nespravili vlastnými rukami, že ste to dovolili a ešte prijali jeho kožuch. Dúfam že ste sa ním nezohrievali. Teraz mám pred sebou predstavu: "... mama neposluchala, tak som ju poslal.... (doplňte podľa seba) a keďže tam tiež robila problémy, nechali sme ju utratiť a poslali nám jej kožu, asi ju dáme nad krb... " Zdá sa ti to morbídne? Je to viac ako podobné... Teda ak máš aké také ľudské cítenie. A o tom pochybujem!
Tomu rozumím. Byla jsi zvědavá do jaké míry lidi vytočíš. To se ti podařilo. Skládám sluchadlo, @Mitzy to vystihla nejlíp: "...škoda slov".
Za poslednu generaciu sa strasne vela zmenilo, mna este ucitel fackoval a pravitkom mlatil po prstoch. Pes bol vonku na retazi, macka tiez a chytala mysi.
Su ludia co stale ziju v minulosti a dufaju ze 10 dekov vlazskeho salatu a dva rozky budu znova stat 5 korun.
Nemôžem s tebou súhlasiť, v takomto prípade je práve treba veľa slov, lebo nemôžeš použiť reťaz a zrolované noviny... Teda nie na ľudí. A je zaujímavé, že zvieratá rozumejú slovám lepšie ako ľudia.
No ale to by si hadam tomu milemu zvieratku neurobil.
No, som sa hlboko zamyslel a myslím že ono jediné by bolo schopné u nich prežiť bez ujmy na zdraví a hlavne psychickom zdraví...
Promiň, autorku tohoto zážitku nepředěláš, neprerobíš - prostě má svůj názor zabetonovaný jako sargofag v Černobyle. A tam je škoda energie, bo dílo bylo dokonáno a je hotové - sám to vidíš. Obecně je to o inom a osvěty je vždycky třeba. Jenže tady si můžeš tu osvetu strčit do špic. @Altyn ty jsi jedna citlivá duša, u ktorej byl kludne bola psom aj mačkov v domácnosti!!
Kedysi ľudia žili v jaskyni a lozili po štyroch, no ja som dúfal že sa naučili že sa všetko mení. Ak chce niekto poukázať na to že kedysi sa psi držali vždy na reťazi, nech si zistí ako sa pes a mačka domestifikovali. Nie tým že ich priviazali, ale tým že zvieratá zistili že žiť v ich blízkosti a byť ich ochrancami bez toho aby si "kládli podmienky" sa oplatí. Nik nebol pán a nik nebol "vec". Ak by ich hneď viazali na liani, žiadne priateľstvo by nevzniklo. A o tom to je, o priateľstve!!!
Krásné pozdravení a pohlazení tvojej kočičí dáme Lizing!
Možno máš pravdu, ale neuškodí ak sa dozvedia že sa mýlia ak si myslia že akékoľvek zvieratá sú VEC a tiež že to už pochopila už dosť veľká väčšina ľudstva.
A ver že by si bola veľmi ľúbená a rozmaznávaná cica...
Že ďakuje!
jedine Golem by to dal
Lebo všetci sa domnievali že "tá vec" má predsa poslúchať a má vedieť čo má robiť a nečakať niečo také ako pochopenie a nebodaj lásku. Zašiel by som aj do ľudskej histórie, ale to už by cez adminov asi neprešlo. Ale skús sa zamyslieť, kedysi sa myslelo že istý druh ľudí je tiež na úrovni "vecí" .
jednoduché:
pristupovali k psíkovi ako ku sluhovi..menejcennej veci..nie s láskou a citom..
psík to cítil..
bol stále v strese.. v očakávaní ublíženia..
dľa hesla:najlepšia obrana je útok..útočil..
túto zimu mám novú záľubu na nete..sú tu kvantá videí s témou záchrany zvieratiek-ja si vyberám záchrany psíkov..cudzí pes-neznámy človek-pes okamžite cíti dušu človeka-jeho zámer-a tá vďačnosť čistá potom..
obohacuje ma to pozeranie..:-)
To nevymyslíš, to je život. Nevidela si v televízii koľko detí pohrýzli psy bez príčiny. Debilnejšie komentáre som do vás poniektorých nečakala.
Napriek tomu čo sa tu popísalo, ste s Haji dve osoby, ktoré si naozaj zo srdca vážim. Žiadnemu zvieraťu, ktoré sme doma mali nikto nikdy neubližoval, aj keď nastvárali množstvo nezbedností. K ostatným sa nevyjadrujem, toľko ochrancov zvierat si ani nezaslúžime, hlavne tých panelákových. Dávajú im toľko lásky a nepustia ich von.
Ja som dostala do opatery dve morčatá na celé leto. Uplácala som ich čerstvou púpavou, kvôli ktorej vyliezli aj z domčeka a prišli sa na mňa milostivo pozrieť. Ale ak ste nekúpili náhodou mimoriadne inteligentné jedince, tak sa priprav na to, že budú iba žrať a špiniť.
ludia,musel byt na retazi,jedine kto ho ako tak zvladal bol stryko,ktory ho domov aj doniesol.cuvac je biela slovenska selma.
ale nooo..nepreháňaj..
kožušina zo zvierat na tele ženy..pod nohy kde kade..na krku jak šál..kožušinová baranica..kožušinové rukavice..kapce..a čo ja viem čo všetko...
apriori ti vadí a pranieruješ..??
ja nemám z toho nič-len píšem-čo všetko ľudia musia mať..
tak už toľko nemoralizujme..:-)
Kozusina ako taka mi nevadi, ale vziat si kozusinu z psa, ktoreho som tyral a pokazil tak, ze dalsi majitel ho musel zastrelit, je podla mna sila
A najkrajšia je kožušina na tele ženy zo psa, ktorého sme mali radi... ale nooo...nepreháňaš @Rados ť?
kožušina ako taká ti nevadí? tak si kúp kožuch zo psa: oblecenie.bazos.sk/inzerat/84202725/Predam-damsky-kozuch.p...
sú lacné a dostupné. niečo nechutné.
toho psa aspoň pred tým zastrelili. vieš ako sa sťahuje zo psa kožušina v kožušinárskom priemysle? zviera nezabijú. stiahnu ho zaživa, aby krv nepoškodila kožušinu - ten produkt, ktorý je tak ,,nádherný,, na nechutných paničkách. vieš ako žijú zvieratá chované na kožuchy? v klietkach, v zime, aby kožušina bola čím viac huňatá, zavreté v pivniciach, je ich tam veľa, cítia sa tam navzájom. toto je vpohode? podľa mňa je to veľmi v nepohode. ale je to masovka a toto je konkrétny príbeh? tak preto ti vadí zrovna tento príbeh? tie ostatné psy, mačky, líšky, norky majú tiež svoje príbehy. a sú smutné.
mala som asi 15 rokov,šla som zo školy, keď ma uhryzol susedov vlčiak. boli to nezodpovední majitelia, ako vy. nechávali bránku otvorenú. mala som šťastie, že som mu ušla a ušlo sa mi len do stehna, ako som bežala. starý otec to šiel riešiť, či je pes aspoň očkovaný. pes pohrýzol poštárku, aj smetiara. o nejaký čas som šla zas poobede po ulici domov, pes bol dve ulice od tej kde býval. zas si to namieril na mňa. preskočila som plot - ani neviem ako. strašne som sa bála. po čase ten pes zmizol - zjavne ho dal majiteľ preč ako vy. ale chyba bola v majiteľovi, ako ho nevychoval, ako si nevedel zavrieť bránu. lebo majiteľ mal problém sám so sebou a s chľastom.
ale na vlčiaky ako rasu - problematickú rasu? - nie, normálnu rasu psa - som nezanevrela, dokonca som ich venčila ako dobrovoľníčka v útulku. ale na začiatku mi dávali menšie psy na starosť.
manželovi rodičia mali tiež vlčiaka, zomrel šťastný a na starobu minulé leto. a jeho mama vlčica detto. takže asi toľko.
ja som ako decko tiež drankala od našich psa. ale mi ho nedali, lebo boli rozumní, lebo decku pes ako darček a hračka nepatrí.
a už vôbec nie taký veľký pes, ktorého nevie zvládnuť dospelý. možno, keby ste rozmýšľali inak - napríklad by ste vzali to nejmenšie šteňa, aby malo šancu prežiť to maličké, mali by ste ku nemu i vzťah, vy ste však vzali to najsilnejšie - to je typické pre ľudí - vzaiť si to najlepšie a o iné sa nestarať.
tak sa nediv, že sa tu vyrojili ,,panelákoví ochranári,, - lebo predstav si, dokonca aj keď žijú v paneláku, tú prírodu si vážia viac možno práve vďaka tomu, že im je vzácna. a ty máš iba obyčajné šťastie, že žiješ v dome.
my sme mali psa, až na krátku prestávku vždy, deti vyrastali zo psíkom a ten ich vždy miloval ale museli sme aj psíka aj deti učiť ako sa k sebe správať, to sa nedeje samo... teraz máme najdúcha ktorého nejaký milovník zvierat vyhodil z auta :( naše vnúčatká ho milujú a on je člen našej rodiny, ak by to tak nemalo byť nikdy by sme živé zviera nechceli...
hovorí sa - aký pán, taký pes - asi preto vás pes pokúsal všetkých
Můj dědko s babi jednou chovali foxteriéra. Mně byly asi tři roky. Jakmile mě uviděl, skákal jako z gumy, povalil mě, jako trubičku mě válel před sebou a patřičně u toho štěkal. Samo, že já řvala jako tur, prostě cirkus. Museli ho zavírat za dveře, odmítala jsem se pokaždé válet v prachu. Narozdíl od všech pouliček, co jich dědko s babi měli, tento byl nezkrotný a "lovil" všechno co mu bylo kolem jeho výšky dostupné. Dědko už nikdy jiného než černo bílou pouličku menšího vzrůstu nechoval - takoví pes byl vždy poslušný, milý, hravý a vstřícný nejen k domácím, ale i k ostatním lidem i dětem. Dědko pracoval v terénu, s lidmi a pro lidi a s pejskem tvořili nerozlučnou dvojku. Psík měl obojek, byl volně ložený a dědkovi u nohavice. Vodítko doma neměli - nikdy ho nepotřeboval.
Ja som nevyjadril presne, ten ich bol drahy cviceny pastiersky pes, len sa nemohli s nim rozlucit, tak ho zobrali so sebou.Jediny problem ked strazil tu svoju criedu deti, tak nas postar isiel radsej po druhej strane cesty.
Daco taketo
My sme zas mali malého bradáča, čistokrvného s rodokmeňom a to bol presne taký istý divoch ako foxteriér tvojho dedka. Ale to sú plemená ktoré zato nemôžu, majú veľmi temperamentnú povahu a potrebujú výcvik, ten náš mal aj služobné skúšky :) aj keď bol strašný divoch nikdy nepohrýzol nás ani naše deti, hoci boli vtedy ešte malé a tiež občas dobre divoké.
Niekto to tu už písal, že každý kto chce chovať psa mal by si niečo naštudovať, poradiť sa a nie kupovať psa lebo sa mu páči alebo sused má a veru niekedy je najlepšia voľba pouličná zmes. Aj my máme teraz takého pouličného a nedali by sme ho za nič na svete.
Útulky sú plné psíkov, treba tam zájsť, nechať si poradiť, prípadne zobrať si ho na skúšku... vždy je to lepšia voľba ako kúpiť psa a potom sa trápiť.
Pekná kožušina.
Krásný pán pes! Pastevecký pes musí být moudrý, poslušný - neměla jsem nikdy tu čest. Pochopila jsem, neboj - místo oveček měl vás - dali jste mu hezky zabrat. Ale určitě vás strážil s láskou a měl vás rád! Připomněl jsi mi tím detstvo /viz hore/ a našeho foxteriéra. Ocko si pak, až já byla dospělá, pořídil jezevčíka. To je kapitola sama o sebe. Pak jsme měli pouličku a následně něco mezi labradorem a loveckým psem. Dnes má brácha fenečku - nějaká směs kokršpaněla bůhví s čím větším.
Díky za foto!
Vies co je najhorsie? Ze ty si vobec neuvedomujes, ze celu tu situaciu ste psovi sposobili vy tym, aky zivot ste mu pripravili a myslis, ze pohorsenie ludi v tejto diskusii prameni z toho, ze nadradzuju zivot psa nad zivot dietata. Si totalne mimo.
Ta kozusina na konci je uz len ceresnicka na torte.
Nabuduce ked budes zhanat daake zviera, doporucujem konika, ale len toho drevenneho.
Som na opacnom konci sveta trvalo minutu zistit informacie ako chovat cuvaca. A pozri co pisu ....
Priviazanie na reťaz je nevhodné. Čuvač priviazaný na reťazi, aj keby bola niekoľko metrov dlhá, začína byť po čase zúrivý a stáva sa nebezpečný pre svoje okolie.
Viac tu: clankyopsoch.webnode.sk/plemena-psov/slovensky-cuvac/...
A to nepise nikdo z panelaku , ale oficialna stranka, takze este raz konik a moze byt aj hupaci
si na nesprávnej adrese, my sme mali vždy psov a môj muž ich vždy aj vycvičil takže nikdy nikoho nepohrýzli
aj keď sme chovali psov ktorí vzbudzovali rešpekt len svojim vzrastom, vždy sme si vyberali plemená vhodné k deťom
a aj keď sme svojich psoch vychovávali s láskou nikdy sme ich nekládli pred naše deti a vnúčatá, človek je vždy na prvom mieste... a mala by si vedieť, že problém nie je v tom, že niekto miluje svoje zvieratká, ale v tom, že niekto si zadováži zviera a považuje ho za vec, vôbec nerešpektuje, že aj to zviera má svoje potreby a k životu mu nestačí len to, že mu hodíš kosť a uviažeš ho na reťaz
hovorí sa, že kto nemá rád zvieratá nemá rád ani ľudí a ja som presvedčená, a je to zjavné aj z tvojich odpovedí, že je to pravda
vo všetkom súhlasím s @Evusik !!!, má absolútnu pravdu!
Si neuvěřitelně hlupa
praštil ho paličkou.................
Pokousaný člověk, či dokonce majitel, je vždy chyba člověka, ne psa. Vím, o čem mluvím. Před 3 týdny mi odešla moje milovaná Maggie May, 17letá fenka amerického stafforda. Když jsem si ji přivezla, byly jí 3 měsíce a moje sestra, zkušená chovatelka velkých plemen, uviděvši obrovskou aktivitu štěněte prohlásila, že toho psa nezvládnu. Zvládla jsem ji. Nikdy na člověka ani nezavrčela a do psů taky nešla. Když však byla napadena, uměla se bránit. Když jí bylo 10, přišlo další štěně stafforda, tentokrát pes. Vlastně jen proto, že kamarád ho hrozně chtěl, dokonce jsem mu na něj půjčila peníze, ale pak se ho vzdal a když jsem si tedy psa zaplatila, byl můj. Neměla jsem to srdce dát ho do útulku. Maggie ho vychovávala, ale já to nechápala... Několikrát ho chytla za kůži a já... já se na ni proto zlobila. Pes viděl zastání a dovoloval si pořád víc. Když vyrostl, byl silnější než ona a škaredě ji napadl, pravděpodobně ze žárlivosti. Musela jsem se do toho vmísit. Psa jsem zvládla, ale neobešlo se to bez kousanců. Maggie i já pokousány. Pes musel pryč. Navzdory tomu, že to byl agresor, bylo mi to líto a těžce jsem to nesla. Dnes už vím, kde jsem udělala chybu. Byla to jen a jen moje chyba ve výchově. Měla jsem Maggie nechat, ať ho naučí psím způsobům. Maggie se mnou prožila ještě dalších 7 let a já jsem vděčná za celou tu dobu, kdy byla se mnou. Úžasnějšího psa jsem potkat nemohla! Je mi smutno. Ti, co ji znali, mi říkají, že Maggie věděla, že ji mám moc ráda, a proto mi tu lásku vracela. Dalšího už nechci. Po těch 17 let jsem se pohybovala mezi kynology a milovníky psů, troufám si říct, že chyba je vždycky na straně člověka. Vy jste psa prostě zkazili a bylo vám to jedno... :(
To,že ste ho dali na salaš,povedzme oki,ale zo psa,ktorého milujem,by som nikdy nemohla vidieť kožušinu,prepáč,ale je to ako vystaviť si scalp z niekoho blízkeho.Myslim,že by bolo vhodnejšie túto tému uzavrieť,lebo to zbytočne pohoršuje.Netusim,prečo Ti robí dobre,že sa ti podarilo mnohých vytočiť!? Apropo,ako súvisí téma s varením?