Obrali sme teda zo šalvie semienka, poodrezávali kúsky levandule a vykopali menší rozmarín. Kúpili sme substrát na bylinky a do mini kvetináčikov sme to slávnostne zasadili.
Prešiel týždeň. Vyhynula levanduľa.
Prešiel druhý. Očernel a vyschol rozmarín.
Prešiel tretí a štvrtý a nám bolo jasné, že ani len tá nešťastná šalvia nevzíde.
Dieťa bolo nešťastné a tak som zakročila. Všade po dvore máme skalnicu ( kamenná ruža ), ktorá nahádzala nových výhonkov. Tak som zopár týchto bábätiek natrhala, zem z kvetináčov vysypala na noviny a podrvila hrudy, napchala späť do kvetináčov a pichla do hliny bábätká. Ja viem, je to dementný názov pre mladé výhonky, ale nejako som si naň zvykla.
Prešiel týždeň. Bábätká držali.
Prešiel druhý. Stále držali.
Uprostred tretieho týždňa zo zeme vedľa dvoch bábätiek vyrazil zelený lístok. Tá nešťastná zaspatá šalvia!
Tak sme ju presadili do samostatného kvetináča a čakali, čo bude ďalej. Ďalej bolo to, že šalvia v kvetináči rástla a rástla, až z nej bol poriadny kríček a do kvetináčika veľkosti desaťkorunáčky sa už nevošiel. Medzitým sme si narobili ďalšie odrezky z levandule a aj druhý pokus s rozmarínom dopadol úspešne.
Potom malá ochorela a ja som jej dala cmúľať citrón. Semienka z neho vypľúvala do najbližšieho kvetináča...
Prešiel týždeň. Rastliny OK.
Prešiel druhý. Stále OK.
Prešiel tretí. Na parapete sa u malej odrazu nachádzalo toľko miniatúrnych kvetináčov s miskami, že sa nedalo otvoriť okno.
Tak som sa rozhodla, že to treba zrušiť a napchať rastlinky do hrantíka, ktorý nezaberie toľko miesta. Keďže bol január, nehrozila nejaká výmena hliny. Len som všetku hlinu zasa z kvetináčov vysypala na noviny, rozbila prípadné hrudy a šup s ňou do hrantu.
Prešiel týždeň. Presadené rastliny držali.
Prešiel druhý. Stále OK.
Po treťom týždni sa v hrantíku objavili dva nové divné zelené výhonky.
Po štvrtom ešte jeden, ale zasa iný, nebolo to nič z toho, čo sme sadili.
Tie dva nové som identifikovala ako citrónovníky. Už majú každý po štyry listy a bude ich treba z hrantíka presadiť.
Ten tretí bude buď melón, alebo uhorka, uvidíme, keď to podrastie.
Malá je šťastná, kvetiny prosperujú a to bol zámer.
Takže moja rada, vychádzajúca z mojich skúseností: načo kupovať drahé sadbové semienka?! Stačí tú istú hlinu presýpať z nádoby do nádoby, netreba tam ani nič sadiť, po mesiaci v nej určite niečo vyrastie! :-D
U nás kvety polieva manžel. Nie že by som nechcela, či nestíhala, len nemám šancu, kedykoľvek sa priblížim ku kvetináču, vidím podmisku plnú vody, takže napomeniem manžela, vodu vylejem a čakám, kedy substrát preschne, že ho polejem. nemám šancu, lebo vyššie uvedené sa deje kolom dookola. Podľa toho tie kvety vyzerajú. Veru, aj prehnaná starostlivosť škodí.